Musíš iba zomrieť. Počúval som zamladi od starších a skúsenejších. Neskôr som sa dozvedel, že okrem umretia musím ešte aj platiť dane – a s tým umretím to nie je na 100% isté. Poslednú dobu čoraz častejšie počuť ponosy až náreky chlapcov (tých hlavne) zo všetkých možných parlamentov, že s výberom daní je to čoraz horšie, že čím ďalej, tým […]

… si mojou tajnou Múzou, o ktorej nikto nevie. Mne v zime teplou blúzou a holubici perie. Zas, znova môžem písať a Ona voľne lietať, aj ľuďom v očiach čítať, čo každý z nich Ti vie dať …

Prišiel som z predvčerajšej poobednej smeny až včera nadránom, okolo druhej hodiny. Dosť neskoro, chalani na byte, ktorí vstávajú na rannú, mali pred sebou už len nejaké dve hodiny spánku, nechcel som ich budiť svietením žiarovky, tak si hovorím, zapálim si v kuchyni iba jeden plynový horák, na ktorom som sa chystal prihriať si párky a … ešte aj keď chladničku […]

Áno, znie to celé rasisticky a účelovo. Lenže … To prvé slovo označuje človeka, čo sa dajmetomu vyhýba priamemu pohľadu, užitočnej práci, zahýba nielen manžel-ke/ovi, ohýba slová, aby priniesli prospech práve jemu. Cigáň bol u nás odmalička klamár, lebo Rómov sme tu nikdy nemali, a ak nejakých, tak sporiadaných a slušných. Na malé výnimky, ako som sa […]

Ja som to tušil, že sa chystá prvotriedna zábava, za ktorú dokonca ani nemusíte platiť, ono je to celé vymyslené tak, že ak máte dostatočne pevné nervy a nezdupkáte odtiaľ po pár hodinách či dňoch, po pár týždňoch mäkšej či tvrdšej driny dostanete pár/nepár stovák – tri, štyri, tí šťastnejší možno aj päť stovák €ur. Už predvčerom, vlastne […]

Chcelo by sa mi napísať ono Kesey-ovské BOL SOM DLHO PREČ, ale zasa deväť mesiacov nie je až tak pridlho. Obzvlášť, keď zažívate veci doposiaľ nezažité a ste nútení/á/ý pozrieť až na dno svojej duše. Či tam je len sama púšť alebo sa sem tam aj nejaký pokladík nájde. Nechcem mudrovať nad tým, čo za zázraky má vykonať ten či oná, odkiaľ prijde tá […]

Mať to šťastie a zistiť, že síce tu, na Zemi, je človek to najvyššie, najdokonalejšie, ale tak celkovo, vo všeobecnosti, nás predsa len niečo presahuje, predsa len je niečo viac, vyššie, silnejšie, mocnejšie. Nekritizovať druhých, alebo áno, ale iba keď už niet žiadnej inej cesty ako takto, radšej hľadať iné cesty, ako oznámiť sestrám, bratom, že niečo nie […]

Na jednej z tohtoročných potuliek, tentokrát svetom Slovenským, ma to zavialo aj na Bratislavské Hviezdoslavovo námestie. A čudujsasvete, okolo Hviezdoslava, lepšie povedané vľavo a vpravo od jeho sochy, do kameňa vytesaná, síce už slabšie viditeľná, ale predsa len zlatými písmenami, snáď jediná báseň, ktorú si kompletnú pamätám zo stredoškolských čias, asi preto, […]

Nemusím, nepotrebujem si toho pamätať o Vaškovi Havlovi veľa. Ale to jeho, lepšie povedané to „jeho“ prevzaté zhora, samozrejmé a jasné, že Láska a Pravda zvítězí nad … – to si pamätám veľmi dobre, to je v každom z nás zakódované už od narodenia, pár detských rokov tomu pozerajúc rozprávky, počúvajúc mamy, babičky čítajúce nám príbehy z […]

Ale sme my poniektorí herci, herečky. Napíšem oslavnú ódu na posledného prezidenta spoločného štátu Sloveniek, Čechov, Slovákov, Češiek, votriem sa do priazne jeho najbližších plus obdivovateľov ? Alebo s nadhľadom skúseného politológa zhodnotím celú jeho kariéru, okrajovo sa dotknem jeho prednovembrového pôsobenia a sústredím sa hlavne na to, ako svojimi […]