Pravda často tak bolí … ale lieči.

.   Áno, až takto ďaleko to zachádza, ono hrdinské tliachanie najspravodlivejších, ba čo

viac, oni sú spravodlivejší, než sám Boh! Mám na míle ďaleko od toho, aby som padal

úžasom od všetkého, čo náš prezident kedy povedal a urobil, pozrúc sa objektívne

na jeho slová a skutky, mohol by som tu písať do Silvestra siahodlhé litánie o tom,

čo sa mu príliš nepodarilo, prípadne čo, po slovensky jadrne povedané, pos…, no OK,

sú Vianoce, potentočkoval. To OK tam je jednak preto, lebo slovo „dobre“ mi už

utekalo na ďalší riadok a ja som chcel, aby tam tá medzera nebola, ale hlavne preto,

lebo som samozrejme odrodilec, fanatický obdivovateľ Anglicka a USA, neviem, aké

ďalšie nálepky sa mi ujdú, aj keď tí, čo ma poznajú, veľmi dobre vedia, aký je môj

vzťah k „priateľským“ aktivitám anglosaského sveta voči ostatným po celej zemeguli.

.   Hodnotiť jedného z mnohých (na rozdiel od tých mierumilovných, prajných, s krbom

myšlienok prevažne, prípadne úplne čistých) sfanatizovaných čitateľov Posolstva

Grálu, autora „Vianočného vinša PREZIDENTOVI“ nebudem a nechcem, to si akiste

každý súdny čitateľ blogov na pravda.sk aký, taký obraz utvoril sám, rovnako tak

zaujímať postoje ku konaniu jedného z našich troch najvyšších ústavných činiteľov

teraz nebudem.

.   Píšem to v podstate od začiatku môjho blogovania a aj keď som blogy ešte nepísal,

vždy som vedel, že je to tak, prečítaním v náboženskej, či odbornej literatúre som to

neobjavil, len sa mi to potvrdilo, pamätám si to ešte zo škôlky:

„kto to vraví, ten to je, na toho to pasuje“

V diskusiách pod blogom sa objavili skvelé nápady ako „obesiť ho“, potom ešte aj

vylepšená verzia, tak ak teda nie obesiť, tak aspoň zastreliť, no povedzte mi každý

čo len zamak pri dobrom zdraví, je väčším nebezpečenstvom (a teraz hľa, Andy,

ako ti bez milosti naložím, dúfam, že keď sa najbližšie opäť uvidíme, nebudeš sa tváriť

urazene a prekvapkane) sebahlúpejší prezident, ktorý nevie, kde je sever a ktorý

prišiel ku svoje funkcii ako slepé kura k zrnu (no to som si teraz zavaril asi na veľmi

chutnú polievočku v prezidentskom paláci, prepáč, že ti tykám, jednak nejako tak

po anglosasky „you“ ako „you“ a dvak „vy“ je pre mňa stále dva a viac, úcta k inému

sa predsa vzdáva ale úplne inak), či farizejský, nafúkaný, sebastredný, múdra

trúsiaci na požiadanie, ešte chvíľku vo falošnej sláve sa slniaci „Kritik“?

.   On má totižto náš súčasný prezident jednu veľmi vzácnu vlastnosť. Neberie sám

seba až tak veľmi smrteľne vážne, takže toho sebahlúpejšieho a slepokuracieho mi,

až dostanem na to chuť, som pevne presvedčený, vlastnoručne potvrdí, pre moje

potešenie aj osignuje, nemám o tom najmenšie pochybnosti. Keby bol ješitný a ozaj

taký, ako ho vykresľuje jeden z tých najčistejších z čistých, pravdepodobne by dal

vyšetriť aj to, čo za zúfalca neváha v diskusii po článkom zo seba vysúkať návrhy

na fyzickú likvidáciu, nehovoriac o súhlasných pritakávaniach a „pluskovaní“ jeho

príspevku do „diskusie“.

.   Takže rada na záver? Nevešať! Ani prezidenta, ani hlavy nad hlúposťou, celkom

určite ešte nie sme na dne, to najlepšie nás, nie verím, viem na sTo percent, v tomto

zmysle ešte len čaká, vtipálkovia si akiste už všimli a dúfam, že mi to nezabudnú

pripomenúť, že týmto blogom som úspešne začal raziť neobjavené cesty smerom

nadol. Vešať svoje vypraté odevy, nie tie všedné pozemské, ale odevy duše, presne

tie, na ktoré máme dbať najviac, Kiska nech si operie ten svoj, ak vôbec treba,

celkom určite si ho ale potrebuje vyprať zo všetkých najviac …

KTO?