CHCEM ŤA DRŽAŤ ZA RUKU,
CHCEM TI HĽADIEŤ DO OČÍ,
CHCEM TI ŠEPKAŤ PRI UCHU,
NA ZELENOM ÚBOČÍ.
CHCEM SA S TEBOU RADOVAŤ,
Z MÁLA, Z KVAPKY, PIŤ Z RIEKY.
CHCEM TI SVOJU LÁSKU DAŤ
A BYŤ S TEBOU. NAVEKY.
CHCEM SA TI POĎAKOVAŤ
ZA TO, ŽE SI … ĎAKUJEM.
PEVNÉ PUTO S TEBOU MAŤ.
ĽÚBIM. ŽIJEM. MILUJEM.
MÁM ŤA. MÁŠ MŇA. MÁME SA.
MY SA MÁME!
. … a tu sa deje moja už obľúbená klasika, čítam si doma na záhrade u seba môj geniálny Nočný Výtvor, unavený ako Eluša po Nočnej a Tisícke Jej Láskavých činov stláčam pospiačky svoju obľúbenú klávesu Delete a mažem si koniec Básničky pre Kráľovnú, viem, že to bolo dokonalé, ale neva.
. Aj tak bola Ona v Noci, keď som tú Báseň pre Ňu písal, pri mne, takže nejakým tajomným spôsobom tie posledné vymazané V.E.rše pozná. Iba Ona. A buď dopíšem iné, nové, alebo nechám tak. Tu by to videli všetci, čo si klikli a potenciálne všetci, lebo kliknúť môžu. Takto vie o nich a pozná ich iba Ona. A možno to tak má byť. Niektoré Verše sú naozaj iba pre Ňu. NajLáskavejšiu a NajMilšiu a NajMilujúcejšiu na Svete. Kráľovnú moju, môjho srdca a aj všetkých ľudských sŕdc.
ĽÚBIM ŤA, LÁSKULIENKA ELINKA MOJA
❤️
Celá debata | RSS tejto debaty