Pravda často tak bolí … ale lieči.

.   Ja viem, ja viem, ty si starý, skúsený a veľmi dobrý herec. Na javisku treba robiť vždy všetko preto, aby v hľadisku neopadla pozornosť, z klobúka treba vytiahnuť vždy väčšieho a väčšieho holuba, neskôr kačicu, na ktorú sa ani novinári nechytajú, časom mladé teľa, za ktoré považuješ každého tvojho poslucháča a diváka, nakoniec to bude čo? Stehno z (netuším, ktoré zviera má najdlhší Pinocchiovský tvrdý nos) čo ja viem, … nosorožca? Pani režisérka v zákulisí sa má ako? Spáva ešte stále dobre alebo sa už v noci začína prehadzovať, že to s tou Trnavskou spriatelenou firmou až taký dobrý nápad nebol a síce momentálne panuje všade chaos a koróna panika, … no ľud si zvykne aj na šibenicu, takže také maličkosti sú preň ako malina medveďovi do papule, … ale raz sa stopro nájde odvážny prokurátor, nebude to aktivista ako Honz, schuti si zgustne a spolu s ním budú mať veľkú divadelnú žranicu státisíce?!?

.   Hráš sa aj na dobrého kresťana, ale Kresťan nie je ten, čo chodí každú nedeľu do kostola a zbožne spína ruky a oči obracia akože pobožne tam hore, naozajstný Kresťan je ten, čo má na srdci a na mysli dobro druhých, tak naozaj, z úprimnosti duše, prečítaj si Hviezdoslavovu „Dávam z úprimnosti Duše“ z Letorostov I. . Spravodlivosť, nie tú tak trápne naschvál bezzubú a smiešnu – pozemskú, ale tú Skutočnú, Tú neoblafneš, neoklameš, poviem ti to kľudne aj do očí rovno, priamo po slovensky, neojebeš! Aj keď si v tejto disciplíne Majster Sveta!

Čas sa kráti. Kráti sa ti. Mysli na to!

Dávam z úprimnosti duše (Letorosty I.)