Pravda často tak bolí … alELIeči.

.   Pomôže tomuto tak ťažko skúšanému Národu už konečne niekto?

             Existuje niekto taký, v koho silách a zároveň schopnostiach je

• nie rozdeľovať, ale SPÁJAŤ

• nie kradnúť, ale ROZDÁVAŤ (nie z nakradnutého, nie zo spoločného, nie z cudzieho, ale z vlastného, … a nemusí to byť len hmotné bohatstvo, vlastne, o to tu až tak veľmi ani nejde, ide v konečnom dôsledku o BOHATSTVODUCHA

• nie nenávidieť, ale MILOVAŤ, milovať bezpodmienečne a bez výhrad (… ach jaj, už počujem tie drísty, áno, presne ty, … aj ty, mudrlant a večný kritik, kecov plná huba a keď ti niekto povie, aby si teda predviedol sám, ako na to, tak sklapneš a zalezieš do kúta, aby si o chvíľočku mohol vyliezť a začať robiť to isté, s ešte väčšou intenzitou)

.   Zo spomínaných troch, spĺňal aspoň niektorú, či nebodaj všetky tri podmienky,

niektorý, či niektorá, aj keď som si nie istý, či som mal použiť toto slovko, keď bola

iba jedna? Ale áno, netvárme sa, že v každom z nich nebolo zo spomínaných troch

premiérov nič z tých troch veľkých Darov, ba priam naopak, ten, kto ich poznal, pozná

osobne, veľmi dobre vie, že tí ľudia by sa rozdali, áno, ešte aj dnes, keby dostali

tú možnosť, dali by (takmer) aj to posledné, len aby pomohli.

.   Áno, počujem to burácanie a veľmi, veľmi hlasný nesúhlas až ostrý protest.

Ach, vy neverci a vševedkovia.

Presne, presne, PODĽA SEBA SÚDIM TEBA

a aj to druhé, Slovač Kresťanská, SMIETKU VIDÍŠ, VLASTNÉ BRVNO NIE !

.   Poznám ich všetkých troch, osobne. Nehovorím, že som s nimi strávil dlhé a dlhé

chvíle pri spoločných družných rozhovoroch a bohatých hojných stoloch (aj keď,

ktovie, ako to so mnou, pisateľom tohoto blogu vlastne je, kto ja som a o čo mi ide,

sem tam si prečítam debaty pod článkami a celkom sa aj zasmejem pri

hodnoteniach a zbožných prianiach ohľadom mojej maličkosti), ale čo, to o nich

viem. Vlastne veľmi veľa. Netreba mi nejako extrémne dlho debatovať s ľuďmi osobne,

niekedy stačí byť blízko a počúvať, niekedy stačí zapnúť televíziu a porovnať počuté

s tým, čo ste od nich počuli osobne pred pár hodinami či dňami. Kontext, áno,

kontext a prudké zmeny podmienok a hlavne, slobodná vôľa ľudí. Je to všetko

príliš veľa premenných na to, aby bolo jednoduché a jednoznačné určiť, či

dotyční/á momentálne klamú alebo hovoria pravdu alebo sa k nej aspoň

snažia maximálne priblížiť. K tomu kontextu som chcel … v novinách, správach,

osobných rozhovoroch sa tak hriešne často nedbá na tento snáď najdôležitejší

moment.

.   Príklad:

Keď poviem dajmetomu: “ ‚Pán premiér Fico je hlupák na pohľadanie‘ – toto tvrdia

mnohí jeho kritici a tí, ktorí by ho radi utopili v lyžičke vody. Ja hovorím, že sa hlboko

mýlia a že je to presne naopak, je to vzdelaný muž, ktorý urobil toho pre

Slovensko veľmi veľa, o chybách a prešľapoch sa môžme pobaviť inokedy alebo

nikdy, na hlúposti a zbytočnosti nemám čas, svoje chyby nech si zreviduje sám,

však to pravidelne robieva.“ – pomerne dlhá veta. Keď sa však nájde hlupák, ktorý z

kontextu vytrhne iba tú úplne prvú časť, tak z toho vyjde, že som povedal, že ‚Pán

premiér Fico je hlupák na pohľadanie‘. Áno, povedal, ale ešte aj niečo za tým, malo

to nejaký kontext, dovetok, vysvetlenie, takže ja som vlastne povedal niečo

absolútne iné ako to, čo tvrdí dotyčný hlupák.

Chápete už, o čo tu ide?

.   Rozprávať sa, vysvetľovať, nechať si vysvetliť, nerobiť príliš rýchle úsudky až súdy,

neposielať druhých do horúcich pekiel, kde nakoniec skončím ja, ak to budem robiť

príliš často.

.   O čo krajší nie by bol, ale BUDE, svet, keď sa naučíme očakávať u druhých to

najlepšie, vychádzať z toho, že ľudia sú vovnútri všetci dobrí, len podmienky sú

momentálne také všelijaké, takže rožky maličké či väčšie máme narastené každý

z nás, niekedy aj celkom vedome a naschvál, lebo veď čím lepšie odstraším otravy

otravné, ako ohňom a sírou chrlenou v slovnom súboji, čo viac odradí, ako

diabolský úsmev, o ktorom neviete, či je z lásky alebo znamená istý koniec.

No, … nie života, lotrovín dajmetomu.

.   Pekný deň!