. A to nehovorím len o prípadoch, vlastne o tých najmenej, keď ste niekomu požičali dvacku alebo stovku, či nebodaj celoživotné úspory, aby si dotyčný, dotyčná, dotyční mohli kúpiť dve kilá zemiakov a balík ryže, novú šúchaciu krabičku alebo bejvaníčko, aby sa mohli rehotať počas dlhých jesenných a potom trocha kratších zimných večerov zo sprostého veriteľa, ktorý naletel na pekné rečičky a dal sa učičíkať uisťujpcimi frázičkami typu predsa nás nebudeš podozrievať, že by sme MY, ale choď, chceš povedať, že MY by sme ťa okašľali, oklamali a vyhýbali sa splácaniu? Ruku na srdce, všetci poznáme, teda všetci zo skupiny veriteľov tie najdokonalejšie typy výhovoriek, vykrúcačiek, počkaj, už mi to posielajú na účet, pozri, tu máš na displeji … ODOSLANÉ. Chlapík dohodnutý s presne rovnakým drzákom ako on na divadielku, automaticky hneď stopuje transakciu a spoločne si o pol hodinky idú popíjať nie zrovna najlacnejšie vínečko za … veď predsa z cudzieho krv netečie, tak prečo by sme si neužili, kým sa dá a kým zatiaľ ešte Igor neposlal NAKU.
. V prvom odstavci sme vybavili napodiv tú najnevinnejšiu formu dlžôb, ony existujú podlžnosti oveľa závažnejšieho charakteru, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá a berúc za bernú mincu, tu máš, Hrudkoš, dve opakujúce sa slová po sebe, berúc za bernú mincu veľmi zradnú povedačku „Na myšlienky Clo neplatí!“, mnohí premnohí považujú REČI a ich predprípravu, teda uvažovanie, hodnotenie, myslenie, činnosť svojho mozgu, len za také ťaľafatky, voľný priestor, džungľu, vesmír, kde si možno robiť, čo sa komu zažiada, čo sa komu chce, čo komu vyhovuje, čo vedie mysliaceho, uvažujúcu k želanému cieľu, k chceným výsledkom, … to staré známe, povestné ÚČEL SVÄTÍ PROSTRIEDKY, pre mnohých v preklade, keďže to chcem ja, tým pádom to je vôľa božia (Božia?!? !!!) a teda hups, ide sa na vec, technológiu máme predsa zmáknutú, zvládnutú dávno, pokračujeme starými dobrými osvedčenými metódami. No ale čo to, čo to? Prekážky, nepríjemnosti, „zrada“, už to nie je to, čo to bývalo, slušný zlodej pomaly vysvetľovať musí, ako k majetkom prišiel, manželky prachatých politikov sú urážané a do samíc šľachetných zvierat im je „nadávané“, ešte aj rasistickú bielu pri tom rôzni neBLAHO známi provokatéri použijú, fuj, či im nie je hanba!
. To by sme mali skratkovito vraj kóšer krádeže podľa zákona, ale vráťme sa k už naznačenému svetu myšlienok, rečí, hovorenia, používania slova, ľudskej komunikácie ako prostriedku na dosiahnutie SVOJICH, svojich ZIŚTNÝCH cieľov, nehľadiacich, či to ostatným okolo mňa prospieva, ubližuje, ničí životy, ožobračuje, zabíja ich to, genocídne vyvražďuje, čo tam potom, hlavné, že sa ja, my a naši, MOJI „Naši Ľudia“ mám/e, majú dobre, sú spokojní, majú plné vrecká aj bruchá, žijú si bezstarostný život na vysokej nohe, sem tam sa blysnú v Smotánočke na Markíze, sem tam titulečka v týždenníku, ale prebohate stačí aj závisť troch susied v Hornej Dolnej a ich pohľady ukradomky, keď dámička vystupuje z nového Méďaka pristaveného pri obydlí obdivovanej a vysokonožnej, nožnorozkročnej.
. Dlhovať môžem niekomu aj mnou ukradnutú dobrú povesť, ktorú som mu zničil/a svojimi jedovatými, drzými, neoverenými a závistivými drbmi, vymýšľancami, fantazmagóriami, hovorením o domnelých vlastnostiach ohováraného/nej, ktoré sa ale ďaleko viac týkajú mňa – osoby tárajúcej, kritizujúcej, živiacej sa ako miestna či celoslovenská drbna. Dlhovať niekomu môžem pokojný život, ktorý som mu/jej rozvrátil svojimi neuvážanými, ľahkovážnymi rečičkami, ktorými sa len tak z nudy alebo cielene, o to horšie, zabávam a sledujem, čo sa deje a diať bude. Dlhovať môžem vysvetlenie, objasnenie, svedectvo o udalostiach, ktoré mojim zamlčiavaním výrazne zmenili život nielen jednotlivca, ale celých rodín, rodov, dokonca národov. Len preto, že som zo strachu, zbabelosti, či pre moje vlastné zištné dôvody ticho a len sa prizerám, ako sa niekde niekomu ubližuje, robí zle a ja z pohodlnosti alebo strachu o môj biedny život, ktorý si mojou nečinnosťou práve chystám a zasluhujem, mlčím ako hrob, nevidím, nepočujem, onemel/a som!
DO POSLEDNÉHO CENTA, DO POSLEDNEJ MINIMILIKVAPÔČKY,
VŠETKO SA BUDE MUSIEŤ … VRÁTIŤ, NAPRAVIŤ, VYROVNAŤ.
A SMEJME SA KĽUDNE ĎALEJ, DLŽNÍ/É, KTORÝCH NÁS TO
EŠTE NEDOBEHLO, LEN SA MY VESELO SMEJME ĎALEJ …
Celá debata | RSS tejto debaty