. Tak mi napadli Hugolínove, zdravím, Dáška Piačekovie, René mládenca príhoďi a skúsenosti. Reku že či aj ťí naši (ľudia, obyčajní aj neobyčajní) niečo také majú. Že či! Jasné, že majú! Igor poťažmo chaloši samé zloby, Zuza a toť ďiofky len a len DOBROBY, ako inak! Všetko zvalíme na chlapcov, dievčatká musia ostať tie krásne, pekné, voňavé, načančané, príjemné a milé, za blba vždy predsa má byť chlap! Ja som si teda už zvykol. Cvičia, nacvičujú u nás doma babka aj big Sista všetky možné tanečky, divadelné kusy všakovakých vôní aj vzozretí, radosť pozrieť! Zasa, ako kedy! Niekedy diváci v očiach s desom, priam až smrťou, utekajú ozlomkrk(oš)ky kade ľahšie a uvažujú, čo to vlastne videli a počuli. Toť som ako divák kvapkol tri červenomelónové kvapôčky dedka vševedka na obývačkový koberec a už bol oheň na streche a nielen tam. Chŕlil z úst Marta(i)nskej dračice, že vraj tanierik si MUSÍŠ. No nemusím! A nedám! Pozri, sto kvapiek! Ešte väčší ohňomet? Nič to, nevadí, vezmem ja aj celú polku melóna a drbnem ho na ten koberec, reku nech celý nezhorí, kúsočky lietajú kade tade, plač preveliký, padli Turci na poníky, veru treba aj slzičkami ohnisko obrovský pokropiť. No čo revete, Týna i Jasmýna, pred chvíľou ste boli strašné hrdinky, neohrozené dračice, zrazu usmoklené a ufňukané, slzičky roniace malé sopľane! A to lietal len melón, ani len miliarda či bilión! Hrdinky! Tie úplne, ale že maximálne najviac úplne najmaximálnejšie najsamväčšie!!!
. Že vraj zasa tie moje afekty a mánie! No jasné, že moje, čie iné! To vôbec nebol môj dokonalý teatrálny výstup, vôbec, ale vôôôóóóbec som ti nezahral teba samú! Bé, bé, Kroko(ško)dílie slzy ako hrachy, prdlajs, melóny!!! Tak zasa ja idem, aby vás neklepla pepka! Do Viedňa aj ku kľudným, mierumilovným ľuďom. Smerom pán Dr. Uška. Ten vie počúvať aj povedať čo treba, nič navyše, aby uši nebolelo! A jeho žienka o to viac, prezlatá to osôbka, nehovoriac o ich troch kráľovských dcérach! Jaj, či sa mi dobre spalo v kráľovskej záhrade! Hudba hrá, vtáčiky spievajú, kopec žien, komárích, krv mi pijú jedna radosť! Zas som po odbere, Jánskeho plaketa ma neminie, to veru nie, každý chlap by mal diamantovú, povinne!, dostať a aj polku kráľovstva, tri klobásky a aj AJfóň, teda dva, aj na foň aj na tnuká, dostať!
. Hoďte všetku vinu a zlobu na mňa, na chlapcov a chlapov, my to už nejako dáme, každej dáme osobitne, s láskou a ÚCTOU, ako tu toť najmladšia a najmilšia hovoria, však Igor?!? A kočky nech sú za dobré a pekné. Mne to takto vyhovuje, som šťastný a vďačný.
Vďaka Ti, Pane! …
Celá debata | RSS tejto debaty