.   Už som na to prišiel!

Máme príliš málo problémov, tak si silou mocou musíme vyrobiť čo najrýchlejšie ďalší,

lebo veď ako by to bolo, keby sme boli bez problémov.

Stredovekí mnísi, síce nie všetci, ale boli takí, sa sebatrýznili, bičovali, aby sa

potrestali za svoje vlastné hriechy, najlepšie však, keď to všetci ostatní videli, aby si

tak nielen mysleli, ale aj sa presvedčili na vlastné oči, akí sú títo mnísi svätci, že

dokážu nahradiť Pána Boha a rovno si aj udeliť trest. Načo nám je vlastne nejaký

Pán Boh, keď my sa celkom úspešne dokážeme trestať aj úplne sami.

.   Pán Boh zaviedol Pravidlá, svoje Nemeniteľné Zákony, iba tie naše sa menia a sú

podľa potreby ohybné a krivé, tak, aby sa v prípade potreby z nich dal vytĺcť kapitál

nielen politický. No a potom to tu celé tak vyzerá.

Pozemské zákony „nad“ Božími, Boha vôbec netreba, tresceme sa sami seba sa.

Dokonalý systém zločinu a trestu, Dostojevský by mal radosť, že nemusí vymýšľať

kata a pomstiteľa. Vystačíme si celkom úspešne aj sami.

.   „Treba kúpiť 10 kilo cukru“ – bolo mi včera oznámené.

„Dobre, zajtra ráno poň pôjdem“ – desať kíl je fpoho aj na desaťkilometrovú túru.

Dnes ráno nájdem na stole lístočky, … na jednom 10kg cukru, na ďalšom 60 vajec,

na inom ešte čosi, sviečky a …

Tak si hovorím, veď to kúpim a odnesiem všetko naraz.

NIE, V ŽIADNOM PRÍPADE !!!

Ja, JA som rozhodla, že budeš nakupovať v takom poradí a to, čo poviem ja a aj

takým spôsobom, akým určím JA!

.   No isteže, vážení, isteže!

Ja sa vám ponúknem, že vám pomôžem a za odmenu sa mi dostane komandovanie,

hundranie, kritika, pyskovanie, sťažovanie sa, mrzké pohľady a zvyšovanie hlasu.

Prosím??? No nie, toto si určite neprosím.

Nie som psíček, nie som poskok, nie som hop sem hop tam, služobníček ponížený,

ktorý na slovo počúvne svojho ľudského pána.

.   Akí ľudskí páni? To ste kde zobrali?

Pán je jeden, tam hore, vy, my ostatní môžme, máme byť maximálne tak kolegovia,

spolupracovníci, parťáci, žiadne pán a sluha, majiteľ a vlastnený, otrokár a bičovaný.

Nebudem ja veru tancovať podľa vašej falošnej pesničky.

Nech vás je aj počet obyvateľov Zemegule mínus jeden.

.   Môj PÁN je tam hore a nemá ABSOLÚTNE NIKDY nezmyselné požiadavky a

vrtochy. Ja tiež nie a nebudem a nemienim si na také zvykať.

Keď niečo od niekoho chcem, spýtam sa a čakám na odpoveď: „ÁNO alebo NIE“

A zároveň aj rátam s odpoveďou NIE, pokiaľ existuje na to vážny dôvod.

.   Ale, opakujem ešte raz!

Ak ma poprosíte o pomoc, ja prídem, ešte sa slušne spýtam, že čo, ako, kedy,

podrobnosti a potom je mi povedané, že vieš čo? My ťa vlastne ani tak moc

nepotrebujeme. No dobre, tak dovidenia.

Alebo Zbohom, vidíme sa: NIKDY!

Veď načo aj. Nebaví ma chodiť a cestovať a dozvedať sa, že vlastne:

„Póóómóóóc!“ … „Zmizni, neotravuj!“

„Hosana!“ …“Ukrižuj Ho!“

.   Vaša reč nech je ÁNO, NIE, všetko, čo je nad to, je od Zlého. Kecy, kecy, kecy.

Keď si to rozmyslíte, … vlastne NIE. Nerozmýšľajte.

Prídem už LEN VTEDY, keď …

.   Aha, už to mám!

Potrebujete niečo?

Príďte pre zmenu vy. Poinformujete a uvidíme, podľa potreby sa zariadim.

.   Takto to bude jednoduchšie a nebudeme zabíjať náš drahocenný čas a vy sa

naučíte, že strašne veľa vecí zvládate aj sami. Ja budem riešiť len to nevyhnutné,

to, čo nikto iný nezvládne. Toho až tak veľa nie je.

                            Ja sa mám!