Vážené(odvážené – všetko OK) a milé poslankyne, vážení(odvážni -tiež OK) posl(r)anci.
Dnes máme na programe iba šesť bodov, ale sú natoľko závažné, že nebudeme môcť
odísť z rokovacej sály dovtedy, kým všetučičky všetky neprediskutujeme a, to predo-
všetkým, nepríjmeme opatrenia, ktorými naprosto eliminujeme škody vzniknuté dlhodo-
bým neriešením nahromadených problémov.
“Vy už nie!!!” – zavelil mi Igor Matovič a pokračoval o …
Uff, až tu zavanul duch veselých osemdesiatych rokov, kedy sa takéto drísty dali počuť
nielen na ožranských seansách okresných polithercov so svojimi ožransuitami, ale
dokonca aj na najvyšších miestach, v samotnom ÚV KSČ, lepšie povedané KSS, predsa
len, slovenčina sa na ÚV KSČ priveľmi nenosila, aj keď je Pravdou, že ani jazykoznalci
z nášho národného ÚV taky nebyli žádní mohutní myslitelé, kteří by svým dokonalým
jazykem uspokojovali potřeby slovachtivých dívek, které jenom prahly po tom, aby si
vyslechli co nejvíce lichotek na svou adresu, očekávajíce následně radovánky nejrozkoš-
nějšího druhu. Však by Vám pamätníci okresných orgií ešte aj teraz so šmrncovným
leskom v oku vedeli porozprávať, čo ako mladíci zažili, s kým všetkým a čo absolvovali,
červená knižnica by sa často mohla sama červenať pri vypočutí si historiek z vtedajšieho
podsvetia. Ale zasa na druhej strane, pánovia predsedovia a možno ešte viac podpredse-
dovia boli ďalší týždeň veľmi milí a ústretoví, dokonca ani chodenie detí podriadených
na náboženstvo už nebolo až takým veľkým prehreškom voči socialistickej morálke,
veď nakoniec, predvčerom to: „MILUJTE SA A MNOŽTE SA“ plnili nieže v súlade s plánom,
ale niektorí na 300 až 400 percent.
Vráťme sa ale k našim šiestim bodom programu.
Bod prvý, OBYČAJNÍ?
To si vari vážne IGORKO myslíš, že Ti skočíme na špek, že Ty a Tvoja exkluzívna suita
ste úplne bežní, priemerní, obyčajní ľudia. Tých zvyšných dvoch borcov poznám, ale menej
a hlavne preto, že Vás, Eriku a Teba, Igor, som mal ako na dlani pár dní dozadu, a teraz
naozaj výnimočne neklamem, lebo 2 je naozaj pár.
Už len ten Dolný Kubín, ako som tam vpálil nejako pred druhou pobede – samozrejme,
najluxusnejší hotel v meste, zaPARKovali ste v ňom a začali ste opíjať čertovským rožkom
svojich potencálnych voličov, možno budúcich poslancov, ktohovie, možno tam bol aj
budúci premiér. Áno, Igor, TY, ja sa na to môžem vieš čo. Mne je dobre doma pri kompe,
veď to vidíš, sedím si tu, klepem ako ďateľ, niekedy použijem aj šesť rôznych prstov,
jednoducho si hoviem a píšem, jak mi slávičí zobák narástol. Lichotím si, viem, ale čo
mám povedať, že najradšej škriekam ako chorá vrana alebo sa zlietam na zvyšky po hos-
tinách potentátov, kde sa dá miestami ešte stále odtrhnúť pekný kusisko voňavého,
výživného mäsíčka, bieleho na jedenie, bieleho na pobavenie.
ŽIGA FREUDA
POZNÁM Z PÔJDA
SI TAM HOJDÁ
SVOJHO LLOYDA
JAJAJ, niektoré princípy a postupy sa nemenia, baby vždy patrili a budú patriť k mocným.
Veď pre ČO iné by to tí (ne)mocní robili. Vtáčik sa predvedie vtáčici, aké má on krásne
metalízové pierka, ako on vie pekne pred obecenstvom do mikrofónu spievať, čo všetko
vďaka svojmu Ficovsky dokonalému zobáčiku nahromadil v hniezdočku lásky.
Uzavriem ten prvý bod, lebo neskončím nikdy, ak sme TY, IGOR, ja, pozorovateľ a fanúšik,
a najlepšie a najkrajšie nakoniec, ERIKA JURINOVÁ, naozaj obyčajní, tak zjem pred
kamerami Joj-ky kefu na Tvoje najlepšie boty, natretú najlacnejším margarínom made in
Poland z Lidlu. A vieš so predstaviť, tá kefa, to by ešte šlo, ale ten odporný margarín …
Proste ARCIKLAMSTVO, alebo ako hovoríš Ty, Igor, OBERLOŽ.
Bod druhý, ĽUDIA?
Zdá sa, že na túto odpoveď je jednoznačná otázka. To vážne môže byť človek, keď
s neúnavnou presnosťou a neústupčivosťou Terminatora páli do všetkých naokolo seba,
nejaké bočné efekty, Collateral damages, sú cenou za rodiacu sa demokraciu, keď
nepozná únavu, nehľadí vľavo, vpravo, ale si ide priamočiaro za svojim cieľom.
Jasný človek, hlavne teda ten slovenský odvážny a nebojácny. A ERIKA, kvetinka, zasa
čistá ANJELKA z výšin, ktorá ako v tom americkom filme pomáhala, kde sa len dalo.
POTICHÚČKY. Neviem o tej jej charite zhora zhola nič, ale som si istý, že aj posledné
ústo od úst odtrhne, aby mola utešiť chorého, raneného, bezvládneho. Jednoducho
ANJEL.
Bod tretí, KLAMSTVO!
Zjavne, a to nielen klamstvo o Vašej Obyčajnosti, ale aj Klamstvo o Klamároch a
Zlodejoch. Igorko, kamarát môj Preveliký, pozri sem. Keby všetci tí Tvoji svätí, ktorých
si TY do svojich blahoslavených ústočiek berieš, toľko nepresúvali informácie a hlavne
prašule z jedného miesta na druhé až tisícdvestoštyridsiatesiedme, tak by to nikdy
nedospela do takého perfektného chaosu ako teraz. Keby neboli ozaj poctiví vo svojej
činnosti, keby len tak tu trošku tam trošku, budú párky v rožku, tak by sme sa toho
BIG FINÁLE dočkali asi tak v roku 2538. Ja viem, dožijeme, ale možno nás to už nebude
toľko baviť a ani balenie osemnástok už po toľkých rokoch zábavy nebude to, čo to je
teraz. Nevrav, že TI nerobí dobre, keď vidíš vyštramandenú nahodenú pipičaju, to bola
zlúčenina pipiny a čaje, nie … užívateľka pigičaju, ako na Teba s rozžiarenými očičkami,
celá roztúžená, hľadí ako na svojho Spasiteľa a Záchrancu Ľudstva. No, Igor,neklam už
aj Ty, lebo pôjdem za Danom Lipshitsom, nech Ťa dá zabásnuť za ťažko smrteľné
klamstvo :):):):):)
Bod štvrtý, STOROČIA.
Áno vážení, tohto storočia, čo zase, keď to tak uvážime, nie je nejaký pridlhý časový
úsek. Ale nevidel som takto neúnavného cvoka, ktorý by hustil a hustil, učil a učil,
prednášal a prednášal, nezavísimo, kde.
Za posledných jedenásť rokov tu taký exot nebol, to som zase politickú scénu sledoval
veľmi pozorne, žiaden taký, ani len sám PÁNBOFICO nebol vo svojom exhibovaní taký
strelený a vynaliezavý ako Ty, ty herec jeden z Národného. Zhromaždenia.
Bod piaty, BUDE.
To tedy panečku JO. Bude ako nebolo. Presne tá suita, do ktorej Igor tak perie, len sa tak
chumelí a práši, až sa hory zelenajú a tváričky hanbia červeňou od hanby, tá zostava,
sebranka NAJVIAC PRISPIEVA KU RÝCHLEMU KONCU celého toho zmätku.
Ľudia sa modlia a križujú, aby sa nestala nejaká tragédia, aby sa neobjavil znova nejaký
Nový Norvik, ktorý by chytil do vlastných rúk osudy nevinných.
Neobjaví, nemáme také ostrovy so socialistickými tábormi a Norvik povedal, že sme
najlepší zo všetkých, tak prečo by tu mal mať nejaký Norvik šancu.
Teda, možno by JU raz mohol dostať, po odpykaní svojho trestu by sme ho tu
prichýlili, aby sme ukázali svetu, aký sme my humánny a
ľudský národ, keď vieme žiť v jednej dedinke, jednom vchode spolu s bývalým …
! ! ! § § §
tá sviňa! obesiť ho na najbližšom stĺpe ! by som ho mučil, rezal by som mu rany a solil
do nich, tak, aby trpel čo najviac! by som ho za gule do prievanu a musel by sa na tom
háku ešte aj točiť dookola, aby sa roztočením a odstredením dostal bližšie k vode a jedlu
by som ho zavrel, nech tam sčerná a už nikdy nikto o ňom nepočuje
SVÄTÁ PROSTOTA ! ZUB ZA ZUB, OKO ZA OKO, DEMENTA ZA DEMENTA alebo -TOV.
My tam zostavu krvižíznivých, xenofóbnych a neznášanlivých a Nóri sem Hannibala
Lectera, túžiaceho stál po svojej sláve a MOCI.
Bude ako nebolo.Len aby to už bolo.
Bod ŠIESTY, posledný, DOBRE.
Tak by nám malo byť, ale poslednú dobu to nejako kazia mladé krásky. Postávajú ako
bezdomovkyne na ulici a pýtajú na takú charitu, na takú onkológiu, na taký zverinec,
na takú zábavku pre niekoho, čo si najprv nadelí sebe a potom omrvinky chorému davu.
Pričom chorí sú vlastne ONI, lebo moja úžasná maminka ANGELA hovorievala, keď
som býval malý chlapček, že hanba je tomu a je chorý ten, kto robí druhým zle,
častokrát je oveľa viac chorý ten, kto neustále tituluje týmto prívlastkom všetkých
možných naokolo seba. Nie ON taký a taký, ten ON ti je len ZRKADLO, vlastne MY
SME TO KRÁĽOVSTVO KRIVÝH ZRKADIEL, V KTORÝCH SA KAŽDÝ VIDÍME
DENNODENNE A STÁLE VYKRIKUJEME: on zlodej, on vrah, on úchyl.
Vážení a milí. JA JA JA a znova LEN JA SOM ÚCHYL, ak takto s červenými očami
od zúrivosti oslovúvam spolublížnych, ak vyčítam každému naokolo takmer každý
možný hriech, pričom mi až pena tečie po brade a líci.
Keď si toto vštepíme do srdca a pochopíme, že JEŽIŠ nebol až taký KLAMÁR,
keď o tej smietke a brvne rozprával, už bude dobre. A SVÄTÝ Igor hore
v nebi si bude mädliť RUKY, lebo nebude musieť neustále len a len pri tomto jednom
Igorovi stáť a vtĺkať mu kaleráby do hlavy o tom, že raz bude dážď.
Dážď poznania, múdrosti, dobroty a ochoty. A všetkých ďalších krásnych.
Nie tých oháv ako doteraz.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, na dnešok končíme, jedinou Vašou úlohou je
POCHOPIŤ, potom sa už uvidí, čo s tým všetkým urobíme.
CHÁPEM, CHÁPEM, O ČOM SA TO TU VLASTNE TOČILO? Vuáááv, to bolo ale
poobedné pospaníčko !
ČO TAK ŽIARITE, PÁN MATOVIČ, POCHOPO, POCHOPO ???
byrs,ja som myslel terajšie strany ...
Súdruh jeff, to ste boli v ktorej ...
a mňa nevynechajte ...
Chybaju ti diktatori ? APROPO_ked ...
Ale však to, že obyčajní ľudia ...
Celá debata | RSS tejto debaty