Pravda často tak bolí … ale lieči.

.   Nejako takto chápem ten dlhodobý postoj k potrebám, dokonca k jednej zo základných potrieb človeka, ktorý, budem mierne osobný a síce píšuc o niekom známom, netreba ho menovať, preklopím to na čitateľa, nech sa mu to lepšie chápe a má možnosť intenzívnejšie sa vcítiť do pocitov, nálad, citov, postojov chlápka, ktorý bol zavolaný, pozvaný, aby pomohol a vyriešil situáciu, s ktorou si nikto iný nevie dať rady. Proste špecialista, ktorý sa vyzná, ktorý podobné situácie, akú rieši a pomáha skonsolidovať, kľudne si predstavte, že niečo, čomu sa venujete celý život, dlhé roky a desaťročia. Ste na mieste činu, privítajú vás s veľkou pompou a slávou, ďakujú vám, až vám to je nepríjemné, vravíte, poďakujte sa rodičom, že ma dobre vychovali, poťažmo Najvyššiemu, že ma tak stvoril a obdaril schopnosťami. Lebo niektorí sa horko ťažko musia k sebe samému dopracovávať a niektorým holt je zhůry dáno a sú (takmer) dokonalí, nič pre to nemusia robiť, jednoducho to tak je a čo my už s tým narobíme. Ach, tie večné debaty s kýmkoľvek, vysokoškolskou smotánkou, kresťanmi, grálovcami, filozofmi, akonáhle nadhodíte tému človek, ľudia a jeho, ich dokonalosť, aspoň v niektorých prípadoch, tak sa cukajú, nesúhlasia, hlasno protestujú, divne po tebe pozerajú, rozmýšľajú, s kým to majú do činenia a neraz i zvažujú ukončiť dlhodobú známosť, lebo veď … blázon a cvok nie je dobrá partia do budúcnosti, ktovie, čo sa z tohototu ešte vykľuje!

.   Síce náš Slovenský, dokonalý Kája, … Duchoň spieva, že v dolinách ľudia nemajú zamknuté brány, ale na niektorých miestach predsa len ešte túto pesničku nepočuli a takpovediac na tri zámky, závoru a desaťcentimetrový pancier, lebo veď predstavte si, čo by sa mohlo stať, keby to všetko nemali a niekto v ich neprítomnosti zavítal do ich domu, ich hradu a objavil všetky ti poklady, čo tam majú. Záchodovú misu! Hrebene! Mikrovlnku! Použité tyčinky do uší, umyté, aby sa dali použiť ešte zopár krát, ak teda pre čistotných a bohatých nie znova do uší, tak na niečo iné určite!!! Zlodejisko kurva hnusná prenikol do neželaných priestorov a už si naberá do svojho baťohu … tu šáločku po babičke, tam tričko z deväťdesiatych, čo má nevyčísliteľnú historickú hodnotu, tú šróbovák ešte po prastarom otcovi a u zasa téglik z nedojedeného jogurta, čo zachráni zemeguľu, keď sa hodí do správneho koša a zničí ju už navždy, keď nie. Prestav si to, osud planéty Zem je teraz namiesto v tvojich vlastných rukách v paprčiach nejakého odkundesa, čo si len tak vnikol bez tvojho súhlasu, aj keď poniektoré sú tejto myšlienočke celkom naklonené a je absolútne iba na ňom, čo so zázrakom modernej vedy spraví. Len tak niekde naverímboha pohodí?!? Použije ako pomôcku pri ďalšej krádeži? Napije sa, predtým ho umyjúc v tvojej vlastnej horúcej vode, ktorú treba dpč PLATIŤ!!!, … a zahasí svoj smäd? No fuj, napí(á)jať tohto sviniara a prisvojovača si nezaslúžených hnuteľných statkov, tvojho budúceho bývalého majetku, tvojich prepotrebností, čo už čochvíľa tvoje nebudú, tak Ti treba s maslom chleba!!! Ach, či som sa rozohnil. K veci!

.   Zámok! Nie môj dom, môj hrad, u majetnejších zámoček, zámok, ale ten jednoduchý, do dvier. Takú tú smiešnu prkotinku tam majú, že zdnuká nie dierka na zasunutie kľúča a odomknutie, či zamknutie, ale napevno také otáčadlo plniace funkciu kľúča, len ten netreba a môže byť vo vrecku majiteľa/ľky, či zavesený na háčiku poblíž. Je to síce celé posraté, nefunguje to, zvonka s niektorými konkrétnymi kľúčmi sa idete utočiť k smrti a nie a nie odomknúť, ale pani majiteľka nehnuteľnosti má kľúč dobrý, jej to celé funguje, tak čo ju po ostatných, neotravujte ma, ja mám dosť svojich starostí, predsa neminiem JežišiMária dvanásť, slovom 12, ešte raz zopakujem pre šokovaného čitateľa, ktorý neverí, krúti hlavou nad tou horibilnou neslýchanou sumou a chytá sa za hlavu, celých neskutočných DVANÁSŤ EUR, ktoré by bolo treba zaplatiť veľkoobchodníkovi, výrobcovi, RODINNÉMU ZNÁMEMU, ktorý by to snáď aj zadarmo dal z lásky k spomienkam na staré dobré časy …

.   NIE!!! Ja potrebujem milión tých zbytočností, ktorými ukojím svoju nakupovaciu mániu, je mi jedno, že v chladničke, špajze a neviem ešte kde hnije, smrdí, kazí sa jedlo v hodnote desiatok eur, je to moje jedlo, môj smrad, moje mrhanie, ja to tak chcem a bodka, čo stále vyrývaš!!!

.   Zámok nebude, čo ma po tebe a tvojich základných potrebách, tam je vzadu okno, môžeš sa dnu dostať cezeň, síce vyzeráš ako zlodej, čo do cudzej nehnuteľnosti preniká, ale … UŠETRILA SOM DPČ, K.RV. dvanásť eur a o to tu ide. O to tu celý čas ide! Musím ti dať najavo, KTO je tu pani domu, GRÓFKA, KTO je od KOHO závislý a KTO sa musí doprosovať KOMU a žiadať ho o vstup do jeho, jej HRADU, ZÁMKU, SEM!!!

.   No tak potom teda nič, hovorí si neželaný návštevník, pomocník, asi je čas ísť, keď tu vy takto so mnou, tak já zasa o dům dál hádam nějak tedy …

MRCHY SKÚPE, PENIAZE NADOVŠETKO MILUJÚCE!

NECH SA VÁM TEDA DARÍ …

.   „Že vám hanba nie je“ sa nehovorí, … také nepoznajú, im je dovolené všetko, lebo … vyhrali voľby, majú na to papier, že môžu všetko, lebo veď pošahaní + psychickí narušení, narušené predsa smú, priam musia v rozpore so všeobecnými dobrými mravmi. Zaujímavé len, keď treba pomoc im, sú normálne, bežné občianky, keď majú pomáhať ony, hodia to na cáklú, duchom neprítomnú, na sto honov od Kresťanky vzdialenú, strigu a ježibabu s bradavicou, čo znechucuje život a najjedovatejšie lektvary vari varí, vary species!