Pravda často tak bolí … ale lieči.

V duchu tradícií slovenských zákoňodarcov (Zákoň je produkt, ktorý ostáva za koňom

po vylúčení nestrávených zvyškov. Zákoňodarca je politik, po ktorého činnosti ostávajú také

nejaké . . . ) – že čím absurdnejšia, nelogickejšia sprostosť, tým väčšia nádej na jej uvedenie

do našich životov, prispievam aj ja svojim dielom do studnice hlbokých múdrostí parlamentnej

nadpolovičnej väčšiny. Úlohou tohoto neprekonateľného návrhu je zabiť jednou ranou nie jednu,

ani dve, ale dokonca tri postupujúcim časom doternejšie a doternejšie muchy.

Prvou je čoraz prázdnejšia štátna pokladnica,

druhou neustále stúpajúca nezamestnanosť a

treťou čím ďalej, tým rýchlejšie klesajúca popularita politikov, ktorých dôležitosť sa konečne

ukáže až uvedením nižšieuvedeného do života.

Je zjavné, že so zdaňovaním najbohatších, najlepšie zarábajúcich, to nebude až také

jednoduché, je totiž vysoko pravdepodobné, že tí, čo dokážu zarobiť čiastky, ktoré

majú byť zdanené vyššími sadzbami, majú dosť inteligencie a súťaživosti, aby

dosiahli efekt presne opačný, ako je zamýšľané a budú platiť štátu ešte menej,

ako doteraz a v oveľa väčšej miere budú rozhodovať o tom, kam pôjdu

nimi zarobené prostriedky, oni sami.

Napriek tomu, že politické elity robia, čo im sily stačia, aby Úsmevov na slovenských tvárach

bolo čo najmenej, pospolitý ľud neustále odoláva a síce sa už pomenej, ale predsa

len, v nepozorovaných chvíľkach usmieva, smeje, ba až rehoce, čo v duchu hesla

„Smiech je najlepší liek“ narúša pravidelný prísun pacientov do liečebných zariadení,

čím klesajú zisky Farmafiriem (i.e. percentá z ich ziskov odvádzané do štátneho

rozpočtu), znižuje sa zamestnanosť v nemocniciach, liečebniach atď., čím opäť

vzrastá nápor na štátne financie vyplácané nezamestnaným doktorom a sestričkám,

štátnym autobusovým, vlakovým spojom klesá obsadenosť pacientami a stúpa nerentabilnosť

do nebeských výšin. Preto sa skupina v súčasnosti javiacich ako nepotrebných, parazitujúcich

a nezamestnateľných ľudí bez práce vybaví nasledovným:

mobilný telefón so zabudovaným fotaparátom, automobil novovyrobený na území

SR, pracovná zmluva s NR SR, pričom sa zmenia ako šmahom čarovného prútika

na užitočných, pre spoločnosť prospešných a konečne najdúvšich zmysel života.

Všetko vybavenie novozamestnaní nedostanú zadarmo, ale keďže budú zamestnaní, budú aj

schopní postupne splatiť nadobudnuté výrobky, obavu o stratu ich zamestnania netreba

mať, pretože okrem Úsmevov budú kontrolovať, zaznamenávať, registrovať, úrady

informovať aj ďalšie štát oberajúce činnosti ako Nefajčenie a Blogovanie.

Nefajčiari, ako dobre vieme, svojim odporom k tejto činnosti blahodárne podporujúcej

štátnu kasu, zamestnanosť na všetkých možných oddeleniach zdravotníctva,

v tabakových trafikách, neraz hasičov, značne ochudobňujú príjem štátneho

rozpočtu. Ako len k tomu príde fajčiar, ktorý za svoj život odvedie republike pekné

prachy, ktorý po odchode do dôchodku netrápi politikov dlhoročným poberaním

dôchodku, ale sa pekne krásne poberie na onen svet, čím dá okrem iného

skôr zarobiť aj právnikom vybavujúcim dedičstvo a jeho hladným a po novom Méďovi

bažiacim deťúrencom.

A nakoniec, to najnebezpečnejšie naozaj nakoniec, Blogeri.

FUJ, HANBA, OHROZENIE NAJHRUBŠIEHO ZRNA.

Kto to kedy videl, aby si tu na diablovom vynáleze, Internete, kdekto vypisoval, čo chce,

kedy chce, ako chce, aby rozširoval myšlienky, ktoré neprešli schvaľovacím

konaním NR SR. A keď už, tak za túto nedávno ešte nepredstaviteľnú vymoženosť

treba okamžite začať vyberať štátu tak chýbajúce peniaze, pretože ľudia, aj keď

možno s deravými ponožkami, škvŕkajúcim bruchom, s vypadnutým R a F

na klávesnici, kecať (nám do toho) určite vždy budú, keby aj horšie ako

za totáča bolo. Samozrejme, že príslušníci Armády doterajších nezamestnaných nebudú plniť

len funkciu dokumentaristov a informátorov, tí mocnejší, plecnatejší budú môcť vytvoriť novú

Políciu, Armádu a Väzenskú službu, ktoré budú dbať na to, aby Vysmiati, Nefajčiaci a

Blogom sa venujúci odvádzali Slovensku, čo sa sluší a patrí.

Treba už len počkať na to, aby budúcich štátnych zamestnancov, terajších nezamestnaných,

bolo aspoň 20%, pretože bude potrebné, aby robili svoju budúcu prácu

čo najdôkladnejšie a neboli príliš preťažení

veľkým počtom Smejov, Nehuličov a Blogloverov.

P.S. Som Politik, ktorý si myslí, že nezamestnaný je nepotrebný, parazitujúci a

nezamestnateľný, no vediac, že takým som presne ja sám, nikdy to nahlas

nepoviem. Keďže tuším, že čoskoro rozšírim ich rady, chcem aspoň

do budúcnosti nový telefón, nové auto, ale

hlavne ten božský pocit, že budem mať pod palcom niekoľko opakov ku mne, večne

ZACHMÚRENÉMU, ČISTÝ VZDUCH KAZIACEMU ODPORCOVI SLOBODNÉHO SLOVA.