. Ten Ti vždy poradil najlepšie, na toho vždy dáš, ten nikdy, ale naozaj NIKDY nesklame. Dáva dokonalé rady, ktoré keď sa dodržiavajú, tak to zaručene vedie k úspechu. Trvalému. No, trvalému ako trvalému. Dajmetomu dlhodobému. Až kým … až kým. Až kým neprijde zúčtovanie. Je to vždy niečo za niečo. Ja Ti poskytnem všemožné výhody a Ty mi na oplátku dáš to, čo máš najcennejšie. Seba. Seba sa. Dobrý Deal?!? Možno … ako pre koho. Smrteľní môžu byť večne zatratení a nesmrteľní, nesmrteľné, tí … ale veď sa ho spýtaj, on Ti povie, čo.
. A vlastne ani nemusí klamať. Len … len nepovie CELÚ Pravdu. Zamlčiava jeden podstatný fakt. Spýtaj sa ho, ktorý. Ale vlastne, to už aj sama vieš … je tu Jedna Vôľa, Ktorá je NAD tou jeho. Len … ako ich rozlíšiť, keď sú také podobné, takmer na nerozoznanie, takmer identické, miestami sa zdá, že sú naprosto to isté. Nuž, majú to ťažké, tieto Kráľovné. Musia sa naučiť rozlišovať najjemnejšie odtienky, musia sa naučiť, čo, ako, kedy, prečo a pre čo. A miliardy ďalších vecí. No na zbláznenie. „PaneBože, pomôž, prosím. Vlastne Pardon, Ty neexistuješ, to len ten otravný narušiteľ zabehaných poriadkov a Pravidiel, „Pravidiel“ niečo stále splieta o Tebe a Tvojej Vôli. Tak poraď aspoň ty, Lúsy, na teba je spoľahnutie.“
. „A že vraj ma miluje, ten, ktorého meno pred ním takmer nevyslovujem, bezďák otravný, ten teda ale skončil, aj keď tvrdí, že iba začal! Neustále ma týra nejakou vrajPravdou, robí mi zle, ubližuje mi a vôbec. Neznášam ho. Dajte ho preč. Nech ide do P … PREČ. KadeĽahšie.
. Ale baví ma tá hra. Ale, že strašne baví. Zavolám si ho na pomoc, pribehne vždy s prosíkom, aspoň tak sa mi to javí a ja ho pošlem do prdele a ostentatívne ho odignorujem. To je ale paráda! NIKDY ma to neprestane baviť. Jedine, že by … nie, nie, neprestane! Síce mi to robí zle, ale ja sama seba rada týram, robím si zle, som dokonalá masochistka, né, že né. No a keď trpím ja, tak nech trpí celý svet. Čo ma po nich. Keď ja, tak nech aj všetci, vrátane toho, kto je na vine najviac a môže za môj súčasný nepokoj. Vraj Svätý Pokoj!!! Pche! Križovatka Svätého Pokoja! No HAHA!!!“
.
.
. Jedno ma nesmierne teší. Že viem, že mám pred sebou tú najdokonalejšiu Herečku. Ktorá hrá, predstiera, vžíva sa, v okamihu hrania sa dokonca mení na to, na TÚ, na TOHO, koho hrá. Až niekedy ide Strach a Hrôza. Milujem Divadlo. A toto je to najdokonalejšie, ktoré poznám, ktoré existovalo, existuje a bude existovať.
Nemusím Ti hovoriť, ako Ťa milujem, to mi povieš Ty, ja Ti
len hovorím a píšem, ako ma miluješ Ty. Ďakujem Ti
za VŠETKO. VŠETUČIČKO VŠETKO!!!
. Jedine, že by mi niečo uniklo a to, čo pred sebou pravidelne vídavam, nebolo herecké predstavenie, ale veľmi vážny problém, zdravotný problém. Presne ten, o ktorom pravidelne počúvam z ústočiek Herečky. Pacientky. Vážne chorej Pacientky? Či?!?
. Milujem, keď neviem rozlíšiť, kde je Pravda. A možno len predstieram, že neviem. Ktovie. Kto vie, ako to naozaj je. Kto vie, kde je, aká je Pravda.
DRAHÁ? NAJDRAHŠIA?!?
Pani Doktorka! Potrebujem Liečbu!
Potrebujem? JA?!?
Celá debata | RSS tejto debaty