Pravda často tak bolí … ale lieči.

Kukučie mláďa v cudzom hniezde.

Obrovské, vykŕmené, večne hladné, nenásytné.

Kŕmené cudzími, ktorí to robia dobrovoľne, súc hnaní

akousi zvláštnou neviditeľnou silou, snáď si hovoriac:

„Ale nám to naše mladé vyrástlo, konečne sa niekomu

z našej rodiny darí.“

Nemôžem si pomôcť, ale akosi mi to pripomína …

tí naši FTÁCI zhora nám tu naznášajú (čudujsasvete, výmena

úloh samičiek a samčekov) vajíčiek od výmyslu sveta a

my sa im o ne staráme, aj keď nevieme, čo z nich po čase

vyskočí – často to je nie KinderSurprise, ale nepríjemný

AdultSurprise, pribúdajúci do zbierky všetkých

nechcených predchádzajúcich.

A teraz sa ukľudníme. Najlepšia vec, ktorú

môžme urobiť, je pokračovať v našej bežnej

dennej činnosti.

Áno, Vaše Veličenstvá, už utekám zodrať sa, aby sa Vám

neznížila životná úroveň. A odpusťte mi, že som písaním

tohototu stratil drahocenný čas.

Dnes večer na ČT2 o 21.45.

Prelet nad kukučím hniezdom.

A keď už neprežijeme ako Mr. McMurphy (skvelý Jack Nicholson), tak

aspoň dáme Veľkej Sestre najavo, že nie je Vládkyňou Všehomíra.

A pomôžeme Náčelníkovi, aby sa konečne dostal na slobodu.