Pravda často tak bolí … ale lieči.

Vážené(odvážené – všetko OK) a milé poslankyne, vážení(odvážni -tiež OK) posl(r)anci.

Dnes máme na programe iba šesť bodov, ale sú natoľko závažné, že nebudeme môcť

odísť z rokovacej sály dovtedy, kým všetučičky všetky neprediskutujeme a, to predo-

všetkým, nepríjmeme opatrenia, ktorými naprosto eliminujeme škody vzniknuté dlhodo-

bým neriešením nahromadených problémov.

“Vy už nie!!!” – zavelil mi Igor Matovič a pokračoval o …

Uff, až tu zavanul duch veselých osemdesiatych rokov, kedy sa takéto drísty dali počuť

nielen na ožranských seansách okresných polithercov so svojimi ožransuitami, ale

dokonca aj na najvyšších miestach, v samotnom ÚV KSČ, lepšie povedané KSS, predsa

len, slovenčina sa na ÚV KSČ priveľmi nenosila, aj keď je Pravdou, že ani jazykoznalci

z nášho národného ÚV taky nebyli žádní mohutní myslitelé, kteří by svým dokonalým

jazykem uspokojovali potřeby slovachtivých dívek, které jenom prahly po tom, aby si

vyslechli co nejvíce lichotek na svou adresu, očekávajíce následně radovánky nejrozkoš-

nějšího druhu. Však by Vám pamätníci okresných orgií ešte aj teraz so šmrncovným

leskom v oku vedeli porozprávať, čo ako mladíci zažili, s kým všetkým a čo absolvovali,

červená knižnica by sa často mohla sama červenať pri vypočutí si historiek z vtedajšieho

podsvetia. Ale zasa na druhej strane, pánovia predsedovia a možno ešte viac podpredse-

dovia boli ďalší týždeň veľmi milí a ústretoví, dokonca ani chodenie detí podriadených

na náboženstvo už nebolo až takým veľkým prehreškom voči socialistickej morálke,

veď nakoniec, predvčerom to: „MILUJTE SA A MNOŽTE SA“ plnili nieže v súlade s plánom,

ale niektorí na 300 až 400 percent.

Vráťme sa ale k našim šiestim bodom programu.

Bod prvý, OBYČAJNÍ?

To si vari vážne IGORKO myslíš, že Ti skočíme na špek, že Ty a Tvoja exkluzívna suita

ste úplne bežní, priemerní, obyčajní ľudia. Tých zvyšných dvoch borcov poznám, ale menej

a hlavne preto, že Vás, Eriku a Teba, Igor, som mal ako na dlani pár dní dozadu, a teraz

naozaj výnimočne neklamem, lebo 2 je naozaj pár.

Už len ten Dolný Kubín, ako som tam vpálil nejako pred druhou pobede – samozrejme,

najluxusnejší hotel v meste, zaPARKovali ste v ňom a začali ste opíjať čertovským rožkom

svojich potencálnych voličov, možno budúcich poslancov, ktohovie, možno tam bol aj

budúci premiér. Áno, Igor, TY, ja sa na to môžem vieš čo. Mne je dobre doma pri kompe,

veď to vidíš, sedím si tu, klepem ako ďateľ, niekedy použijem aj šesť rôznych prstov,

jednoducho si hoviem a  píšem, jak mi slávičí zobák narástol. Lichotím si, viem, ale čo

mám povedať, že najradšej škriekam ako chorá vrana alebo sa zlietam na zvyšky po hos-

tinách potentátov, kde sa dá miestami ešte stále odtrhnúť pekný kusisko voňavého,

výživného mäsíčka, bieleho na jedenie, bieleho na pobavenie.

ŽIGA FREUDA

POZNÁM Z PÔJDA

SI TAM HOJDÁ

SVOJHO LLOYDA

JAJAJ, niektoré princípy a postupy sa nemenia, baby vždy patrili a budú patriť k mocným.

Veď pre ČO iné by to tí (ne)mocní robili. Vtáčik sa predvedie vtáčici, aké má on krásne

metalízové pierka, ako on vie pekne pred obecenstvom do mikrofónu spievať, čo všetko

vďaka svojmu Ficovsky dokonalému zobáčiku nahromadil v hniezdočku lásky.

Uzavriem ten prvý bod, lebo neskončím nikdy, ak sme TY, IGOR, ja, pozorovateľ a fanúšik,

a najlepšie a najkrajšie nakoniec, ERIKA JURINOVÁ, naozaj obyčajní, tak zjem pred

kamerami Joj-ky kefu na Tvoje najlepšie boty, natretú najlacnejším margarínom made in

Poland z Lidlu. A vieš so predstaviť, tá kefa, to by ešte šlo, ale ten odporný margarín …

Proste ARCIKLAMSTVO, alebo ako hovoríš Ty, Igor, OBERLOŽ.

Bod druhý, ĽUDIA?

Zdá sa, že na túto odpoveď je jednoznačná otázka. To vážne môže byť človek, keď

s neúnavnou presnosťou a neústupčivosťou Terminatora páli do všetkých naokolo seba,

nejaké bočné efekty, Collateral damages, sú cenou za rodiacu sa demokraciu, keď

nepozná únavu, nehľadí vľavo, vpravo, ale si ide priamočiaro za svojim cieľom.

Jasný človek, hlavne teda ten slovenský odvážny a nebojácny. A ERIKA, kvetinka, zasa

čistá ANJELKA z výšin, ktorá ako v tom americkom filme pomáhala, kde sa len dalo.

POTICHÚČKY. Neviem o tej jej charite zhora zhola nič, ale som si istý, že aj posledné

ústo od úst odtrhne, aby mola utešiť chorého, raneného, bezvládneho. Jednoducho

ANJEL.

Bod tretí, KLAMSTVO!

Zjavne, a to nielen klamstvo o Vašej Obyčajnosti, ale aj Klamstvo o Klamároch a

Zlodejoch. Igorko, kamarát môj Preveliký, pozri sem. Keby všetci tí Tvoji svätí, ktorých

si TY do svojich blahoslavených ústočiek berieš, toľko nepresúvali informácie a hlavne

prašule z jedného miesta na druhé až tisícdvestoštyridsiatesiedme, tak by to nikdy

nedospela do takého perfektného chaosu ako teraz. Keby neboli ozaj poctiví vo svojej

činnosti, keby len tak tu trošku tam trošku, budú párky v rožku, tak by sme sa toho

BIG FINÁLE dočkali asi tak v roku 2538. Ja viem, dožijeme, ale možno nás to už nebude

toľko baviť a ani balenie osemnástok už po toľkých rokoch zábavy nebude to, čo to je

teraz. Nevrav, že TI nerobí dobre, keď vidíš vyštramandenú nahodenú pipičaju, to bola

zlúčenina pipiny a čaje, nie … užívateľka pigičaju, ako na Teba s rozžiarenými očičkami,

celá roztúžená, hľadí ako na svojho Spasiteľa a Záchrancu Ľudstva. No, Igor,neklam už

aj Ty, lebo pôjdem za Danom Lipshitsom, nech Ťa dá zabásnuť za ťažko smrteľné

klamstvo :):):):):)

Bod štvrtý, STOROČIA.

Áno vážení, tohto storočia, čo zase, keď to tak uvážime, nie je nejaký pridlhý časový

úsek. Ale nevidel som takto neúnavného cvoka, ktorý by hustil a hustil, učil a učil,

prednášal a prednášal, nezavísimo, kde.

Za posledných jedenásť rokov tu taký exot nebol, to som zase politickú scénu sledoval

veľmi pozorne, žiaden taký, ani len sám PÁNBOFICO nebol vo svojom exhibovaní taký

strelený a vynaliezavý ako Ty, ty herec jeden z Národného. Zhromaždenia.

Bod piaty, BUDE.

To tedy panečku JO. Bude ako nebolo. Presne tá suita, do ktorej Igor tak perie, len sa tak

chumelí a práši, až sa hory zelenajú a tváričky hanbia červeňou od hanby, tá zostava,

sebranka NAJVIAC PRISPIEVA KU RÝCHLEMU KONCU celého toho zmätku.

Ľudia sa modlia a križujú, aby sa nestala nejaká tragédia, aby sa neobjavil znova nejaký

Nový Norvik, ktorý by chytil do vlastných rúk osudy nevinných.

Neobjaví, nemáme také ostrovy so socialistickými tábormi a Norvik povedal, že sme

najlepší zo všetkých, tak prečo by tu mal mať nejaký Norvik šancu.

Teda, možno by JU raz mohol dostať, po odpykaní svojho trestu by sme ho tu

prichýlili, aby sme ukázali svetu, aký sme my humánny a

ľudský národ, keď vieme žiť v jednej dedinke, jednom vchode spolu s bývalým …

! ! ! § § §

tá sviňa! obesiť ho na najbližšom stĺpe ! by som ho mučil, rezal by som mu rany a solil

do nich, tak, aby trpel čo najviac! by som ho za gule do prievanu a musel by sa na tom

háku ešte aj točiť dookola, aby sa roztočením a odstredením dostal bližšie k vode a jedlu

by som ho zavrel, nech tam sčerná a už nikdy nikto o ňom nepočuje

SVÄTÁ PROSTOTA ! ZUB ZA ZUB, OKO ZA OKO, DEMENTA ZA DEMENTA alebo -TOV.

My tam zostavu krvižíznivých, xenofóbnych a neznášanlivých a Nóri sem Hannibala

Lectera, túžiaceho stál po svojej sláve a MOCI.

Bude ako nebolo.Len aby to už bolo.

Bod ŠIESTY, posledný, DOBRE.

Tak by nám malo byť, ale poslednú dobu to nejako kazia mladé krásky. Postávajú ako

bezdomovkyne na ulici a pýtajú na takú charitu, na takú onkológiu, na taký zverinec,

na takú zábavku pre niekoho, čo si najprv nadelí sebe a potom omrvinky chorému davu.

Pričom chorí sú vlastne ONI, lebo moja úžasná maminka ANGELA hovorievala, keď

som býval malý chlapček, že hanba je tomu a  je chorý ten, kto robí druhým zle,

častokrát je oveľa viac chorý ten, kto neustále tituluje týmto prívlastkom všetkých

možných naokolo seba. Nie ON taký a taký, ten ON ti je len ZRKADLO, vlastne MY

SME TO KRÁĽOVSTVO KRIVÝH ZRKADIEL, V KTORÝCH SA KAŽDÝ VIDÍME

DENNODENNE A STÁLE VYKRIKUJEME: on zlodej, on vrah, on úchyl.

Vážení a milí. JA JA JA a znova LEN JA SOM ÚCHYL, ak takto s červenými očami

od zúrivosti oslovúvam spolublížnych, ak vyčítam každému naokolo takmer každý

možný hriech, pričom mi až pena tečie po brade a líci.

Keď si toto vštepíme do srdca a pochopíme, že JEŽIŠ nebol až taký KLAMÁR,

keď o tej smietke a brvne rozprával, už bude dobre. A SVÄTÝ Igor hore

v nebi si bude mädliť RUKY, lebo nebude musieť neustále len a len pri tomto jednom

Igorovi stáť a vtĺkať mu kaleráby do hlavy o tom, že raz bude dážď.

Dážď poznania, múdrosti, dobroty a ochoty. A všetkých ďalších krásnych.

Nie tých oháv ako doteraz.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, na dnešok končíme, jedinou Vašou úlohou je

POCHOPIŤ, potom sa už uvidí, čo s tým všetkým urobíme.

CHÁPEM, CHÁPEM, O ČOM SA TO TU VLASTNE TOČILO? Vuáááv, to bolo ale

poobedné pospaníčko !

ČO TAK ŽIARITE, PÁN MATOVIČ, POCHOPO, POCHOPO ???