.   s podtitulom:

JA robím všetko vynikajúco, ostatní zle

.   Poznáte to … z práce, zo školy, z krúžku mladých pekáriek Vianočného Pečivka,

nech urobíte čokoľvek, ako len najlepšie viete, vložíte do veľdiela celú svoju invenciu,

snahu, dlhoročné znalosti a skúsenosti, stále je to zle, lebo … lebo ste to robili vy a

neurobili ste to podľa predstáv tej najmúdrejšej zo všetkých, toho najdokonalejšieho,

akému v šírom svete páru niet. Je tu ďalšia disciplína, v ktorej sme Majstrami Európy,

sveta, Galaxie aj celého Vesmíru. Neplatí to samozrejme len vo vzťahu k nám, ešte

lepšia zábava nastáva, keď je to celé v opačnom garde.

.   Ja predsa viem (takmer) vždy všetko zo všetkých najlepšie, a to (takmer) sa mi

tam písalo veľmi neochotne, to bola len šaškárina, aby som vyzeral/a skromne,

predsa musí byť dopredu všetkým naprosto jasné, že najdokonalejším tvorom

Univerza som tu JA. JA, JA, JA, JA !!! A ešte raz:

JA

.   Zapneš bedňu v obývačke, čo v obývačke, už pomaly aj v sprchovom kúte a ešte aj

na wecku ich musíme mať, veď čo keby nám unikli, … tie najlepšie predstavenia

z dosiek znamenajúcich Slovensko. Tamtá rozpráva nie jak, ona tú Múdrosť Sveta

naozaj pojedla, úplne sama, a preto sú všetci okolo nej totálne sprostí, nehodní vôbec

toho, aby smeli v jej prítomnosti dýchať, míňať JEJ vlastný osobný kyslík. To môžete

len preto, aby ste ju mohli obdivovať, tlieskať jej, zbožňovať ju a spomínať všetkým

svojim známym a blízkym, kohože ste to len stretli, uznanlivo pokyvovať hlavou, akí

sme len vyvolení, že práve ONA sa tak dokázala znížiť, že zostúpila zo samotných

Nebies a teraz nám, čo máme od údivu ústočká dokorán otvorené, !OSOBNE!

odovzdáva Múdrosť najvyššiu. Velebme Ju a kričme Hosana!

.   Nie Múdrosti, ale tej dotyčnej, veď tá Múdrosť v múdrosti už dávno predstihla,

teraz musíme počúvať a nasledovať už iba ju, … političku, frajerku, babku, vnučku.

A nie, netešte sa, vy chlapci a chlapi, vás sme si nechali na koniec, zopár dievčat ten

tento zlozvyk naozaj má, ale je to ešte stále prijateľné percento, no čo sa však týka

slabšej polovičky ľudstva, fyzicky síce silnejšej, ale o to slabšej psychicky, to je samé

fňuk sem, fňuk tam, mamička poď sem, potrebujem utrieť soplík a slzičky, lebo všetci

mi zle robia, nechápu ma – mňa, Pravzor dokonalosti, výnimočnú bytosť, ktorú

majú všetci uznávať, klaňať sa jej, sypať kvetinové lupene pod nohy a prevolávať

nadšením a s frenetickým potleskom na slávu.

.   Náš parlament, naše rodiny, basketbalové mužstvo, priadkové ženstvo, partička

neohrozených na pieskovisku, neomylných na zjazdovom svahu onedlho, o cestách

ani len nehovorím, to je kapitola sa ma osebe, čím väčšie auto a menší pipík, tým

väčšia pravda na strane hrdého majiteľa. No proste strašný problém pochopiť, že

ostatní si vždy všetko aj tak podľa seba robiť budú, vlastnými postupmi, inak, úplne

inak, ako sme mali my predstavu, nie zle, nie horšie, NAJLEPŠIE možňe, ten mäkčeň

tam byť musí, proste aj keď pri tom vyhorí susedovi chalupa, tak ho to len karma

postihla, kvôli jeho „múdrosti“ pred tisícsto rokmi zhoreli chalúpky v polke dobytého

kniežatstva, tak nastal čas naučiť sa, aká to je zábava, sledovať svoj veselo horiaci,

môjdommôj hrad, poskytujúci všetkým divákom naživo i zo záznamu neskrývanú

radosť, lebo veď teplo v tejto zime, a hlavne, sused už dlhé roky viedol zápalisté reči

na tému … na všetky témy. Tak sa od nich chytila jeho pýcha a to môže byť rád, že

jeho pýchou nebolo niečo oveľa osobnejšie a chúlostivejšie na plamene.

.   Všetko má svoj tajný, skrytý zmysel, a to, že ho práve ja neviem, nepoznám, to

som si sám na vine svojou slepotou a neznalosťou všetkých alebo aspoň podstatných

súvislostí, a je to všetko len a len moja záležitosť, ani nebudem hovoriť chyba, veď

byť hlupákom je predsa také zábavné. Túto hru mám zo všetkých najsamradšej,

komplet všetci vás môžu deň čo deň poúčať a vy sa ochotne dáte, lebo veď …

prečo nie. Keď ako učiteľ máte dokonalý prehľad a viete, že tá najlepšia škola je

pokus, omyl, jednoducho ich treba nechať a ozaj len v akútnych problém zasahovať.

A vlastne, tak akútne nie je nič. Sledovať a cynicky hláškovať: „Veď si to vravel,

vravela!“ a nas(ie)r(diev)ať tou druhou osobou v predošlej vyfialovenej tak obľúbenej

fráze milého „poškodeného“ a rovnako tak ešte milšiu „nevinne“ trpiacu.

.   Nech si rozbijú držku dvadsať, sto, osemtisíckrát, osemtisíc prvý to dajú nakoniec

dobre, akotak dobre a sledovať ten šťastný výraz v päťdesiatročnej detskej tvári:

„Ja som na to prišiel, prišla, HEURÉKA!“ je jeden z najs pocitov na svete.

.   Pekný víkend vám prajem, milí a milé,

vy moji najmúdrejší, najdokonalejšie …