Pravda často tak bolí … ale lieči.

Vpravo dole na monitore mám 5:22. Takto včera som stál u nás na zastávke a čakal

na autobus smerujúci do Bratislavy, vezúci „protestujúcich“ a najmä „protestujúce“

poväčšine mladé, krásne, usmievavé, milé, neskutočne príťažlivé a sexi, akoby to ani

neboli učiteľky, ale výber TIP TOP Miss MOST ATTRACTIVE 2011 Slovakia, až som

začal mať obavy, či som skutočne prebudený a cestujem, alebo sa mi opäť raz iba

sníva najkrajší sen môjho života.

Neuštipol ma nik, ale že to je skutočnosť a nie len živý sen som zistil, keď sa mi

začalo chieť čúrať, pred odchodom som do seba vpálil ešte dve deci kafča s mliekom

a táto kombinácia spolu s cukrom mi dávala dosť rýchlo na vedomie, že chcú zo mňa

tak trochen von, veď predsa mi nebudú spôsobovať problémy s sugarovkou, či

prílišnou hypermadcrazy náladou, ktorú badám na mojej mladšej neteri, keď jej sem tam

z prče ulejem za poldecák KOCHOLY.

„Baňo, KOCHOLU !!!“

„Ale mama povedala …“

„Bééééééééééééééééééé“ – Jej presviedčacie argumenty sú dokonalé 🙂

A potom už len lieta a blázni ako Čertík CELTÍK KELTÍK s nasolenou prdelou a

inbrain s marišou prekladanou najčistejšou kokaííínou užitou toť pred chvílenkou.

Bolo mi jasné, že keď budem cestovať s učiteľkami, hrozí dokonalý zážitok, ale že

to bude až také superhyperextra veselé a krejzy, sa mi ani len nesnívalo.

Na Zochovej oproti Ministrestvu Spravodlivosti nás Secondhandový „D“ autobus,

pre istotu so zoškrabanou národnou PZ-kou, aby nám antifašisti nerozbili okná,

vypľul do víru rozpáleného veľkomesta, chcel som povedať do Na svete Najväčšieho

Malomesta, našej milovanej Krásavice na Krásnom Modrom DUNA(za dunou sa valí)JI.

„Stretneme sa po skončení na tom istom mieste, kde sme vystúpili, tak zhruba o 13:15“ –

znel pokyn Paní Vedoucí Zájezdu.

Námestie Slobody zízalo POLOPRÁZDNO POLOPLNO TOU. Vždy si hrozne, strašne,

s úžasom, s pobavením vypočujem túto SUPERMÚDROSŤ HODNÚ ŠALAMÚNA,

EINSTEINA RELATIVÁKA a aj FICA&MATOVIČA, keď sedia spolu na pive a práve dopíjajú

každý svoje desiate.

Ten pohár či čokoľvek iné je VŽDY PLNÉ, truhlíci !!!

A na vrchu je len troška PRIESTORU, aby ste tam mohli strčiť PUSSYNU a nerozlievali

ihneď, ako ju do toho pohára strčíte.

„Vy máte pripravený PREJAV, voláte sa ???“ – vystrelil na mňa dedek v žltom, tváriaci sa

ako organizátor naj protestnej akcie za posledných 120 rokov na Planéte VZDOR.

„Prejav, ten mám ja vždy, ale na ZOZNAME ma asi nemáte“ – hodil som naňho pohľad

typu „pusti ma tam, lebo bude zle„.

„Tak potom OPUSTITE PRIESTORY PÓDIA, TU NEMÁTE ČO ROBIŤ !!!“ – v duchu

protestantskej nálady davu mi nepriamo rozkázal, aby som odtiaľ vypadol, lebo

dá rozkaz OCHRANKE, aby ma vyviedla.

CHECHECHE.

A ešte raz CHECHECHECHECHECHECHECHECHECHECHECHE.

No to bola asi taká ochranka, že 55 roční dedkovia by chceli vypoklonkovať

borca v najlepších rokoch, v plnej fyzickej a psychickej forme, že käby som

škaredo pozrel na hociktorého z nich, tak by sa poka poci a aj poblin KAL.

“ Poviete mi, prečo tu nemôžem stáť ??? “ – som bol hrozne, ale hrozne

zvedavý, čo borec vypotí.

“ Svojou prítomnosťou ohrozujete bezpečnosť akcie “ – mi skoro vybehli oči

z jamiek – “ Prosím ??? “ – tých otáznikov tam malo byť asi tak dvesto.

“ Choďte preč, lebo … “ – to nevyslovil, ale jeho pohľad to viacmenej prosebne

naznačoval.

Ešte som fľochol na Machyn(áci)u – “ Pán Machyna, aspoň Vy mi vysvetlite, prosím,

prečo … “ – ja som vždy býval prílišný optimista.

“ Ale no veď viete, mali by ste … “ – typický, vzorový, ideálny – pre všetky typy vlád –

ODBORÁR, krotký, nenásilný, súhlasiaci s „vedením“ , neodporujúci, mäkký ako maslo

roztopené na práve svietiacom pražiacom poludňajšom slnku.

Poodišiel som nabok a pohľadom som dal chlapcom najavo, nech už nedrístajú a dajú

mi svätý pokoj.

Pochopili to napodiv veľmi správne, tak ma nechali aspoň na boku, pár metrov

od mikrofónu a ja som pochopil, že včera nemalo absolútne žiaden význam

strácať čas čakaním vo vyše tridsaťstupňovej horúčave na čokoľvek.

Sila a moc ODBOROV sa rovná presne sile a moci tých „ochrankárov“ voči

mne, Vám, komukoľvek, kto troška vie, troška má, troška zažil, troška videl.

To totiž väčšina z ODBOJÁJOV iba z TV, z počutia starej mamy a z „učebníc“.

Zastavil som sa ešte pri Úrade Vlády, hodil reč s mladým Ochrankárom a ten

mi možno aj proti svojej vôli povedal, že tam ešte nikto z Vlády nie je, ale vlastne,

veď to bolo jasné, keď všetcia sedeli hore na Kopci v Parlamente.

Tak som sa tam pobral, reku čo budem márniť čas, aspoň cez obednú prestávku

pokecám so STARÝMI A MLADÝMI KAMOŠMI A KAMOŠKAMI, teda tie posledne

menované hlave poočumujem, poovoniavam, aby som neostal nič dlžný svojej

úchylnosexistickomačistickej zvrátenej prirodzenosti, predsa len, som muž.

Na recepcii mi slečny dali nejaké čísla, ale ja som si povedal, dlabem na to,

po pár pokusoch sa k niekomu pretelefonovať som to vzdal a len som sledoval

a ticho žasol.

Vo vstupnom FOYER ako čert s nakorenenou, nasolenou a napaprikovanou

per ďelú džetsetlietal VYHODŇAR, ktorý považoval za najdôležitejšiu vec na Zemeguli

jeho osobné stretnutie s Igorom Matovičom.

Pootravoval komplet všetkých bývalých ministrov, ktorí okolo neho prešli,

jeho pozornému oku neušli ani súčasní málopočetní poslanci, ktorí sa odvážili

okolo neho prejsť a dostať sa cez hlavný vchod na čerstvý vzduch.

Marek Maďarič, verný svojej vynikajúcej povesti a vrodenému citu pre slušnosť a

empatiu parlamentného votrelca neodmietol a začal s ním debatiť.

„Prosím Vás, mohli by ste mi zavolať Igora Matoviča alebo ma k nemu zaviesť?“ –

ma neskutočne pobavil rovnako Easternboy, ako aj Marek, ktorý v prvých sekundách neschopný

odpovede zhromažďoval v hlave vhodné slová, aby vysvetlil Easternboyovi, že

to tu u nich v Blave beží kapánek inakšiek.

Že by bolo vhodné dajme tomu sa s ním poznať, alebo byť novinár, alebo …

Easternboyovi zažiarili očká : „Novinársky preukaz MÁM !!!

„Ale ten je už pár rokov PO PRECHODE“ – obveselil Mareka prepadnutý a ktovie, či

pravý preukaz nejakého významného možno Vranovotopoľského dvojtýždenníka.

„Ale tuto

Pán

Opozičný

Poslanec hádam nebude volať k Vám Igora Matoviča,

veď Vy mu môžete dať nejakú superradu a on potom odvedie,

veď sa tým chváli a prezentuje, že je to

Jeho cieľ, odvieť Ficovi čo najviac voličov do svojho košiara,

horšie informovaných ľavicových voličov k sebe a ku svojim verným.“ –

hodil som pohľad na Mareka a on nahrávku zasmečoval přímo do středu souperovho

hřiště :

„Ale pán Matovič, aj keby že ho privediem, bude počúvať pravdepodobne iba sám seba“ –

má už dávno takto nikto nepobavil, že mi až vystrelil palec nahor, že

„MAREK, SI TO ZABIL“

„No, už budem musieť naspäť, ani som sa nenadýchal čerstvého vzduchu“ – mierne

nešťastný, ale rovnako dobre pobavený Marek zamieril opäť do útrob VÝROBNE

SLOVENSKÉHO ŠŤASTIA.

Easternboy neviem na čom fičal, ale išiel jak sfetovaná fčala skrížená so surikatou a

nakoniec prišiel na správne riešenie hádanky „ako sa dostanem k najlepšiemu

poslancovi na svete bez použitia násilia páchanom na okoloidúcich ministroch

a poslancoch ?„

Slečna z recepcie mu podala formulár, ktorý po vypísaní SJETOU FČELOSURIKATOU

niekto odniesol přímo ke zdroji.

„A ty tu robíš čo ?“ – čumí na mňa KNIEŽA IGOR, akoby ma videl poprvýkrát v parlamente.

„Protestujem proti malým platom učiteľov, hehehe“ – zaklamal som a prenechal som ho

Zúrivému Reportérovi.

Som videl, jak tam prevracia očami a tak si hovorím:

„Zachráň PRIATEĽA, podporíš SVETOVÝ MIER“ – vypálil som pred Parláč a

strčil Igorovi pred nos moju Blavácku električenku spred pár rokov, rocky neplatnú.

„Dostaneš ma na ŇU do Parláča ?“ – rehocem sa na tom, že na ID card je pod

mojou fotkou tlačený nápis OBYČAJNÝ

„Chlape, Ty si OBYČAJNÝ tak rok aj niečo, to ja som Obyčajný  nejakých

10 rokov“ – a v skvelej náladičke čakám na Igorovu odpoveď.

“ TY SI BLÁZON 🙂 “ – sa nezmohol na viac Igor a mne neostalo nič iné než súhlasiť.

Ešte som ho poinformoval o tom, čo sa deje na námestí Slobody, tesne po tom, ako

som robil Parlamentného Bránara a zabezpečoval Deň Otvorených Dverí.

Rado Procházka videl veľmi dobre, že ich nie že držím, ale že v nich dokonca stojím,

takže absolútne nehrozí, že by mu tresli do nosa alebo čokoľvek podobné.

„Dobrý deň, Dobrý deň“ – sme si vymenili pohľady a prejdúc okolo mňa, urobil ako

vynikajúci právnik tú najgeniálnejšiu vec na svete.

DOSTANÚC SA NA ÚROVEŇ VRCHNÉHO BRÁNARA NESPOĽAHOL SA NA TO,

ŽE TEN NIE ŽE DVERE DRŽÍ, ON V NICH DOKONCA STOJÍ  ! ! !

VYSTRELIL PRED SEBA RUKU, AKOBY BOLO MOJÍM NAJVÄČŠÍM KONÍČKOM

ROZBÍJAŤ NOSY NAJLEPŠÍM SLOVENSKÝM PRÁVNIKOM, PROSTE PRE ISTOTU.

Milujem, keď sa myslí na zadné vrátka a útok odzadu, tí najlepší to vedia a

VŽDY OČAKÁVAJÚ.

„Moja mamina Ťa chváli, že už nespomínaš vo svojich stĺpčekoch Fica“ – celkom

zažiaril a pobral sa riešiť Slovensko.

„Ti pošlem Eriku, keď Ju stretnem“ – v otočke odpovedal a zamával na pozdrav.

„Maj sa“ – pozerám na mobil a okamžite šprintujem von, do hája, o 13:15 som mal byť

na Zochovej a je 13:17.

Dávno som tak nešprintoval v oblečku a v kravatke, ešte som otestoval kvality

NOKIE, ktorá treskla na chodník Zámockej ulice, troška sa oškrela, len som trocha

zatlačil a kryt spredu zacvakol na pôvodné miesto.

„Good OLD NOKIA“ – pospevujem si v mysli a pokračujem nadol, dúfajúc, že Bus

bude predsa len troška meškať.

VYSOKÁ 180CM MODELKA BLOND VLASY, PERFECT BODY, MORE PERFECT SMILE &

MOST PERFECT LOOK, ktorý na mňa hodila, keď ma zbadala na zastávke a ja som Jej

ho opätoval, šťastný, že nebudem musieť domov päšo.

Bus prijéchal tak 13:40, takže kľudne by som bol stihol aj tú Eriku a bolo by sa potešilo

Oravskou krásou aj oko, ale Oravská Krása na mňa čakala v podobe Autobusu Plného

MOST BEAUTIFUL GIRLS IN THE WORLD na ceste najprv na dve hodiny ku IKEA SHOP,

kde som potajme sledoval, úchyl a zvrhlík, nejakú Košickú sedemnástku, ako s maminou, foťom

vyberajú pravdepodobne výbavičku do jej dievčenskej izbietky, by som tam chcel raz

byť na návšteve.

V AVION shopping centre som od tepla na pár minút zadrichmal, až ma prebudil mierny

posun doľava, ale ozaj len mierny, lebo by som inak kvetináč s celkom úspešne živo sa

tváriacou napodobeninou zelene poslal k podlahe a musel zbierať črepiny a tváriť sa, že to

samo, ja nič, ja muzikant.

Nejakí krpci sa zastavili u brigádničiek, čo predávali striebro v stánku uprostred Boulevardu

inside AVION WORLD a ja som na NE NEVERIACO VYVALIL OČI:

“ TO VÁŽNE NIEČO CHCELI NIEČO KÚPIŤ ??? !!! ??? „- vyhrklo zo mňa a ONY, ŽE :

“ NO ÚPLNE VÁŽNE “ – a chichotali sa, že som im na pol sekundu uveril.

Rýchlym krokom som sa odobral k NAJKRAJŠIEMU AUTOBUSU VESMÍRU, teda nie kvôli

jeho značke MAN, ale kvôli ŽIVÉMU OSADENSTVU a čakal, čo sa bude po neúspešnom,

zbytočnom a trapnom Odborárskom vystúpení diať.

NO JASAN, ORAVKY a SMUTNÉ, NO TO URČITE !!!

TAM NIE ŽE PANOVALA, TAM ANI NIE PANIO-VALA, TAM MLADUCHOVALA

EXTRÉMNE DOBRÁ ZÁBAVA, HUDBA LIVE a ZADARA, PRIAMO ZO ZLATÝCH

HRDIEL MOST BEAUTIFUL GIRLS OF THE WORLD.

Jaro telefonoval s nejakou kráskou a baby jej to nechceli odpustiť :

„JARINO, NEROB UŽ“ – zneli busom výkriky

„ALE PRESTAŇ !!!“ – ešte hlasnejšie a mne už chýbala len čerešnička na torte v podobe:

„EŠTE, EŠTE, EŠTE, ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁAÁÁÁCH„

Pilo sa (samozrejme malinovka, ľadový čaj a Kochóla), mi práve uverilo

5 a pol precenta čitateľov, ale zasa ožratý nebol nikto, pár frťánkov urobí

presne tú dokonale geniálnu náladu, že ste uvoľnené a ešte schopné

intonovať a vystrájať čertické kúsky.

A mne už dávno nebolo tak dobre na duši, vlastne za posledných desať rokov

možno tak zo trikrát. Teda pridelím akcii SILVER, lebo GOLD ak budem mať náladu,

prezradím inokedy.

Finalistky MOST ATTRACTIVE, TOP 10 išlo do krčmy na Staré Medvedzie a aj som išiel

domov po zdroje. Zapol som net a zobudil som sa po desiatej, asi dve a pol hoďky

po oslave, záverečnej žúrke a oslave pre VÍŤAZKU SÚŤAŽE

NAJPRÍŤAŽLIVEJŠIA KRÁSKA SPOMEDZI VŠETKÝCH UČITELIEK SVETA.

Je možné, že to vyhrala úplne iná, ale mojou hlavnou favoritkou bola

po celú cestu JÚLIA, aj keď jej po celú dobu súťaže tvrdo stúpala na päty

MÉRY, blackhaired natural Beauty, treba vidieť, nepopísateľné.

A trojka, sorry, don’t remember name, ale stratila a našla telefón a že vraj sme

šli domov okolo Spišského Hradu, to bude určite Zemepisárka.

Ale som serio na vážkach, tak poprvýkrát v dejinách sa udeľuje GOLD, GOLD, GOLD a

vlastne GOLD každej v autobuse, lebo len GOLDEN GIRLS zvládajú

každodenný stres s deckami za tie drobné bubu, čo každý mesiac dostanú.

Ja ich zbožňujem, od najmladšej len tento rok vyštudovanej až po dôchodkyňu, ktorá

už dobrých NÁSŤ rokov presluhuje. A teším sa na OSTRÝ ŠTRAJK.

Opäť s nimi, opäť v BLAVE.

HURÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁAÁÁÁÁ   🙂

p.s. IGOR, ja viem, že počúvaš ĽUDÍ úplne vzorovo a z poslancov si NO.1

A že sa niekedy zabudneš a nech rozprávaš sebadokonalejšie Múdrosti a

Pravdy, Tvojho poslucháča možno zaujíma, čo si mal dnes ráno na raňajky,

tak by si mohol niekedy, just for fun, povedať, že Článok o Igorovi Matovičovi,

v SME.sk, Pravda.sk a aj Blesk.cz.

Len aby reč nestála a nevyhrával si v poskytovanom čase na debatu pomerom

88 minút ku 2, ja by som navrhoval fifty fifty, teda pardon, 40 FÓR-TY TY, FÓR JA,

50 FIFTY JA alebo aj 40 FÓR-TY JA, FÓR TY, 50 FIF-TY TY, a kľudne aj TÝTÝ,

ak to je hoďka a pol za MEAT ING.

p.s. číslo D2A

Iwušá Kozáčikova

ďakujem Ti za to, že máš tak veľa priateľov, verím, že Ti ďalší ešte pribudnú 🙂