Pravda často tak bolí … ale lieči.

Nedostal som žiaden hromadný E-mail. Len som si prečítal článok

Rada Kerteša, dúfam, že sa príliš nenahnevá za ten mäkčeň na eS-ku.

Keďže nám ďakujú občania iného, dokonca iných štátov, patrilo by sa,

aby sme v hanbe neostali, aby sme sa na oplátku poďakovali aj my im,

predsa nesmieme ostať nikomu nič dlžní, ani len v poďakovaní nie !

Len pre osvieženie Radov článok:

Poďakovanie nemeckých a rakúskych občanov Slovákom

A tak teda poďakovanie nás všetkých, priznávam, troška sa nechám inšpirovať :

POĎAKOVANIE SLOVENSKÝCH OBČANOV NEMCOM a RAKÚŠANOM

Ďakujeme Vám, že nekupujete naše domáce slovenské výrobky. Ono sa sem tam stane,

že naši výrobcovia šetria, kde sa dá, lebo už musia, inak by neprežili, a tak pridajú do dajme

tomu takých párkov aj veci, ktoré by ste vy určite ani svojmu psovi zožrať nedali.

Takže vďaka, že nám ukazujete, ako dbať o svoje  zdravie.

Zo srdca danke sehr, že kupujete vlastenecky, nie nacionalisticky, tie vaše výrobky – a

ukazujete nám tým, ako sa to robí, predsa len, sme osamostatnení len osemnásť rokov –

a už jedenásťroční sme vstúpili do najdokonalejšieho spolku krajín na svete, EÚ, baúúúú,

ešteže tak, inak by sme už boli dávno stratení. A toť nedávno, ako šestnásťroční, sme

dokonca prijali tú úplne najsamlepšiu menu vo vesmíre, Euro, menu, ktorá nás už navždy

zachráni pred všetkými finančnými pohromami sveta. Ten chaotický dnešok – to nič, to sa

len chlapci v Bruseli troška hrajú – však my im to pekne po Jáno Ámosovsky

zo srdca doprajeme.

Aj vďaka Vám naše firmy znižujú výrobu, prepúšťajú pracovíkov a odvádzajú čím ďalej,

tým menej do štátnej kasy. To absolútne neva. My sme aj tak najradšej nezamestnaní,

chodiť na Úrad práce nás veľmi baví, veď nám dokonca aj sociálne dávky dajú a – robotička

načierno sa predsa vždy nejaká nájde. A keď už ide o to – predsa nás čakajú voľby,

v ktorých drvivou väčšinou vyhrá najväčší kúzelník v strednej Európe, ak nie vôbec

v úplne celej, takže nie je sa absolútne ničoho báť. On tie prachy, ktoré budeme potrebovať

na prežitie, určite odniekadiaľ vyčaruje a bude nám sveta žiť. A keby že nie, tak ho v ďalších

predčasných voľbách vymeníme za iného čarodeja či čarodejku dobrodejku a tí sa už

o naše blaho, v súlade so svojim najčistejším vedomím a svedomím

na sto pro postarajú.

Aj vďaka Vám je naše zdravotníctvo čoraz podvýživenejšie – ale veď my k doktorovi

predsa nepotrebujeme, nám stačí celý život len tvrdo makať, troška sa najesť,

ešte menšiu trošku vyspať a šup ho do práce aj v sobotu a nedeľu, samozrejme

bez akýchkoľvek príplatkov, tie nám naše agentúry vyplácať nemusia, my sme hrdá Slovač

a nejaké šušne si predsa tí úbohí chudobní chlapci a dievčatá môžu nechať, tie ich

minuloročné modely Lamborghini sú už dávno out, načim kúpiť latest models.

Školstvo – načo ho skvalitňovať, aj tak tam učia samí nervózni pedagógovia, ktorým ide

samozrejme vždy len a len o prachy, najlepšou školou je aj tak ulica a život sám –

všetko podstatné nás predsa naučila škôlka a prvé štyri ročníky základky – to ostatné sú už

iba somariny, drvivej väčšine z nás absolútne k ničomu.

Sociálny program a dôchodky – ale choďte, to nám absolútne netreba, buď sa o nás

postarajú naši tvrdo pracujúci synovia, ktorí sa dennodenne zabávajú 16-hodinovými

šichtami kadetade po Európe, samo že aj po víkendoch, takže prachov majú po milú Jarmilu,

alebo čo nestihnú synovia, dobiehajú dcéry, ktoré sa buď dobre vydajú do bohatých

zápaďáckych rodín, alebo v duchu slovenských tradícií robia slúžky ktoviekomu všetkému alebo

si prípadne zarobia aj ako … ale veď všetci to máme radi, tak prečo nedopriať pekné

slovenské dievčenské telá aj chlapcom a chlapom zo Západu, nach sa pozrú a

opáčia, aké tu my máme krásavice. Na tisíce.

My nie sme ako Vy. My vždy najprv pozeráme na tých druhých, až potom na seba. V prvom

rade vždy doprajeme všetkým okolo nás a že na nás nikdy nezvýši, nevadí, nejaké tie

omrvinky predsa vždy ostanú a niekedy sa nájde aj dobrotivý továrnik, ktorý nás raz

za rok na podnikovú párty pozve, tam sa my dosýta najeme,

takže potom celý ďalší rok nemusíme.

Zvykli ste si na svoj štandart, radi cestujete a trávite na sklonku svojich životov čas

na Mallorke a Ibize. Áno – aj my sme si zvykli na ten svoj štandart – cestovať nebudeme, lebo

na Zemi sme na to, aby sme od ranej mladosti neustále pracovali – až do smrti, len sa

čudujeme, že prečo odchod do dôchodku je tak skoro, my by sme najradšej

všetci pracovali až do skonania ámen – veď takto by sme odľahčili štátny rozpočet a

pomohli našim najmilovanejším postkomunistickým vládam.

Cestovať – načo, nám je aj tak najlepšie doma, kde sa môžme povŕtať v rodnej

hrude, a keď už to nie, tak aspoň my, z mesta, povŕtame do svojich blížnych,

prípadne si rozvŕtame všetky ulice, aby sme kde mali trénovať svoje jazdecké

schopnosti – raz toho majstra sveta v F jednotke predsa mať musíme, tak kde sa lepšie

naučí jazdiť, ako na našich cestách.

Že máme nízke platy, dôchodky a sme ochotní kupovať tak neuveriteľne draho ? No čo sa

čudujete, mali sme predsa vyše štyridsaťročný tréning, tak to máme hlboko v génoch,

nám je aj tak poväčšine na škodu, keď máme veľa peňazí – pozrite sa na Írov a

Anglikáncov, tí by sa za tie svoje veľké prachy len ožierali, drvivá väčšina Európy sa aj tak

iba prejedá, kupujú si autá a nikam nejdú pešo – tak aj potom tie ich baby a chalani vyzerajú,

u nás pekne po svojich, na byciklíku, na inlajnoch – a pozrite, aké švárne devy a urastení

mládenci nám tu žijú. A u vás samý tučniak, samá veľryba – aj to sú to vaše prehnane

vysoké platy, tie naše sú tak akurát, aby sme mohli byť najkrajší na celom svete.

Že máme také vlády, aké máme – veď predsa to je naše najhlbšie presvedčenie, postarať sa

aj prostredníctvom nich o blaho a prosperitu všetkých ľud, národov okolo nás, veď predsa toto

je tá najzákladnejšia myšlienka, my sa budeme mať dobre len vďaka tomu, že sa budú mať

dobre všetci navôkol, keď doprajeme my im, raz sa oni, ony zahanbia a doprajú na oplátku

nám. Veď my počkáme – sme najtrpezlivejší národ vo vesmíre.

Vaši investori sú predsa lepší – prinášajú k nám „zahraničný“ kapitál. Síce ho vyrobili naši

chlapci a dievčatá, teda aj, no predsa len, zahraničný je zahraničný. Zahraničné je predsa

vždy lepšie a my sa potrebujeme zapáčiť hlavne a zo zásady zahraničiu. Sami sebe

sa tu už páčime dosť.

Danke sehr, sehr, sehrissimmo, že nám umožňujete byť takýmto dobroprajným a dobrosrdečným

národom. Ďakujeme Vám a samozrejme aj iným bohatým európskym národom, vďaka ktorým

tieto naše vlastnosti a aj mnohé ďalšie len tak rozkvitajú a krásnejú. Až budeme taká jedna

krásna lúka, na ktorú sa bude chodiť pozerať celý svet a nebudú chápať, ako je

také niečo možné.

Už stačí, lebo našu vďaku aj tak nemožno dostatočne vyjadriť slovami, my sa postaráme

hlavne činmi, aby ste sa mali čím ďalej, tým lepšie.

Ešte raz, DANKE SCHON, tie dve bodky si tam domaľujte.

A nielen Danke, ale aj Marike, Zuzke a aj ostatným pekným dievčatám. 🙂

Autorské práva sú síce moje, ale voľne šíriť to môžte, prípadní záujemcovia o poslanie

príspevku nech ho posielajú na Úrad vlády,

Ivánuška tuším potrebuje nejaké prachy.