Tá dnešná situácia mi v mnohom pripomína jednak 98-y rok, keď sme všetci, okrem
babiek demokratiek a ich početných názorových rodín, vedeli, kto je nepriateľ a kohožeto
musíme vystrnadiť z premiérovskej stoličky.
Ja by som bol celkom, aby sme to predebatili LIVE, niekde na Slovensku, prosím
návrhy kde, kedy a s kým, prípadne bez koho na …
Dvak samozrejme 89-y pamätný nežný sametový, ktorý nás svojou nežnosťou a
zamatovosťou priviedol až k dnešným dňom plným krutosti a rašpľovej drsnosti.
S tým rozdielom, že dnes nie je absolútne jasné, proti komu alebo čomu dofrasa to
vlastne všetci chceme protestovať, bojovať, zápasiť, vzdorovať.
Titulkami novín, článkov, blogov, televíznych príspevkov, rozhlasových hier a študentských
článkov sa mihajú najrôznejšie mená, dottorem Ficom počnúc a dobre že nie Adamom
z Biblie končiac, pričom takmer každý pisateľ sa bije do hrude:
JA SOM TO, KTO OBJAVIL PRAVÉHO VINNÍKA, PRIDAJTE SA KU MNE, SPOLOČNÝMI
SILAMI HO URČITE PREMÔŽEME ! ! !
OK, súhlasím, sčasti máte všetci pravdu, vážení, každý z tých, čo opisujete, má nejakú tú
Ramu, Perlu, či dokonca aj pravé kravské nefalšované … aj maslo na hlave.
No lenže vždy, keď sa spýtam, čo by dotyční kritici robili na mieste kritizovaných, až
na zopár farizejských, vždyčistých a alwayspravodlivých, ktorí priznajú akurát tak
svoj Božský Pôvod, všetci komplet zahlásia: “ TO ISTÉ a EŠTE AJ VIAC 🙂 „
No presne, presne tu je zakopaný pes aj vojnová sekera nášho boja s neprávom,
nespravodlivosťou, lžou.
Akosi sme si príliš zvykli, že NECHAJ TAK, TO NERIEŠ, HLAVOU MÚR NEPRERAZÍŠ,
NEMÁŠ ŠANCU, TO PRED TEBOU SKÚŠALI INÍ FRAJERI … BLA BLA BLA PRD.
Toto musíš, toto nesmieš, opováž sa, nie že … ako som bol písal v
Vlastné skúsenosti mnohí považujú za všeobecné pravdy a keďže ja sám som
vrcholne neschopný povedať susedovi s hlavou vyholenou na mínus jeden milimeter,
nech prestane čúrať po nociach z deviateho poschodia, lebo sa to simply nepatrí,
tak potom z rovnakých zbabelostí obviním rest of the world, pretože
PODĽA SEBA SÚDIM okrem NEBA CELÝ ZVYŠOK SVETA.
A aj s tým NEBOM som si nie tak celkom istý, aj TAM SÚ URČITE SAMÍ ZBABELCI,
keď nám nevedia pomôcť a ZASIAHNÚŤ ( samozrejme nesmelo, ale predsa len myslia
hrdinovia, že najsamvinnejší je ten NAJSAMVYŠŠÍ ) .
A ako obyčajne, najviac vinní sú tí, čo ukazujú prstom, že TEN, TEN a taktiež
TAMTÍ DVAJA a ich BRATRANEC TIEŽ, pretože kto robí, čo má, nemá čas ani
chuť na niekoho ukazovať prstom, jedine ak hej ty, hybaj sem a pomôž !
Po historických udalostiach v Hnutí Grálu v lete 98-eho roku som pochopil, že
v štáte Dínomdánomskom Našom to nebude až tak po kostolnom, dokonca ani nie
po psobúdskom poriadku. Doslova som zdrhol bez pozdravu a rozlúčky z Ľubietovej, kde
som poprvýkrát stretol Vandičku, Tichunkú ĽALIJKU, ktorá tak veľmi pomohla mojej
duševnej výbave jednou jedinou nevinnou poznámkou:
“ A ONA MALA KOĽKO MILENCOV ??? „
To bola Vandina reakcia na moju poznámku o tom, ako niektoré dámy obviňovali
dovtedajšieho vedúceho Hnutia Dušana H. , na kterém jsem sice já neshledával žádné viny,
zato poniektoré inkvizítorky v bielych grálovských šatočkách celkom určite.
Teda že vraj koľko ten Dušan mal ženských a aký je to on vlastne smilník.
No koniec sveta, mal jednu, rozišiel sa, potom druhú a aj s ňou. A potom stretol Dášu.
No proste hanba, fuj, nemravnosť, smrteľný hriech a rozklad v čiernej diere.
Som si myslel, že pozerám nejaký záznam z prednášky na VYSOKEJ ŠKOLE
INKVIZÍTORSKEJ, Fakulte SPRAVODLIVOSTI, BOŽEJ MÚDROSTI a NEOMYLNOSTI.
Si hovorím, hasta la vista, BABIES, keď ste tu všetky také premúdre Vasilisy, si určite
poradíte aj samé a odobral som sa veľkú predvolebnú Bratislavu navštíviť.
Nech už tomu Vladovi pomôžem voľby nadpolovičnou väčšinou vyhrať a keď nie
to, tak ako správny oportunista aspoň Mikimu Dzurindovi.
Ale vlastne to bolo jasné, vševediacemu, najmúdrejšiemu a neomylnému som v podstate
radiť nemal čo, takže oveľa prístupnejší Miki bol dopredu jasným víťazom, teda nie
v absolútnych číslach, lebo tam vyhral predsa len Vlado.
Ale jeho koaličný, kooperačný, spolupracovnícky potenciál bol na úrovni:
SPÁNOMBOHOM IDEM OD VÁS, NEUBLÍŽIL SOM, NEUBLÍŽIL SOM, ŽIADNEMU Z VÁS.
Ach, až som takmer pustil slzu a cvrkol si do gatí, ako sa Vladinovi zalesklo oko, keď
sa musel lúčiť so svojou najobľúbenejšou hračkou, vtedy už neMOCnou MOCou.
Do Topoľčian som sa dopravil vlakom, ku športovej hale som došiel, keď do Lenonovho
príchodu ostávali ešte nejaké dve hodinky.
Vošiel som ako úplne obyčajný volič, zaradil som sa na dve sekundy do davu a potom
som z neho opäť vystúpil.
“ Prosím Vás, je tu pán Topoli (bývalý šéf Úradu vlády SR) ?“ – moju otázku organizátor
pochopil tak, že mi odhrnul plôtik a riekol :
„Choďte sa pozrieť … “ – predsa len, v obleku, pod kravatkou, vyfešákovaný, naštramandený
som vyzeral ako … to som sa dozvedel vlastne, až keď došiel Vlado.
Dovtedy som sa zoznámil s Maťom Ďurindom, ktorý pobehoval v zákulisí a pripravoval
sa spievať, že PRAVDA VÍŤAZÍ, lebo vtedy naozaj ešte len, položená takmer na lopatkách,
víťazila a pripravovala sa, že raz naozaj s konečnou platnosťou aj ZVÍŤAZÍ.
Pokecal som si so šéfom miestnej HáZedDéeSky a vlastne ani nečakal, kedy príde
NAJSAMVYŠŠÍ. To som sa dozvedel, keď nastalo všeobecné hmýrenie a nepokoj.
Som sa pýtal, že čo sa deje, zemetrasenie, horí alebo povodeň ?
No horšie, ide VOLOĎA !!!
Tak som sa postavil do rohu eLkovej chodby a čakal, veď čo mi už ostávalo.
Až tam v rohu som si všimol, naľavo na konci domáca delegácia, vpredu predo mnou
na druhom konci obrovský dav a z neho sa po chvíli odpojila mohutná postava.
A blížila sa ku mne.
No celkom prča.
“ DOBRÝ DEŇ “ – zdraví sa mi Voloď, slušne sa ukloní, očami si vymeníme zopár
podstatných informácií, ako sme na tom dobre s nervami a sebaistotou a vtedy
som vedel, že Miki nema problema.
Neviem prečo, ale komplet všetci si mysleli, že som šéfochrankár, moje meno to nakoniec
celkom naznačuje, ochranky samého veľkého Voloďu, tak ma pekne krásne nechali
pokecať s ním päť sekúnd, prejsť popredomňa a vstúpiť do kecacej miestnosti, kde sa
so zvyšnými chlapcami radil, čo múdre Topoľčancom a Topľčiankam povedať.
A JA SOM SI PEKNE KRÁSNE VOLOĎU STRÁŽIL DOBRÚ POLHODINKU,
vrhal som ochranno škaredé pohľady do oboch strán pred Vladovými dverami, takže sa
okolo neopovážila preletieť ani len muha. Ešte som ho odkopol na míting smerom do haly,
dokonca som aj po skončení mítingu stopol Najvyššieho a že:
“ Viete, že je šanca vyhrať tieto voľby nadpolovičnou väčšinou, rovnako ako
vo Veľkej Británii minulý rok Tony Blair ? “ – hodil som Vladovi udičku.
Takmer nebadateľne sa pousmial a povzdychol si:
“ AK PÁNBOH DÁ … „
A PÁNBOH, ČUDUJSASVETE, NEDAL.
Veľmo, preveľmo bol z toho Voloď prekvapený, teda ani nie z toho, že nebolo nad 50 % , ale
z toho, že SA UŽ S NÍM NECHCEL NIKTO Z DETIČIEK NA PIESOČKU HRAŤ.
MAMI, ALE TENTO CHLAPČEK MI ŠLIAPE PO HRADOCH, OCI ALE ON MI ČÚRA NA LOPATKY !
No maminy a ocinovia si povedali, že už asi dosť a chlapec má síce najviac hračiek a
fanúšikov za plotom škôlky, ale predsa len, kamarátiť sa nebude žiadne z našich deciek.
Že ostane sám ako kôl v plote, nach sa ide vyplakať do TéVé, ak mu to pomôže …
A MIKINO DZURINDA u nás (vtedy som tam mal trvalé bydlisko) v Tvrdošíne na predvolebnom
mítingu pozeral, čo všetko sú schopní naštvatí Oravci hodiť smerom na tribúnu a vôbec
nehľadia na to, že budúci pán premiér …
Stál som za ním asi dva metre a kecal som s Tónom nie Blairom, ale Marcoňom, vtedajším
šéfom miestnej SDK tuším to vtedy bola, sledujúc všetko dianie pekne zo zákulisia.
Neviem, čím presne Miki podráždil ten nespokojný dav, ale dvojnásobné platy to určite neboli,
budem sa ho musieť nabudúce spýtať, ale vždy, keď sa stretneme, na to rád a s veselou
mysľou spomína, že TVRDOŠÍN, to bylo JINÉ KAFE 🙂
Vajíčka, možno aj smradľavé, lietali pekne jedno za druhým a my sme sa všetci, čo bioli
na tribúne, svorne uhýbali a tancovali, ako nám Tvrdošanskí vajcohodci pískali.
Na tento taneček Mikino, stavím sa o gate aj o BRÁNU, že nie, nezabudne, aj keby mu
vymyli mozog neviem akou červenou ideológiou alebo svetochraňujúcim amerikanizmom.
Ale predsa len, čo už sa Mikinovi mohlo stať, keď za ním stál, amatérsky, Vladka
Mečiara hodinku bodyguardsky ochraňujúci, podotýkam úspešne, nezabili ho vtedy,
teloochranca, ktorý po nedávnom stretnutí sa s Vandičkou Tichunkou Ľalijkou
nemal a dodnes nemá strach absolútne pred ničím a pred NIKÝM.
Už by som sa konečne mal pustiť do toho FIGHT-u so LŽOU, aby už finally
AJ TÁ PRAVDA NAKONIEC ZVÍŤAZILA.
A až by my mal niekto chuť trošíčka pomôcť, tak hádam
AJ TÁ LÁSKA NEBESKÁ VYHRÁ SPOLU S PRAVDOU TIEŽ 🙂
zakryčým nyekto, že hrúbka, ta ne ??? Mi pomôže niekto ???
dokončené jest 🙂
GGG mas uz privareny vyfuk? ...
Pocuvaj autor, kolko si vyhulil marisiek... ...
Máš to zle zistené. K rozpredávaniu ...
evita."bol by som radšej, ak ...
veď sa to aj konalo ... volalo sa ...
Celá debata | RSS tejto debaty