Nedostal som žiaden hromadný E-mail. Len som si prečítal článok
Rada Kerteša, dúfam, že sa príliš nenahnevá za ten mäkčeň na eS-ku.
Keďže nám ďakujú občania iného, dokonca iných štátov, patrilo by sa,
aby sme v hanbe neostali, aby sme sa na oplátku poďakovali aj my im,
predsa nesmieme ostať nikomu nič dlžní, ani len v poďakovaní nie !
Len pre osvieženie Radov článok:
Poďakovanie nemeckých a rakúskych občanov Slovákom
A tak teda poďakovanie nás všetkých, priznávam, troška sa nechám inšpirovať :
POĎAKOVANIE SLOVENSKÝCH OBČANOV NEMCOM a RAKÚŠANOM
Ďakujeme Vám, že nekupujete naše domáce slovenské výrobky. Ono sa sem tam stane,
že naši výrobcovia šetria, kde sa dá, lebo už musia, inak by neprežili, a tak pridajú do dajme
tomu takých párkov aj veci, ktoré by ste vy určite ani svojmu psovi zožrať nedali.
Takže vďaka, že nám ukazujete, ako dbať o svoje zdravie.
Zo srdca danke sehr, že kupujete vlastenecky, nie nacionalisticky, tie vaše výrobky – a
ukazujete nám tým, ako sa to robí, predsa len, sme osamostatnení len osemnásť rokov –
a už jedenásťroční sme vstúpili do najdokonalejšieho spolku krajín na svete, EÚ, baúúúú,
ešteže tak, inak by sme už boli dávno stratení. A toť nedávno, ako šestnásťroční, sme
dokonca prijali tú úplne najsamlepšiu menu vo vesmíre, Euro, menu, ktorá nás už navždy
zachráni pred všetkými finančnými pohromami sveta. Ten chaotický dnešok – to nič, to sa
len chlapci v Bruseli troška hrajú – však my im to pekne po Jáno Ámosovsky
zo srdca doprajeme.
Aj vďaka Vám naše firmy znižujú výrobu, prepúšťajú pracovíkov a odvádzajú čím ďalej,
tým menej do štátnej kasy. To absolútne neva. My sme aj tak najradšej nezamestnaní,
chodiť na Úrad práce nás veľmi baví, veď nám dokonca aj sociálne dávky dajú a – robotička
načierno sa predsa vždy nejaká nájde. A keď už ide o to – predsa nás čakajú voľby,
v ktorých drvivou väčšinou vyhrá najväčší kúzelník v strednej Európe, ak nie vôbec
v úplne celej, takže nie je sa absolútne ničoho báť. On tie prachy, ktoré budeme potrebovať
na prežitie, určite odniekadiaľ vyčaruje a bude nám sveta žiť. A keby že nie, tak ho v ďalších
predčasných voľbách vymeníme za iného čarodeja či čarodejku dobrodejku a tí sa už
o naše blaho, v súlade so svojim najčistejším vedomím a svedomím
na sto pro postarajú.
Aj vďaka Vám je naše zdravotníctvo čoraz podvýživenejšie – ale veď my k doktorovi
predsa nepotrebujeme, nám stačí celý život len tvrdo makať, troška sa najesť,
ešte menšiu trošku vyspať a šup ho do práce aj v sobotu a nedeľu, samozrejme
bez akýchkoľvek príplatkov, tie nám naše agentúry vyplácať nemusia, my sme hrdá Slovač
a nejaké šušne si predsa tí úbohí chudobní chlapci a dievčatá môžu nechať, tie ich
minuloročné modely Lamborghini sú už dávno out, načim kúpiť latest models.
Školstvo – načo ho skvalitňovať, aj tak tam učia samí nervózni pedagógovia, ktorým ide
samozrejme vždy len a len o prachy, najlepšou školou je aj tak ulica a život sám –
všetko podstatné nás predsa naučila škôlka a prvé štyri ročníky základky – to ostatné sú už
iba somariny, drvivej väčšine z nás absolútne k ničomu.
Sociálny program a dôchodky – ale choďte, to nám absolútne netreba, buď sa o nás
postarajú naši tvrdo pracujúci synovia, ktorí sa dennodenne zabávajú 16-hodinovými
šichtami kadetade po Európe, samo že aj po víkendoch, takže prachov majú po milú Jarmilu,
alebo čo nestihnú synovia, dobiehajú dcéry, ktoré sa buď dobre vydajú do bohatých
zápaďáckych rodín, alebo v duchu slovenských tradícií robia slúžky ktoviekomu všetkému alebo
si prípadne zarobia aj ako … ale veď všetci to máme radi, tak prečo nedopriať pekné
slovenské dievčenské telá aj chlapcom a chlapom zo Západu, nach sa pozrú a
opáčia, aké tu my máme krásavice. Na tisíce.
My nie sme ako Vy. My vždy najprv pozeráme na tých druhých, až potom na seba. V prvom
rade vždy doprajeme všetkým okolo nás a že na nás nikdy nezvýši, nevadí, nejaké tie
omrvinky predsa vždy ostanú a niekedy sa nájde aj dobrotivý továrnik, ktorý nás raz
za rok na podnikovú párty pozve, tam sa my dosýta najeme,
takže potom celý ďalší rok nemusíme.
Zvykli ste si na svoj štandart, radi cestujete a trávite na sklonku svojich životov čas
na Mallorke a Ibize. Áno – aj my sme si zvykli na ten svoj štandart – cestovať nebudeme, lebo
na Zemi sme na to, aby sme od ranej mladosti neustále pracovali – až do smrti, len sa
čudujeme, že prečo odchod do dôchodku je tak skoro, my by sme najradšej
všetci pracovali až do skonania ámen – veď takto by sme odľahčili štátny rozpočet a
pomohli našim najmilovanejším postkomunistickým vládam.
Cestovať – načo, nám je aj tak najlepšie doma, kde sa môžme povŕtať v rodnej
hrude, a keď už to nie, tak aspoň my, z mesta, povŕtame do svojich blížnych,
prípadne si rozvŕtame všetky ulice, aby sme kde mali trénovať svoje jazdecké
schopnosti – raz toho majstra sveta v F jednotke predsa mať musíme, tak kde sa lepšie
naučí jazdiť, ako na našich cestách.
Že máme nízke platy, dôchodky a sme ochotní kupovať tak neuveriteľne draho ? No čo sa
čudujete, mali sme predsa vyše štyridsaťročný tréning, tak to máme hlboko v génoch,
nám je aj tak poväčšine na škodu, keď máme veľa peňazí – pozrite sa na Írov a
Anglikáncov, tí by sa za tie svoje veľké prachy len ožierali, drvivá väčšina Európy sa aj tak
iba prejedá, kupujú si autá a nikam nejdú pešo – tak aj potom tie ich baby a chalani vyzerajú,
u nás pekne po svojich, na byciklíku, na inlajnoch – a pozrite, aké švárne devy a urastení
mládenci nám tu žijú. A u vás samý tučniak, samá veľryba – aj to sú to vaše prehnane
vysoké platy, tie naše sú tak akurát, aby sme mohli byť najkrajší na celom svete.
Že máme také vlády, aké máme – veď predsa to je naše najhlbšie presvedčenie, postarať sa
aj prostredníctvom nich o blaho a prosperitu všetkých ľud, národov okolo nás, veď predsa toto
je tá najzákladnejšia myšlienka, my sa budeme mať dobre len vďaka tomu, že sa budú mať
dobre všetci navôkol, keď doprajeme my im, raz sa oni, ony zahanbia a doprajú na oplátku
nám. Veď my počkáme – sme najtrpezlivejší národ vo vesmíre.
Vaši investori sú predsa lepší – prinášajú k nám „zahraničný“ kapitál. Síce ho vyrobili naši
chlapci a dievčatá, teda aj, no predsa len, zahraničný je zahraničný. Zahraničné je predsa
vždy lepšie a my sa potrebujeme zapáčiť hlavne a zo zásady zahraničiu. Sami sebe
sa tu už páčime dosť.
Danke sehr, sehr, sehrissimmo, že nám umožňujete byť takýmto dobroprajným a dobrosrdečným
národom. Ďakujeme Vám a samozrejme aj iným bohatým európskym národom, vďaka ktorým
tieto naše vlastnosti a aj mnohé ďalšie len tak rozkvitajú a krásnejú. Až budeme taká jedna
krásna lúka, na ktorú sa bude chodiť pozerať celý svet a nebudú chápať, ako je
také niečo možné.
Už stačí, lebo našu vďaku aj tak nemožno dostatočne vyjadriť slovami, my sa postaráme
hlavne činmi, aby ste sa mali čím ďalej, tým lepšie.
Ešte raz, DANKE SCHON, tie dve bodky si tam domaľujte.
A nielen Danke, ale aj Marike, Zuzke a aj ostatným pekným dievčatám. 🙂
Autorské práva sú síce moje, ale voľne šíriť to môžte, prípadní záujemcovia o poslanie
príspevku nech ho posielajú na Úrad vlády,
Ivánuška tuším potrebuje nejaké prachy.
Trochu reality. Ivánuškovi by prachy ...
Za ten mäkčeň na eS-ku sa nehnevám ...
ked ivánuška potrebuje prachy nech ...
Celá debata | RSS tejto debaty