Pravda často tak bolí … ale lieči.

.   A mám na mysli ako mimovládne mimovládkarské, tak aj mimovládne opozičné.

Ono sa dnes ešte stále dosť veľká časť členov vlády za Smer tvári, že ĽSNS a teda

hlavne jej členovia fujky fuj, s nimi nikdy nič, čo by na to povedali naši európski

partneri, ale ak sa Dankova SNS nerozhodne, že chcú ísť jednoznačne do predčasných

volieb, dúfajúc, že ukradnú Smeru značnú časť jeho voličov, tak pri prípadnom

hlasovaní o nedôvere vláde budú rozhodujúce práve hlasy poslancov Ľudovej strany.

.   Nepredpokladám, že Smeráci budú chcieť s otvorenou náručou a plnými stolami

pochútiek v doslovnom i prenesenom slova zmysle vítať Kotlebovcov a ponúkať im

spoluprácu, ale zasa na opačnej strane, títo by mohli predviesť na slovenské pomery

parlamentné aj pod hradným vŕškom niečo celkom nevídané, totiž, že nebudú tým,

čo budú chcieť zo súčasnej vlády ostať vládnuť, myslené Smer a SNS, robiť zle,

naschvály a protivenstvá, jednoducho všetko, čoho sa im dostávalo poslednú dobu

viac než požehnane, ale naopak, pekne po kresťansky „nerob iným to, čo nechceš,

aby robili tebe!“ a zároveň „nebuď pomstychtivý!“.

.   A keby aj troška dostali chuť na maličkú „pomstu“, tak by svojim nezahlasovaním

za pád vlády nedovolili ich opozičným opozičným (áno, má to byť dvakrát!) súperom

dostať sa k moci tak rýchlo, ako by sa im páčilo, navyše by mohli začať vyvíjať snahy

pozrieť sa troška na zúbky tým mimovládkam, ktoré nemajú v náplni práce pomáhať

tým, ktorí sú v núdzi, potrebujúcim pomoc nevyhnutne, už dnes, ale tým, ktoré majú

za cieľ „chudákom“ mimo vlády sa k nej všetkými dostupnými prostriedkami dostať.

.   Ak však Smeráci nepristanú ani na túto nie spoluprácu, nie podporu, ale obyčajné

jednoduché „Ži a nechaj žiť!“, tak potom poďme do toho a presvedčme sa, aké je

nové rozloženie síl na slovenskom politickom nebi. Len aby zas a znova tí, čo sú

tak žhaví po moci, všetci dlhodobo fujkyfujsmeroví, čerstvo „spáľme za sebou

Most Híd“ fujkyfujsmeroví, všetci dokopy, zvlášť po minuloročných župných voľbách

spoločne fujkyfujkotlebovskí, neboli veľmi prekvapení výsledkami a s nimi súvisiacou

„hlúposťou“, „zaostalosťou“ a „nepoučiteľnosťou“ národa slovenského.

.   Ale zasa, kto by už len nechcel zažiť slovenský Raj na Zemi pod velením naozaj

spravodlivých, čestných, neúplatných, za akých sa určite považujú všetci, čo sa trasú

po moci vo vláde. Zabúdajú, že by mali dávať ozaj veľký pozor na svoje priania.

Lebo by sa im mohli skutočne splniť. Taký pobyt vo vláde zvykne celkom nemilosrdne

odhaliť aj tie najskrytejšie zákutia duší. Hlavne tie, o ktorých by nikdy nechceli, aby

sa o nich svet kedykoľvek dozvedel. Nuž, kto chce kam, pomôžme mu tam.