Pravda často tak bolí … alELIeči.

Vybral som sa predvčerom, vo štvrtok šiesteho októbra 2011-eho roku Pána smerom na

kopec s Parlamentom. Len tak náhodou, ale náhody vraj neexistujú, takže asi to bude osud

alebo vyššie riadenie, mi udiera do očí záver toho slovíčka „parlamentom„.

and what about náš blogerský parlament na Námestí Slobody v BA, bude už a či čo ???

Stretko Blogerov blog. pravda. sk na Námestí Slobody v Bratislave

Asi niečo také, že vypustíme na občana počas každej schôdze pár kvalitných lamentov =

ponôs, sťažností, ohováraní, okiadzaní a výmyslov a ten celý šťastný bude môcť pokojne spávať

až do najbližšej parlamentnej žúrky, ktorá ktovie prečo nekončí zborovým spevom

známeho popevku „Nad Tatrou sa blýska“.

Oni, ony, páni poslanci, panie a slečny poslankyne majú podľa všetkého

STÁLE JASNO, BEZ NAJMENŠIEHO OBLÁČIKA, TAKMER BEZVETRIE, VÝHĽAD NA

NAJBLIŽŠIE TRI ROKY: ZOTRVÁVAJÚCI STAV TAKMER DOKONALÉHO POČASIA,

LEN SEM TAM OBLÁČIK V PODOBE PROTESTU NEJAKEJ NESPOKOJNEJ SKUPINY

TYPU UČITELIA ČI LEKÁRI.

Už som to nemohol vydržať na dovolenke u mojej maminy na severnom Slovensku,

medzi strmými končiarmi Zápdných Tatier, nuž som sa vybral na pochod, ktorý bol minulý

utorok úspešne zavŕšený príchodom do Krásavice na ešte Krajšom Modrom Danúbiovi.

Teda, bol to nielen pochod, niečo som precestoval vlakom, pár km dokonca stopom, ale

dobrých 15 – 20 som si dal riadne do tela a s 15 kilovým ruksakom na chrbte som si to peši šinul

napríklad medzi Cíferom a Šenkvicami, pretože som jednak túžil stretnúť bývalého spolužiaka

a kámoša z detstva, ktorý sa pred nejakými tridsiatimi rokmi presťahoval s rodičmi do Šenkvíc

a dvak mojou veou záľubou je chodiť pešo po mne neznámych cestách a spoznávať miestne

pozoruhodnosti prírodného aj dievčenského charakteru.

Urobil som dobre, dievčat som si užil ajajáj, sorry páni, erotika sa nekonala, to iba oko sa kochalo,

dokonca som zabrúsil hneď po príchode do >10vežatej na Zlaté Piesky, o ktorých som mal

prednedávnom taký nádherný eroticko-nudistický sen. Len pre osvieženie, je to na konci článku:

Fico uteká ako malý chlapec, Igor Matovič hviezdi, minister obrany Galko niečo …

Prídem na pláž a tam …

no dalo sa to čakať, žiadna nudapláž sa vôbec nekonala, len zopár rybárov naokolo a popredo mňa

sa mihlo zopár dlhých štíhlych … lodí, na ktorých trénovali nejakí borci možno aj na najbližšie Majstrovstvá

sveta v Rýchloštílhočlnkovaní.

Ale budem sa musieť nabudúce asi lepšie poobzerať, lebo je to vraj naozaj pravda, že kdesi na Zlatých

vraj aj holé baby … prepytujem … vystavujú svoje nádherne opálené telá na odiv všetkým prítomným

pánom aj dámam a vôbec sa pritom nehanbia.

Neviem, kam to speje tento svet.

Road to HELL or DIRECTLY to PARADISE ?? ?

Budem sa tomu musieť niekrdy investigatívnejšie povenovať a dúfam, že sa mi podarí priniesť,

keď už nie tento rok, túto jeseň, tak aspoň v prvé horúce dni budúcoročnej Jari nejakú

Really Hot Správičku o Nudizme v našich končinách.

Dosť bolo plážovej erotiky, hor sa na EROTIKU PARLAMENTNÚ.

Blížil som sa k tej veselej predparlamentnej soche znázorňujúcej ???

No klamal by som, keby som tvrdil, že viem presne čo, ale v mysli sa mi vynára pojem

VÍŤAZSTVO PRACUJÚCEHO ĽUDU.

Ja viem, je to totálna kravina, pán autor, pani autorka sochy mi odpusť, please, please,

ale môj intímny vzťah k tejto soche je jednoducho práve takýto.

Práve niekde pri nej som sa rozhodoval, či vybehnem po schodoch do Parláča alebo …

predo mnou išli nejakí dvaja páni, tuším ro bol mistr Vážny s nejkým kamošom, tak

si hovorím: „Follow HIM, MAYBE …„

Nemusel som priveľmi ďaleko, hneď pri prvom stole skraja, najbližšie k budove parlamentu

sedela za stolom Parlamentky, miestnej občerstvovacej stanice, ERIKA.

Erika Jurinová, kočka od nás z ORAVY, ktorá s Igorom Matovičovie derie spoločne

parlamentné lavice, akurátže Erika ďaleko krajším chcel som povedať zadkom, ale to znie

tak Cmoríkovsky vulgárne, tak poviem najkrajším zakončením nesmierne príťažlivých ženských nôh.

Pozrela na mňa presne ako Igor prednedávnom v Parláči:

Igor Matovič: “Ty si blázon” Marek Maďarič: “Matovič asi bude …

„A ty tu čo robíš ???“ – gúľala na mňa okáľami ako na zjavenie.

Dúfam, že som jej spoloustolovníčku svojím príchodom nevyhnal, ale tvárila sa celkom, že už je

na odchode.

„No prišiel som za TEBOU“ – lebo vážne som chcel tentokrát s Erikou, pretože Igora som videl

pri poslednej Blavonávšteve a Eriku mi vtedy nestihol poslať, lebo som sa veľmi ponáhľal.

Chvíľu sme sa bavili o tom, čo vlastne robím, teda tak celkovo, čím sa živím a čo je moja náplň

práce a podobné zdvorilostnoinformatívne blbosti, ale ja som hrdinsky odolával, hoci som jej

v podstate hovoril pravdu:

„Ja som vždy tam, kde ma najviac potrebujú a kde som momentálne najužitočnejší“ – podpichol som ju.

Zablýskalo sa jej v očiach, mozgové synapsy sa uskutočnili v tom správnom poradí a rovno z nej

po mojej otázke, že ako sú na tom s ich novou stranou, vypadlo:

„No máme už okolo 10000 podpisov, ale potrebujeme ešte nejakých 3 – 4 tisíc“

“ … aby to bolo zicher, keď nejaké neplatné podpisy vypadnú, nech ich je aj až tretina“ – dokončil som jej vetu.

„No a chceš, ja Ti zoženiem aj dalších desaťtisíc“ – zamachroval som a ona, že ak zaplním dva

trinásťriadkové hárky, tak bude rada.

„To máte pre šťastie, tých 13 na jeden hárok ???“ – smial som sa, ako im to pekne vyšlo.

Povedala mi že vraj ten text nad aj pod bol tak (podľa mňa Igorovsky) dlhý, že to tak jednoducho vyšlo.

„To sranduješ, ja a dva hárky, hádam nechceš najlepšieho presviedčača na svete takto podceňovať ?“ –

vyprovokoval som ju k odchodu do jej prechodného prípbu medzi Hradom a Parlamentom.

PRINIESLA MI NEJAKÝCH DVADSAŤ HÁRKOV A JA JEJ HOVORÍM, ŽE TO BUDE JEJ VINA, KEĎ

PO DVOCH DŇOCH AGITOVANIA NARAZÍM NA HRANICU 300 IGORACHTIVÝCH A NEBUDU MOCI

SBÍRAT DALŠÍ A DALŠÍ, NOVOU PARTYSTRANU PODPORUJÍCÍ, SIGNATURES.

„VTIPÁLKU OSKÁRKU“ – takto krásne ma otitulovala Erža a ani netuší, akú mi tým urobila radosť.

Kráska moja Oravská, ja ti tých podpisov vážne zoženiem aj dalších desať litrov, ale to bude musieť

korunné KNIEŽA IGOR dojsť pekne krásne na Mlyny pred Budúcnosť Národa, štúdiachtivý DAV

SLOVENIEK A SLOVÁKOV a hviezdiť prinajmenšom tak ako pred Parlamentnými kamerami.

Ono to je jednoduché, hrať sa na tajnostkára, že vraj

Že vraj KLEPTOMAN V KOMISII, robiť Slovenskému mediálnemu svetu SHOWMANA a HVIEZDU, to dokáže

pred okom kamery, indivindy, aj Tvoj najväčší parlamentný kamoš a objekt kritiky Dottore FICO.

Ja Ťa tu a teraz, a bisťu Ti, prisámvačku, aj do Parláča za Tebou budúci týždeň vybehnem, vyzývam,

dojdi, ak si taký frajer, do UPeCe čka v Mlynskej Doline, urob nám Entertainera a SuperMegaHyperStar

aj tu, medzi mladými, krásnymi, zvedavými a neoblbnuteľnými, nádhernými Slovenkami a Slovákmi

a len potom sa uvidí, keď budeš vysvetľovať, že to a to a tamto a tamto, či si taký geroj a frajer.

Potom Ti vlastnoručne vyčistím boty a zložím verejnú poklonu a môžme spoločnými silami

začať vyhrávať najbližšie parlamentné voľby.

Som silno presilno zvedavý na Tvoje Herecko Zabávačské vlohy a dúfam, že po Tvojom príchode

nebude odpadávať príliš veľa slečien, ktoré Ťa už teraz zbožňujú viac ako akéhokoľvek speváckeho

či hereckého IDOLA.

A toho KLEPTOMANA budeš musieť aj tak prezradiť, chťa nechťa, lebo inak budem musieť uveriť

tomu, že si okrem najväčšieho SHOWMANA aj najsamväčší MYSTIFIKÁTOR a TAJNOSTKÁR, akého

Slovenská Zem tomuto Národu kedy dala.

Viem, zbožňujú Ťa aj nenávidia, to je už údel nás, obyčajných – Ty klamár jeden, a kamuflátor k tomu,

pravda je taká, že výnimočných a mimoriadnych, predtým nikdy nevidených a nepočutých.

Som veľmi, preveľmi zvedavý, čo nám tu, v bývalej jedálni ŠDĽŠ, ŠTÚRÁKU, predvedieš.

ČI ZAPADNEŠ DO PRACHU DEJÍN ALEBO VYSTRELÍŠ AKO SUPERNOVA DO NEBESKÝCH VÝŠIN.

Bojím sa o a zároveň sa teším aj na jedno aj na druhé.

Prvé podľa Teba neprichádza do úvahy a ja súhlasím a druhé vysoko pravdepodobné treba

uskutočniť.

DRŽÍM TI KAŽDÝ PALEC, FRIEND OD MINE 🙂

pravdaaláskanakonieczvíťaziaamyjejvtommusímevýraznenapomôcť