Pravda často tak bolí … ale lieči.

7 hodín.

Môj nový osobný rekord.

Do lamentného, tentokrát poctivo, skutočne koalično nárekového, uplačkaného

ufňukaného a usmrkaného parlamentu som dorazil tesne po 13.00.

Na balkón som sa, samozrejme nedostal, ale ani by som vopred nepovedal,

že v Parlamentnej kinosále to bude také príjemné a veselé.

To vieš, aby som nepovedal, že nie som na Slovensku, pretože všetko začne,

ako je napísané, v duchu našej tradície sme začali iba hodinku neskôr, takže

som mal čas poobzerať sa po kinosále a skonštatovať, že tam je celkom fajn

zostava, pozostávajúca prevžne z mládeže do 25 rokov, áno, našli sa tam aj

starší jedinci, no tí boli v drvivej menšine.

Pripadalo mi to prvé tri štyri hodinky ako exkurzná miestnosť, pretože tam nabehla

asi zo trikrát trieda mladých krásnych dlhonohých študentiek, ktoré sa usadili

vedľa mňa do prvého radu, takže som si pripadal naopak ja ako na exkurzii

v siedmom nebi, popozerali, popočúvali, sem tam sa zasmiali a po nejakej hodinke

na pokyn svojho vyučujúceho vypochodovali smerom von.

A takto pár krát to isté, až som zapochyboval, či som naozaj tam, kam som sa vybral.

Ale áno, presvedčili ma o tom, nepoznám presne architektúru Parláča, ale mne, nám

asi nad hlavou debatujúci poslanci a poslankyne, naschvál uvádzam poradie muži a

potom ženy, lebo v dnešných a nielen dnešných, nárekoch výrazne dominovali

chlapci.

Začal big Ivánuška klasickými argumentami, nebudem vás zaťažovať, kto chce, pozrie

si na Youtube alebo inde.

Je zbytočné tu opakovať argumenty jedných či druhých, oboje sú známe a tisíckrát

opakované.

Tak skúsim len zopár perličiek, ktoré pobavili nielen mňa.

Hneď v úvode tuším priamo big Ivánuška od Miklošov oznámil davu, že nás sleduje celý

svet … náš €uroreprezentant sediaci hneď vedľa Ivetky, Mr. Figeľ to okamžite zaregistroval

a blahosklonným pokývaním ruky tento celý svet pozdravil, aby nikto nemohol povedať, že

nevie, čo sa sluší a patrí.

A ako prvý zo zúčastnených zožal súhlasné a kvitujúce zasmiatie sa celej kinosály.

Samozrejme, pobavila nás aj Erika Jurinová, ktorá, aj keď bol záber na poslanca sediaceho

vedľa nej, predsa len bola dobre vidieť, keď na žiadosť kolegu a o lavicu nižšie, to sme

chvíľu všetci premýšľali, že čo dôležité jej to hovorí, vytiahla so svojej kabelky jelení loj

a mistr Sasposlanec si mohol namastiť svoju neskôr často používanú pussynku.

Pani premiérka po celý čas, ako bola na obraze kinosálového plátna, pôsobila veľmi

zachmúrene, akoby si bola istá, že to, čo vymysleli s kamošmi z SDKÚ, asi nebolo

to najlepšie riešenie a že dnes asi spoločne ako vláda pravdepodobne skončia.

Mikino Dzurina ako vždy, herecky hviezdil, nesklamal ma a ako jeden z mála

pobavil, pevne verím, nielen kolegovcov zo svojej strany, ale aj spolusúputníkov zo strán

ostatných. Tie jeho pársekundové pauzy, perfektne načasované, boli excelentné,

pobavili Parláč, našu kinosálu a určite aj všetkých budúcich divákov tohto vynikajúceho

divadla.

Som si myslel, že ostane pre dnešok ako The BEST, ale to by nesmel vystúpiť Igoríno.

Nebudem Vám kaziť dojem, nájdite  a pustite si to, ale jeho výroky o Klube „Úžasných“

… našom slávnom vyvolenom klube používateľov €ura, o ktorom sa vyjadril ako o

Klube Nahnitých a Zhnitých sa, pevne verím, raz dostanú do učebníc dejepisu.

A, takmer na záver prejavu, jeho odhalenie, že za všetko môže UJO TESTOSTERÓN,

tu na stránkach

propagujem už pekných pár týždňov a konečne sa ku mne, dokonca na parlamentnej pôde,

už pridal aj kamoš Igor, všetka česť mu a sláva.

A úplne symbolicky, hneď po Igorovi, ANČA.

Ja Ju mám rád, aj keď ma pred tromi rokmi vyhnala zo svojej parlamentnej izbičky ako

nežiadúcu a príliš zvedavú osôbku, dnes mi pripadala zvlášť rozkošná, presne ako za čias

jej najväčšej slávy a hviezdovitosti.

Dnes u mňa získala opäť raz 100 zo 100 možných bodov za Entertainment.

Opäť sa raz usmievala, bavila seba aj Parláč plus zvyšok sveta, asi tušila, čo bude

po skončení rozpravy nasledovať.

Okolo 20.15 mi začalo po siedmich hodinách priveľmi škvŕkať v bruchu, tak som sa

na moju hotelovú izbu vybral najesť a na otočku som šiel naspäť do centra, dúfajúc, že

poslanci budú pokračovať prinajmenšom do polnoci.

Vybral som sa preto najskôr do Mlynskej Doliny, nech napíšem tento článok a …

čo nevidím po otvorení pravda.sk … dievčatá a chlapci sa už rozhodli, odhlasovali a

podľa všetkých predpokladov … vláda končí.

A ešte, aby som nezabudol, majster sveta v obviňovaní toho druhého bol pre dnešok

mister HORT – dúfam, že som sa nesekol, ale asi nie.

No čo ten dnes predviedol, to sa len tak nevidí … skúste si pozrieť, zážitok na nezaplatenie.

Uff – som v Bratislave 12 dní a padla vláda, sa bojím, že keď tu ostanem ešte mesiac,

sa môže stať ešte niečo horšie – napr. ľudia sa začnú mať radi alebo budeme hovoriť

len a len pravdu, poprípade nezištne si jeden druhému pomáhať.

Tuším zbalím caky paky a odsťahujem sa na nejaký pustý ostrov, aby ma podobné

tragédie ako pád Radičovskej vlády už viac nestretali.

Do dovidenia po dovolenke na pustom ostrove 🙂

P.S. A zasa tu hrá tá nádherná hudba.

This is for me REAL PARADISE, SEVENTH HEAVEN, NEBÍČKO NA ZEMI,

BLAŽENOSŤ SAMA.

Idem mrknúť, či je to tá istá klaviristka ako včera, či niekto nový or nová.