Pravda často tak bolí … ale lieči.

. Nepočujete to behom dňa aspoň jediný raz? Že sa máme oveľa horšie, ako nám náleží, že máme oveľa menšie platy, ako nám patria, že starostlivosť v pôrodniciach je horšia pomaly ako v krajinách najzaostalejších častí sveta, že politické špičky, ktoré deň čo deň sľubujú svetlejšie zajtrajšky, by mali byť vystriedané za opozíciu a […]

. Áno, viem, básnická otázka. Samozrejme, že môže. Otázka znie, či je vážne taký politický samovrah, mysliaci si o sebe, aký je len veľký, silný a spravodlivý vladár alebo nájde v sebe posledné, aké také zvyšky zdravého rozumu a dojde mu, napriek dlhodobo dlhému vedeniu, že potláčať práva svojbytného národa, obzvlášť za tej špecifickej […]

. Tak, geroy Rajoy, zraz opätky a fňukaj! Myslel tento potentát, že hrdý Katalánsky národ sa zľakne a po skúsenostiach s útlakom generála Franca a jeho poskokov uhne a bude tancovať, ako verchuška z Madridu pískať bude? . Nie, nie, nie, časy nemocných bezmocných „mocných“, ktorí zúfalo hľadajú riešenia a snažia sa vybŕdnuť zo […]

. Takto, podobne, s chuťou a láskou k politickým a nebezpečným názorovým oponentom častovali dlhé roky a mesiace potenciálnych účastníkov novej Českej vlády príslušníci „štandardných“ politických strán v ČR, ktoré doviedli našich susedov do pozemského raja! A hlavne PREDSTIERAJÚC, že oni nikdy zlodejmi, komoušami, fašistami […]

. Určite si spomínate na slávnu scénku z českého filmu Obecní škola, keď si pán riaditeľ zaumienil, že bude výchovne pôsobiť na svojich najneposlušnejších žiakov a povie im prostredníctvom tlampača, čo v žiadnom prípade nesmú robiť! . „Je nebezpečné na takové předměty sahat, nebo je dokonca olizovat! Opakuji: NEOLIZUJTE ŽELEZNÉ […]

pokračovanie ranného článku: Povedzme hlasné NIE nemocným “mocným” ! . Ja nevolám po zvrhnutí Ficovej vlády revolučným chaosom, zabíjaním, náslilím, krvavým prevratom à la Vaskyho roxorové trikolórou zdobené tyče, ten sa príliš vyžíva vo vlastnom pocite majiteľa patentu na rozum. Len chorý rozum sa bude, pokiaľ to nie je absolútne […]

. Udalosti nabrali pomerne šialené tempo, jedna strieda druhú a my už pomaly ani nevieme, čo máme sledovať hneď, čo trocha neskôr a čo úplne vynechať, lebo veď aj jesť, spať a pracovať treba, na zábavu moc času nieto … a pomaly príde na pamätné slová, ktoré mi kedysi vo VolksWagene pri veselej spomienke na svojho bývalého vedúceho toť Pali Feši […]

. No a teraz ešte aj ja. Aj JA! som sa dobrovoľne pridal do tupého stáda reklamných agentov zadara, ani mne neplatí Marián ani mäkké „f“, aj ja mu dvíham volebné preferencie o nejakú tú stotinku percenta. Otázka znie, či to robím neúmyselne, prípadne to tak chcem alebo mi dokonca veľmi záleží na tom, aby v župných voľbách ĽSNS uspela nad […]

. Pozri, milá moja, milý môj, všetci, čo to tu čítate! Vy všetko ste len obyčajný plebs, obyčajné rovno (áno, presne TEN produkt trávenia), veď to jasne povedal aj náš, môj osobný kamoš oligarcha … a mal pravdu, [aby sa čitateľ nevystrašil a nenahneval, to ja len, ako uvažuje „štandardný politik“] my sa tu všetci so všetkými […]

. Že si tu robím z vás, prepytujem za neslušné české slovo, aj keď v Slovenčine už až tak strašné konotácie nemá, srandu? . No nie, úplne vážne, dve ženičky, obe po štyridsiatke, podľa vlastného vyjadrenia hlboko, vážne, úprimne veriace, síce nie verbálne, ale niektorými svojimi skutkami do sveta priam až kričia: BOH NEEXISTUJE!, BOH NIE JE!, […]