Pravda často tak bolí … alELIeči.

Keby Richard Müller tušil …

Rozhodol som sa miesto toho, že pôjdem domov, že pôjdem na koncert. Volalo sa to, že

Tribute to Freedom alebo po našom Pocta SLOBODE.

Hovorím si, že až horím túžbou po Slobode, takže som neváhal ani sekundu a hneď som

si to trielil harmonikovým autobusom do Devínskej Novej Vsi v Bratislave. Samozrejme,

vtej horúčave som zakapal a prebudil ma až šofér s miestne nemiestnou poznámkou, vraj

„Dobré bolo, dobré?“

„Ale ja som nepil NIČ !“ – zaklamal som, pretože predsa len som mal v sebe nepatrné

množstvo červeného vína na lásku. Veď bez NEJ akoby som mohol.

Takže peškom pešotom obísť celý Volkswagen, potom cez starú Devínsku Novú Ves a

nakoniec spojovačkou z Devínskej priamo do Devína.

Posledné dva kilometre ma odviezli dve milé duše, z ktorých jedna pokračovala v ceste a

druhá so mnou kráčala na koncert.

O cene som nemal ani predstavu, ale 40 €uriiov mi pripadlo ako extrémne nabubrelá

myšlienka ktoviektorého z organizátorov. Ale veď Sloboda, slobodne otrieskaj, čo to ide.

Vedel som, že vzadu je dira nie v plote, ale v múre, a že podľa všetkého ju bude niekto

aj strážiť, aby sa nás, šetrných, nedostalo príliš veľa do svätyne Slobody.

Prví bolí Mišík a Hrana, už jej meno naznačovalo, že to bude onedlho On the EDGE,

doslova a do písmena.

Jednou Hranou bol múr, cez ktorý sme traja nakúkali dnu, aj keď sme nič nevideli,

aspoň sme mali pocit, že sme ich prechcali, že Sloboda.

Žiadne prechcávanie nikdy netrvá príliš dlho, takže sa objavil BOY IN BLACK, sekuriťák,

snažiaci sa nás dostať silou (bez)mocou von.

Vraj ohrozujeme BEZPEČNOSŤ celého KONCERTU.

Vraj si NIEKTO PRENAJAL CELÝ KOPEC.

Celú ZEMEGUĽU, si hovorím.

„Chcem počuť Zákon a odstavec, na základe ktorého ma vy odtiaľto vyháňate!“ – zmätene

pobiehal navôkol a telefonoval ktoviekomu. Našťastie zistil som to po pár minútach, keď sa

objavil ON. MÉHO SRDCE ŠAMPIÓN.

Nádherný, urastený, vôbec sa mi nederie na jazyk, ko..t, holohlavý, hrubokrký, vypatlaný,

nesmierne sebavedomý, až s diabolskou mocou v Očiach, v ktorých som videl

jedno jediné:

„JA SOM BREIVIK A ROZ..BEM TU KAŽDÉHO, ČO SA MI POSTAVÍ NA ODPOR !!! „

Ešte raz, lebo to si musíte sami v sebe ten pocit opojenia mocou dokonale vychutnať:

„JA SOM BREIVIK A ROZ..BEM TU KAŽDÉHO, ČO SA MI POSTAVÍ NA ODPOR !!! „

Jednoducho a proste ma začal prasprosto tĺcť po mojej milovanej makovičke, čo

po makovičke, to by mi nejako neprekážalo, tá teda schytala už nejednu ranu, ona

by to celkom zvládla.

Ale tu sa v mojom živote objavilo niečo celkom nové.

Asi darček od PánaBoha za vzorné plnenie si povinností.

„PO KRKU, PO KRKU“ – tam to celkom bolí, tam to zaručene vystraší aj toho najväčšieho

odporcu, ktorý priveľmi vyskakuje.

Ja som celkom hustý a bojovný typ, ktorý vie okrem prijatých úderov aj ďaleko silnejšie a

až smrtelnejšie Vyslať, ako správny Velvyslanec tej a tej org.

To len tu a tu presne chlapca udrieš, ani nie plnou silou, a už sa ÍKVÁČ TÝKVÁČ kotúľa

dolu kopčekom, uvažujúc: „ZOMRIEM HNEĎ, ALEBO AŽ O DVA TÝŽDNE

PO CELKOM ZRELEJ KÓME NA CELKOVÝ KOLAPS ORGANIZMU? „

Nechal som ho tak.

Ja totižto keď vidím, ako MOC spôsobuje silný orgazmus, nebol by som chlap, keby som

to celé prerušil a nechal nadržanca stáť len tak bez iskrenia v hlavičke.

Proste som MU HO DOPRIAL. Keď už dlho nemal ten s babou.

OPAKOVANÉ ÚDERY DO KRKU. ANI SILNÉ, ABY ZABILI, ANI SLABÉ, ABY

DOSTATOČNE NEZASTRAŠILI.

S takým zvláštnym pocitom SLOBODY A VÍŤAZSTVA, že som odolal pokušeniu

vrátiť zosilený úder, som zbehol naspäť dolu ku kočkám, DVOJIČKÁM, jednej KRAJŠEJ

Ekonómke a DRUHEJ menej krajšej, zato INTELIGENTNEJŠEJ STARŠEJ SÉGRE TEJ

PRVEJ.

A ešte tam bol pár STREDNOVEČIAROV, ktorý na rozdiel od toho, ktorý bol so mnou tam

hore, na mieste činu a napriek tomu pokakaný a zlepený, pod tlakom práva silnejšieho,

neochotný vidieť a počuť na mne dokonané.

Našťastie ODVÁŽNA BABA z toho druhého páru, čo mal všetko ako na dlani, čo videl

dokonale, pretože z dostatočnej diaľky, hĺbky a odstupu, mi nechala telefónne číslo

a svoje meno, priezvisko, nenahnevá sa, keď poviem KUDELKOVÁ.

Odišli aj so svojím milým a ja som v ten moment vedel, že ani STREDNOVEČIARI

nie sú na tom až tak zle, ako by si niekto o NICH MYSLEL.

Vraj dosvedčí, samozrejme to, čo videla a nepočula, pretože príliš veľká diaľka,

ale predsa len, oko nie je ..ča, oko neo…eš.

Rozmýšľal som tuho a zvažoval, či pod tým kopcom spať pod širákom a či radšej

naspať do centra.

Išiel nejaký N-kový bus až priamo ku Kramárom, nech mi to tam rovno pozrú, tie údery,

či niečo vážne nespôsobili.

Ale stále píšem a vari ešte aj lepšie, takže vidím to na celkom dobrú kúru pre budúcich

potenciálnych pisálkovospisovateľkov a kvázipolitikov, medzi ktorých obitroch patrím aj ja.

Lebo aj novinárik už som, ako som si všimol.

Vystúpil som na Kramároch a nemohol som sa ísť dať vyšetriť.

Lebo na zastávke sedel ničnehovoriaci, ťažkodelíriový, zhasnutú cigaretu poťahujúci

skorodedek, zjavne potrebujúci duševné ošetrenie a pripálenie cígy, to druhé som zvládol

na prvý pokus, vietor nedul a potiahnúť si schopný zasa bol.

A ohľadom toho prvého som sa len zmohol pri pohľade na vzor tej CHOREJ

NADPOLOVICE CHLAPSTVA, lebo MUŽSTVO JE UŽ KOMPLET ZDRAVÉ A

PRIPRAVENÉ NA BOJ, NADPOLOVICE, KTORÁ ZJAVNE POTREBUJE

PORIADNE SKRESAŤ TO ICH NAD-JA, NAD-ĽUDSTVO, NAD-RADENECTVO a

v konečnom dôsledku NAD-BOŽTVO, NAD-BOH,

na jediné, podatie ruky pretláčam sa a dve slová „DRŽ SA !!!“

Zbehol som od Kramárov na Hlavnú, stretol troch Kráľov od Cigánskeho Východu,

dvaja boli veľmi milí a ústretoví a ten tretí najstarší, zjavne najmúdrejší, že vraj:

„Choď si už, choď, tam za tým svojím“

„Ty si vedúci, však? “ – hovorím mu.

„NIE“ – skúsil zaklamať.

„Rád rozkazuješ !!!“ – dostal ako dôkaz o svojej vine klamstva.

Z hlavnej stanice som potom ešte na námestie SLOBODY.

Tam som si prečítal z TOHO KOVOVÉHO OBROVSKÉHO KVETU, napísané

rukou  a čiernou fixou.

KILL THE FUCKING SYSTEM !!!!!!

Som pochopil, čo máme s kámošmi nasledujúce mesiace robiť.

NIE ĽUDIA,

… AND KILLING THEM ALL by METALLICA

ako Breivik, holohlavý, zamestnávatelia, despotickí manžílkovia, politici

ale SYSTEM ELEMENTS, DAEMONS, PHANTOMS, FEAR & HATE & ENVY

… AND KILL THEM ALL part TWO by METALLICA REBORN

a potom len TICHO

by RIŠO MüLLER