Pravda často tak bolí … alELIeči.

.   Ach! Keby to takto rýchlo išlo vždy, nielen v Bratislave pre okom mobilovej kamery! Chalani z policajnej „rýchlej roty“ sa predviedli v plnej paráde, celkom ukážkovo zneškodnili chlápka, čo „pobehoval“ po uliciach hlavného mesta s nožom v ruke a hoci sa pýtal pomerne nevinným hláskom, pomaly neveriac, že sa aj niečo udeje, že „To nemyslíte vážne, páni!?!“, páni to vážne mysleli a aj mu ukázali a dokázali, že naozaj si vedia robotu zastať a nemienia tolerovať na ulici hoci aj len herca, ktorý skúša, čo to spraví, ak si dá do ruky nôž a čaká, čo sa bude diať. Keby to aj bola len stávka, že vydržím s nožom v ruke pár minút niekde pri španielskej ambasáde, takto by to malo skončiť vždy, keď hrozí čo i len najmenšie riziko ujmy komukoľvek, dokonca i samotnému aktérovi „nevinného“ žartíka. Buď cela alebo ambulancia, vsjo ravnó, poriadok ale musí byť a ulice majú byť prosté, voľné, bezpečné, na druhej strane Atlantiku sa to už vymyká spod akejkoľvek kontroly a predsa len, civilizovaná Európa súčasných dní sme my, nie západná, nie východná, ale Zlatá Stredná Európa, či už idete zo Západu na Východ – detto opačne, alebo z Juhu na Sever, rovnako a vice versa.

zdroj: Polícia zasiahla v centre BA, ulicami sa pohyboval ozbrojený muž

P.S.   Bolo by to krásne, keby sa takto rýchlo dalo zasahovať aj pri domácom násilí páchanom na komkoľvek, ženách, deťoch, babičkách, deduškoch, či dokonca chlapoch, rovnako tak by nebolo odveci primerane umiernene zasahovať dajmetomu len pri slovnom násilí a verbálnych prestrelkách čojaviem v Parlamente, lebo od slov ku skutkom až tak ďaleko nie je, hoci by sa mohol javiť ako pravdepodobný presný opak. Myšlienka, vyslovené slovo, skutok. Niekedy je to okamih, inokedy predchádza činu aj mnohoročné plánovanie. Každopádne, treba s tým náslilím niečo konečne robiť a najlepšia prevencia je čistá hlava, bez alkoholu, drog, mocibažnosti, pomstychtivosti, tie posledne menované sú oveľa silnejšie drogy ako chlast a špáratká. A hlavne – ozývajme sa už v zárodkoch násilia, riešme, nebuďme ľahostajní a nezabávajme sa nad „veď to je len zábavka, švanda, sranda, vtípky a čierny humor!“ Nekontrolovaní a nebrzdení násilníci s maskami filantropov a milosrdných sú tí najnebezpečnejší. „Taký to bol tichý chlapec, zdravil a aj úctivo odpovedal!“ Ale dušu mal plnú bolesti, urážok, výsmechu, nevšímavosti od najbližších, tak mu jedného dňa „preplo“, prepne v hlave a my sa potom strašne čudujeme, že čo to? No to! A to najdôležitejšie, outsiderov, biednych a nešťastných neposielame do p… reč, ale sa aspoň pokúsme s nimi rozprávať a ak sa dá, pomôcť im vypočutím, snahou o nájdenie riešenia zo zdanlivo neriešiteľnej situácie, premôžme sa a namiesto tak „vtipného“ výsmechu až ponižovania a šikanovania urobme niečo, čo dotyčnej, dotyčnému naozaj pomôže a môže zabrániť aj veciam zlým až najhorším. Buďme človeku č(e)lovekom, nie vlkom, či dokonca vlkom v mierumilovnom baránčom pokryteckom rúchu, predstierajúc pomoc a poskytujúc presný opak! Ono sa to dobré darované iným vždy vráti, nie hneď, nie vtedy, keď my chceme a zavelíme, „prikážeme“ Spravodlivosti: TERAZ!, ale v pravú dobu celkom určite …