. Čo si to vlastne dovoľuje, ten Netvor! Písať Slečne básničky, vyznávať Jej Lásku, hovoriť Jej, že Ju miluje, že Ju bude navždy chrániť, že Ju nikdy neopustí, že Jej bude verný, aj keď vlastne ani spolu oficiálne nechodia, chodiť síce chodia, ale „len“ niekedy z kostola na Prechádzku a spolu v Nedeľu do toho istého kostola!!! Bože Muoj! Keby aspoň on niekam poriadne ďaleko, do Podunajských Biskupíc a Ona do Devínskej Novej Vsi na opačnom konci Bratislavy, ale oni nie, oni normálne, že do Jedného a toho istého! No fuj, nechutné! Oni sú blízko seba!!! To je prudko nebezpečné! Héj, poskokovia v sutanách farby biELA, okamžite k nim nabehnite a vysvetlite hlavne Jej, že sa nemá čo pri ňom dobre cítiť, nemá sa čo usmievať a nedajBože smiať, ja som predsa môjho Kráľovstva Kráľ, Ona je moja poddaná, poddaná ovečka, už vôbec nechcem povedať prvá Dáma môjho háremu, lebo nie som žiadny príslušník Národa, kde je dovolené, ba priam žiadúce mať, vlastniť Hárem a ženy v Ňom. Moje, moje, moje, všetko je moje! Aj ženy. Ja som Kráľ!!! I GO R apidly to heaven or to hell. It depends! Kam vietor, tam plášť, budem si robiť, čo vyhovuje mne. Vyhodím aj samotného Krista, keby kecmi obťažoval moje slečny, môj Majetok, môj Poklad nevyčísliteľnej Ceny. Von s Ním! Tu som Kráľom Ja! Ja, ja, ja!
. Mimovládky, pome! Nabehnite do jasličiek, do všetkých škôlok, základných a stredných škôl a vysvetlite najmä dievčatkám a mladým ženám, že muži sú zlé, chybné, vadné, nebezpečné a vlastne zbytočné pohlavie, že byť Amazonkou je to najvyššie poslanie ženy. Muž je fujky fuj. Možno tak na príležitostné sexuálne pobavenie, možno na splodenie dieťaťa, ale to je tak všetko. Je správne byť cynickou pokrivenou, nechcem povedať rovno skur..nou cynickou Mrchou, je správne a tak bohovsky zábavné ukradnúť podvodom babke, psychiatrickej pacientke, štátom chránenej osobe byt s pivnicou, záhradou, parkovacím miestom, blízkou Priehradou, Slovenským to morom, blízkymi Zasneženými kopcami, že Alpy závidia, lebo Kľud, Pokoj, Mier, Ticho a liečiaci rELAx. To je jedno, koľko stojí, päťdesiat tisíc, stotisíc, dV.E.sto. Nevyčíslitelná Hodnota. Spomienky na detstvo, prvé platonické lásky, miesto, kde spíte na matraci na koberci s nohami pri dverách, lebo šialený „brat“ a na druhej strane Matka, Maminka, o ktorú sa v jame levovej staráte, lebo sa tak sluší a patrí a „bratovi“, rozmaznanému alkopacientovi, ktorý nevie používať práčku, jej kakaničky smrdkajú, takže to necháme na Branka, on to dá.
. Prípadne Alkopacient vytiahne dva Nože s čepeľami dlhými tak twice ELEven centimetrov a pokúsi sa Branka presťahovať na Onen Svet. Šialená doba, šialení ľudia, svet, ktorý sa zošalel.
. Našťastie nie celý. Sú v ňom ľudia, Ľudia s veľkým eL, Ľudia ako je Kráľovná, tá NajLáskavejšia a najÚžasnejšia Žena na svete. Tá, pre ktorú sa oplatí žiť, zomierať, prijímať údery bláznov aj osudu, pre ktorú sa oplatí strpieť malé aj veľké nepríjemnosti. Veď ten Náramok, aj keď je na nohe, takže vlastne Náčlenok je predsa tak nádherný symbol všetkého, čo sa okolo tých Dvoch deje.
. Všetci sa proti tým dvom spojili. Moloch, Mordor, Matrix, všetci služobníci týchto Troch robia všetko pre to, aby tí Dvaja šli od seba. Aby neboli spolu. Trápte Ju, presviedčajte, všetci Viditeľní aj Neviditeľní aj Neviditeľné, že on je pre Ňu to najväčšie Nebezpečenstvo a nie jej Verný Ochranca a Priateľ a Jej dokonalá Polovička, ktorá ju dokonale dopĺňa a len s ktorou Jedinou bude Šťastná a Pokojná a Spokojná.
. Netreba sa ničoho a nikoho báť, LáskuLienka moja Milovaná. Boh sa vždy postará o svojich služobníkov a služobníčky. Vždy! Bez výnimky. Len treba vydržať, vytrvať, prežiť. Endurance! Enduro. Ejprília. Ej, ej, ej, Elušiatko Extrémne Empatické. Vždy som tak dojatý a mám slzy v očiach, keď mi desiatky a desiatky ľudí rozprávajú, ako si im pomohla, ako si im pomohla Ty Jediná a nikto iný nie! Nikto iný sa nezaujímal, všetkým to bolo jedno a iba ty si bola poblíž. Poblíž blížnemu, blížnej. Presne pre toto Ťa tak veľmi Ľúbim, Milujem, Lásočenka moja. ❤️
Celá debata | RSS tejto debaty