Pravda často tak bolí … alELIeči.

.   Si tak brouzdám ne rosou, ale po internetech, nech začnem takto hezky česky, a čo nevidím, jedna z osôb v zozname mojich fejsbúkových „priateľov“ fotečka spolu s, okrem iných jej blízkych osôb, našou milou pani prezidentkou Zuzkou Čaputovou. Hovorím si, koho to je vlastne česť, že sa mohla/hol vyfotografovať „s tou druhou“ (o-so-bou, řečeno harabinovsky), veď predsa len … Zuzka bola donedávna „len“ obyčajnou právničkou bojujúcou za práva utlačovaných a slabých, hoci … zainteresovaní už pekne dlho vedeli, čo sa chystá, pripravuje, varí a pečie v zákulisí, totižto veci, čo sa dejú dnes a teraz, sú mnohokrát pripravované ak nie stá- a desaťročia dopredu, tak roky určite, takže ľudia priamo z kuchyne, v ktorej „sa to všetko pripravuje a servíruje“ boli dobre informovaní dostatočne dlhú dobu vopred, čo by sa mohlo a malo odohrať v roku prezidentských volieb na Slovensku. Áno, tých zatiaľ posledných, ostatných, ako hovorievajú výmyselníci určujúci, čo je správne a čo nie, čo sa týka Jazyka Slovenského.

(no pozrimeže ho, ako sa mi to pekne sprava zarovnalo! Ale páči sa mi to, nechám to tak … ako súčasť umeleckej licencie …)

.   Ono, keď ste osoba verejne už známa, zasa nie je až taký veľký problém „prísť k fotečke“, ktorú by ste si zrovna do vitrínky a do obrazového zoznamu životných úspechov zrovna nedali. Alebo … možno presne naopak, môžete sa hrdiť a ukazovať známym a príbuzným … „Pozri, čo som dokázal/a, ako som sa premohla/hol a so zaťatými zubami a päsťami, v strehu a s maximálnou opatrnosťou som vydržal/a stáť a pózovať a ešte sa tváriť kvázi „pozri, svete, aké je to pre mňa šťastie, stáť s týmto, touto tu a mať spoločné foto!!!“

.   Mnohí sa ohradia voči titulku … a máš v ruke právoplatný rozsudok o menovanej nemenovanej osobe, ktorá „údajne mala niečo spáchať a dlhodobo páchať“? … ja na to „Ale áno, samozrejme, SKUTOK SA NESTAL, pretože NEJSOU SVĚDCI, je to TVRDENIE PROTI TVRDENIU a ani „NIET TOHO SUDCU, POZEMSKÉHO, KTORÝ BY SA, VEDIAC, O KOHO IDE, ODVÁŽIL ČO I LEN UVAŽOVAŤ O NÁZNAKU HOCI AJ LEN PODMIENEČNÉHO TRESTU“

.   Záchvaty zúrivosti sú v bližšom okolí povestné, hovorieva sa: „Veď nebuď už ako XY!!!“, pomstychtivosť priam dokonalá, najlepšia obrana je vraj útok, tak huckáme „spojencov“, velice dočasných, proti odhaľovačom pravdy a jej oznamovateľom smerom k Urbi et Orbi a preventívne robíme zlosynov z nich, svetu a mestu dávame najavo narušenosť a potrebu psychiatrickej liečby, okamžitej!!!, kohokoľvek, kto si dovolí tú drzosť čo i len poukázať na miestneho tyrana (ty RANA, aj úder, aj boľavé miesto na spoločnom ľudskom organizme), ktorý svojím jakotom na potomkov budí ľudí na dvesto metrov vzdušnou čiarou. Sú dôkazy, nespočetné, sú svedkovia, nie umlčiavaní a ani sa im nikto nevyhráža, len … akosi im je trápne a vrcholne nepríjemné jednak spomínať na udalosti dávno či nedávno minulé a … nakoniec, jak praví (české sloveso „pravit“) SLOVO, … MOJA je Odmena i Odplata, takže … načo si špiniť ruky nejakou osobnou pomstou, zaťažovať sa súdmi, spormi, častokrát s neistým výsledkom, veď vieme, ako to na tomto svete chodí, poškodený, poškodená sú „po práve“ potrestaní a najväčší lotri a lotre si behajú po slobode, tvária sa ako svätí za dedinou, ukazujú vám na počkanie fuckera, paroháča, palec nahor i nadol … zároveň s tváričkou najnevinnejších stvorení na vás pozerajú, že čo od nich vlastne kua chcete, keď čo i len pohľadom naznačíte, že to a to, toto a hento, takto by sa veci mali (robiť či nerobiť), keby …

.   Buď konkrétny, pomenuj každého jasne a daj svetu vedieť, na koho si to máme dať pozor a zoširoka sa mu, jej vyhnúť. No veď práve! Mám ja, práve ja, právo obrať vás o jednu z najpoučnejších udalostí vášho života?!? Že tá ošúchaná literárna historka o Dr. Jeckylovi a Mr. Hyde-ovi nie je len fikciou vzniknutou v hlave autora, ale naopak … je len slabučkým odvarom toho, čo sa deje dnes a denne, vo vašich rodinách, na pracoviskách, v parlamentoch, v krčmách, v bordeloch, v škôlkach i na miestach, o ktorých by ste sa zaprisahávali, že „Tam sa to nemôže nikdy a nikomu stať!“ A predsa, nemožné sa stáva najskutočnejšou skutočnosťou, zvykne predčiť i najodvážnejšie šialené predstavy pošahaného autora strašných, hrozných (Phobos a Deimos, Strach a Hrôza, slávne to mesiace, obežnice Marsu, z ktorého sú vraj muži, na rozdiel od Venuše, z ktorej sú vraj ženy … no, výnimky niekedy dokonale potvrdzujú pravidlo!) hororov, nervy drásajúcich thrillerov, dekadentných zvráteností a najbizarnejších obskurností, o ktorých ste presvedčení, že neexistujú, nie sú uskutočniteľné a realizovateľné. To nevymyslíš … to je život sám!