Pravda často tak bolí … ale lieči.

Mám ja rád týchto nositeľov Kríža. VZORY.

Vo všeobecnosti mám rád, keď niekto nosí na krku znamenie svojej viery,

u kresťanov to aj dosť často vidno, že sa ku svojej viere hlásia a svoj

krížik neskrývajú.

Na rozdiel od prevažnej väčšiny členov Hnutia Grálu, ktorí, vedno, nevedno

prečo, ten svoj rovnoramenný kríž v kruhu, strieborný, zlatý, zlatý s kameňom,

málokedy ukážu verejnosti.

Nakoniec – je to každého osobná vec, čo a komu bude ukazovať, ale v prípade

Grálovcov je tu malá výnimka.

Všetci do jedného, do jednej, aby sme boli genderovo, rodovo korektní, tvrdia, že

VO SVETLE PRAVDY   Posolstvo Grálu

– kniha, kotrej autorom je Abd-ru-shin, občianskym menom

Oskar Ernst Bernhardt, žijuci v rokoch 1875 až 1941, je tým pravým

SLOVOM BOŽÍM , inak povedané, že autor Posolstva, Abd-ru-shin je

oným Synom Človeka, o ktorom hovoril Ježiš pri svojom odchode zo Zeme

a že …

Nebudem pokračovať, viacerí poznajú „Grálovcov“ – bez výnimky sú to ľudia

slušných zamestnaní, vzorového správania, vyberanej, spisovnej slovenčiny,

teda aspoň tí naši, slovenskí.

Tak sa ich môžete vlastne spýtať sami – čitateľov posolstva, nositeľov kríža, ako to

s tým Abd-ru-shinom vlastne je, ale úplne najlepšie je asi zhodnotiť osobu

Abd-ru-shina podľa jeho vlastného slova … jeho Posolstvo Grálu je voľne

dostupné v kníhkupectvách aj v slovenskom preklade.

No o iné mi ide.

Nemám problém prijať myšlienku, že Posolstvo Grálu je naozaj Božie Slovo, aj keď

voči tomu bude namietať asi väčšina veriacich, prípadne neveriacim to nebude

hovoriť absolútne nič.

Mne ide o to, že ak má niekto v rukách Božie Slovo – a to sa týka ako Grálovcov,

tak Kresťanov, ale aj Moslimov a príslušníkov všetkých tých cirkví a náboženských

spoločností, tak má v rukách veľmi veľa.

Mnohí, ak nie opäť všetci Grálovci namietnu, že oni nie sú žiadnou cirkvou, len

spoločenstvom ľudí, ktorí sa snažia žiť v zmysle Posolstva, v duchu Slova,

ktoré im po svojom odchode z tohto sveta zanechal ich PÁN.

Možno trocha zdĺhavý úvod, ale aspoň pre vysvetlenie tým, čo sa dozvedajú o

Posolstve a Abd-ru-shinovi prvýkrát.

No a aby som sa dostal rovno k POINTE.

Vychádzajúc z predpokladu, že čitatelia Posolstva, nositelia krížov, t.j spečatení,

t.j. tí, čo sľúbili Najvyššiemu vernosť, že mu budú slúžiť a žiť podľa Jeho Slova,

majú vo svojich rukách, na policiach svojich rodinných knižníc naozaj

BOŽIE SLOVO, prídeme k záveru, že majú to úplne Najcennejšie, Najdokonalejšie,

pre ľudí Najpotrebnejšie, veď čo môže byť viac ako Slovo Pánovo

prinesené samotným Pánom.

Ale potom … je na nich položená NESMIERNA ZODPOVEDNOSŤ za to, ako to tu,

na Zemeguli bude celé vyzerať.

No lebo keď mám v rukách, na jazyku, v mysli, srdci Slovo Božie, tak zákonite

musím svojim myslením, cítením, hovorením, konaním ovplyvňovať tisícky,

milióny, snáď aj miliardy ľudí.

Lebo duchovne je to nesporne najväčšia zbraň, akú ľudstvo kedy malo, má a bude

mať, samotné SLOVO od svojho STVORITEĽA.

A čím dlhšie teda onen POKLAD mám, vlastním, v zmysle mám ho v krvi, tým dlhšie

tie obrovské masy ľudí na Zemi ovplyvňujem.

Mám im byť … som im vzorom vo všetkom možnom.

No lebo SLOVO BOŽIE. Väčšej sily vo vesmíre niet, je spomenuté na samom

začiatku Biblie, je spomenuté na samom začiatku Posolstva Grálu …

Kto sa nenamáha, aby Slovo Pánovo …

AJ SPRÁVNE POCHOPIL, ten … sa PREVIŇUJE.

A zaujímavé je tam to AJ, lebo ho taký čitateľ, nositeľ kríža má nielen

správne chápať, ale aj SPRÁVNE interpretovať, v prípade potreby neznalému

aj SPRÁVNE vysvetliť, a úplne najlepšie, keď to Slovo Božie

rovno AJ SPRÁVNE ŽIJE.

To je ten ideálny prípad.

To je potom pre celé ľudstvo tým kladným, pozitívnym, ideálnym VZOROM

a PRÍKLADOM.

Dovolím si takú malú „hriešnu“ myšlienku na záver, ona je síce možno malá,

mnohý ju neúmyselne a ešte radšej úmyselne prehliadne, lebo je veľmi

nepríjemná, pre každého Grálovca osobitne.

A budem vychádzať pre túto chvíľu z toho, že som Grálovec, aby to celé

bolo v prvej osobe jednotného čísla.

No keď sa tak pozerám na celý ten veselý svet okolo seba, tak mi bude

určite jasné, že v niekom tie VZORY tí ľudkovia okolo mňa MUSIA MAŤ,

a v kom inom už ako v tom, čo má …

BOŽIE SLOVO priamo doma NA POLICI.

Tí HRIEŠNI, ZHÝRALÍ, … nebudem pokračovať, máme aj tu na našom blogu

jedného z tých metačov ohňa a síry, teda – je ich určite viac, ale ja myslím

rovno Nositeľa Kríža, proste všetci tí hriešnici nejakými pre niekoho

tajomnými, pre iného celkom LOGICKÝMI a JASNE POCHOPITEĽNÝMI

CESTIČKAMI sú mojim myslením, hovorením, činmi priamo ovplyvňovaní.

A aby to nebolo také pesimistické a peklom strašiace, tak aj opačne,

čím budem príjemnejší v zmysle nie, že neviem povedať nepríjemnú Pravdu,

ale že si budem na ostatných všímať VŠETKO TO DOBRÉ, čo v sebe majú,

budem PRÁVE TO V NICH ROZVÍJAŤ, že ich nebudem od rána do večera

upozorňovať na ICH CHYBY, ktoré aj tak budú, a v oveľa väčšej miere

tými mojimi vlastnými.

Mnohí, nie všetci, Grálovci to robia – a je to ich najväčší koníček – chrlia okolo seba,

tváriac sa pritom ako svätosť a čistota sama, oheň a síru ako

stredovekí inkvizítori, posielajúc, v mysli určite, hriešnikov ak nie rovno

do zatratenia, tak aspoň do temných oblastí, kde jedine si hriešnici zaslúžia byť.

No jasné – čím viac hriešnikov je okolo mňa – tým SVÄTEJŠÍ SOM JA SÁM

alebo medzi SLEPÝMI JEDNOOKÝ KRÁĽOM, pričom by som ešte stále

podiskutoval o tom, kto zo zúčastnených je jednooký a kto slepý.

Metajú hromy blesky namiesto toho, aby šírili AJ POKOJ, MIER, POHODU a KĽUD.

Viem, často to nie sú ich slová, ktoré používajú, citujú, vyslovujú,

sú to slova priamo vytrhnuté z POSOLSTVA, častokrát z kontextu,

slová napísané  pred vyše sto rokmi priamo autorom Posolstva.

A ešte dnes sa mnohí v duchu Slova POSOLSTVA hrajú na SUDCU.

No budiž, len aby tí sudcovia raz neboli súdení Tým, v Mene Koho tak

neprezieravo konajú sami.

Pokiaľ ovšem nemajú oprávnenie súdiť – no nie ľudí, ich slová však áno.

Ale veď, kto chce kam, pomôžme mu tam, každému, čo jeho jest.

OVEĽA príjemnejšie, lepšie, šťastnejšie sa cítim hoci medzi mladými

v Univerzitnom Pastoračnom Centre v Mlynskej Doline v Bratislave,

v kostole niekde na dedinke, kde pán farár doslúži omšu a poobede

hor sa do hory na drevo alebo s detvákmi futbal zahrať.

Miesto šírenia Božieho Slova.

Lebo to sa najlepšie šíri tak, že ten, tá, tí, ktorým sa šíri, o tom ani len netušia.

Ale vidno to aj ŠÍRITEĽOM aj PRIJÍMATEĽOM celkom zreteľne NA TVÁRACH.

A na ČELÁCH.

Alebo ako hovorí autor Posolstva, najlepšou MODLITBOU človeka

voči jeho Bohu je – R A D O S T N Ý   Č I N.