Pravda často tak bolí … ale lieči.

Možno si zasa na seba ušijem búdu,

prípadne mi niekto takú vyšije, že sa

z toho nespamätovičám veľmo dlho.

Riziko povolania.

Keď má to bolieť, nech to BOLÍ.

Vlastne chodí IGOR po Slovensku

a sa pýta, či to, čo robí, má robiť aj

naďalej.

Sme si hneď sadli do rany.

Ale ja sa nepýtam, ja už bez

akéhokoľvek pýtania robím.

Lebo som sa pýtal ako pako celý

život, veď ma tak naučili,

slušný žiačik,

jednotečky základka aj gympeľ,

na výške najvyššie štipko.

Bifľoško a manták.

Vrchnosť sa počúvať MUSÍ.

Veď čo by povedali.

Rozpor nastal, keď dve vrchnosti

kázali každá niečo iné.

Jedna PRAVDU mám JA, počúvaj JEDINE MŇA !!!

Druhá, že prvá KLAME a ŽE LÍSTOK DO NEBA mám

ZA PODPIS DIABLOVI.

Som si povedal, že ustanovím si, len tak

bajočko a by the way

JEDNU

JEDINÚ

VRCHNOSŤ.

BOHA. Boha MU !!!

Igor, tie voľby máme jasne VYHRATÉ, veď KTOŽE

by už nás DVOCH NEVOLIL.

Jeden BLÁZON a druhý CVOK.

Alebo naopak ???

Zdravím zakladateľov Modernej Slovenskej Psychiatrie.