Pravda často tak bolí … ale lieči.

Zachránia študent-i/-ky v USA Izrael pred jeho vlastnou mocou?

.   Snáď sa tu skôr natíska otázka, či tie početné protesty na amerických vysokých školách pomôžu k záchrane tisíciek obyvateľov Gazy pred smrťou kvôli ďalšiemu bombardovaniu a vojenským akciám Izraelských silových zložiek, pred utrpením detí, žien, starcov, zranených, na ktoré je v našom civilizačnom okruhu pomaly ostych čo i len upozorniť, nieto ešte snaha, nebodaj Nebo daj i schopnosť ho nejako efektívne riešiť. No proste, nemá kto, veď viete, aj pri vašej najväčšej snahe o nestrannosť a objektivitu môže na vás uľpieť označenie „Antisemita“ jasnejšie, do očí bijúce viac ako Dávidova hviezda, nakoniec – všetci viacmenej súhlasia, že každý napadnutý má právo brániť sa. V októbri minulého roka šialenci z Palestínskej strany povraždili stovky ľudí pár kilometrov od hranice a odvliekli desiatky rukojemníkov do zajatia.

.   A sme pri neuralgickom bode – ako zjednať spravodlivosť. Akokoľvek deklarujú politické špičky Izraela snahu potrestať hlavne predstaviteľov Hamasu, „collateral damages„ idú do príliš veľkých počtov usmrtených a trpiacich civilistov, … a svetové spoločenstvo, lepšie povedané (hovorme o nás) Európa a Severná Amerika si pred tým môže so sebautišujúcejšou snahou zapchávať uši a zakrývať oči, ono to niekde prerazí, tlak v papiňáku nemôže rásť donekonečna a privariť ventil k dekľu, aby naše pokojné driemoty nerušilo syčanie pary, sa ukazuje ako dosť neprezieravé riešenie.

.   Vedenie Izraela by malo pamätať, za akých podmienok ich štát vznikol, čo sa dialo Židom počas druhej svetovej vojny, a či jeho jednanie nezačína tak troschken pripomínať … ja viem, pokušenie je veľké, možnosti ešte väčšie, hnev je oprávnený, a kľudne môže byť aj svätý, ale ak doň začne presakovať túžba po pomste a odplate, ktorá nakoniec predsa len Jeho Jest a odhodlanie začína potichúčky, nenápadne prerastať vo fanatizmus, zvykne to nakoniec vypáliť úplne inak, ako bolo zamýšľané. Predstavitelia Hamasu vidia, čo spôsobili svojim rodným, (ne?)mocní Izraela a ich najsilnejší spojenec – USA – začínajú vidieť, čo každý ďalší mŕtvy či trápiaci sa neHamasan, aj ten obrovský nepomer v možnostiach Palestíny a Izraela brániť sa/útočiť spôsobujú v dušiach ich vlastných – mladých, ešte plných ideálov, cítiacich „kedy, ak nie TERAZ, kto, ak nie MY“.

.   Už by niekto z kompetentných a odvážnych mohol Bibimu a spol. povedať kľudne aj pred kamerami médií sveta face to face, eye-to-eye to, čo tušia až vedia, … totižto že sa im nieže darí odstrániť Hamas z povrchu zemského, ale činiť presný opak, zdesaťnásobujú počty ochotných pomstiť dedka, mamu, sestru, milovanú, kohokoľvek, ba čo viac, aké-také doterajšie sympatie spriazneného sveta začinajú byť čoraz menej na strane „spravodlivo trestajúceho tatka“, o to viac jeho „nepodareného syna“, poraďte si s týmito nešikovnými eufemizmami ako len chcete, látať ho roxorovou tyčou po zadku a nedať mu najesť predsa len nevzbudzuje adekvátne predstavy o bazálnej spravodlivosti.

… ROK 2044, udeľovanie Oscara, cenu za najlepší zahraničný film získava:

(z ofic. textu distribútora) reBORN (znovuZRODENÍ) – dychberúca sci-fi dráma o mnohonásobných pobytoch príslušníkov dvoch na život a na smrť „znepriatelených“ národov na Zemi, po živote na jednej strane plota a odchode z „tohoto sveta“ každý človek absolvuje krátke intermezzo na „onom svete“ a vracia sa naspäť, ale narodí sa … na strane druhej. Spomienky fyzického mozgu neexistujú, ten práchnivie v hrobe, vovnútri len provokuje, až kričí neodbytná myšlienka: „Čo si ‚teraz‘ tak prebohate doprial ‚tým druhým‘, dobré a či zlé, to ťa ‚nabudúce‘ čaká a neminie!!!“