.   Aj vy pozeráte na ten nadpis, že či sa autor tých slov už načisto pomiatol?

Ale áno, aj takéto názory sa vyskytujú medzi „pokrokovými“, oni by všetci tí sociálni

inžinieri v spolupráci s našimi politikmi boli úplne najradšej, keby to mali vymyslené

tak, aby všetci dožili do nejakej konkrétne určenej hranice, napríklad 74 rokov, oni

by určili hranicu odchodu … pre „našich“ ľudí by to bolo dajmetomu 49 rokov, pre

poslancov by to bolo ihneď po skončení posledného funkčného obdobia, najvyššie

štátne funkcie by išli do dôchodku ihneď po skončení mandátu.

.   A „nie naši“ by šli do dôchodku podľa ochoty slúžiť systému v šesťdesiatich piatich,

iní po sedemdesiatke, najvzpurnejší by išli do dôchodku (za predpokladu, že by na

nich nebolo uvalené jarmo povinnosti odpracovať extra povinné roky za odpor voči

systému, za také reči, aké vediem teraz ja, za neklaňanie sa vrchnosti a nevzdávanie

im dostatočne veľkej úcty, za pochybovanie o tom, že jedine oni vedia, čo je pre nás

najlepšie, najvýhodnejšie, najprospešnejšie) len tesne pred sedemdesiatštvorkou

alebo rovno až na deň narodenín.

.   Proste nemocní „mocní“ tohoto sveta majú predstavu, že plebs, bedač je tu na to,

aby slúžili ako otroci, nevoľníci svojmu pánovi, odovzdávali mu tri štvrtiny zo všetkých

zarobených peňazí, v temnom stredoveku to bol desiatok, vo svetlom demokratickom

svete to je len 75% a stále je tamtým vyberačom všemožných zlodejstiev málo, mať

dosť nebudú mať nikdy, také nehrozí a ani nikdy hroziť nebude. Prichádzajú silné

ročníky, robiť nemá kto, pracujú za nás a „na nás“ cudzinci, pomaličky sa už začínajú

objavovať nesmelé názory ekonómov a matematicky priemerne vzdelaných, že

dlhodobo udržateľný tento stav nie je. Teda, dôchodky aj všetko potrebné by boli

v pohode, aj dvojtisíc€urové by byť mohli, ale to by nenásytní museli prestať byť

nenásytnými, čo je pravdepodobné asi ako že Marián osobne na pobrežie

Mediteránea chlebom a soľou novoobčanov Európy vítať pôjde.

.   Ide to tu všetko, ako hovoria bratia Česi, sestry Moravanky so Slezankami, do kytek

alebo je ešte nejaká maličká šanca, že sa nakoniec všetko na dobré obráti? Príde nás

spasiť nejaký novodobý záchranca ľudstva alebo to nakoniec všetko, ako vždy, ostane

len a len na nás samotných. Obávam sa, že odpoveď je … viac než dobrá. Áno, presne

tak, je to len a len na nás, tamtí „hore“ na to, či budete šťastní alebo nie, majú dosah

veľmi maličký alebo vôbec žiaden. Šťastie nie je (len) o peniazoch, pozrite na slobodné

otrhané decká všetkých farieb pleti, so škvŕkajúcim bruchom, ale … so slobodou už

hoci len pohybu na čerstvom vzduchu. A to jedlo im kúpi hocikto lepšieho srdca, ani

to nemusí byť „všemocný“ štát, keď mu ešte pri tom aj zaspievajú a zatancujú, tak

hádam aj do bankomatu ešte zájde. A nie tak, že ho nútia, ale dobrovoľne, z čistej

radosti z predvedeného výkonu.

.   Ak si necháme na chrbte kálať drevo, alebo ešte horšie púšťať na makovice

exprodukty z našich tráviacich sústav, tak to všetci pracanti a darcovia robiť budú,

veď tých národov, ktoré toto nechávajú svojich, iných, kadekoho, … ako zábavku

najobľúbenejšiu vykonávať, až tak príliš veľa nie je. Mali by sme začať niečo s tým

robiť. Asi si idem aj ja niečo urobiť.

PRAŽENICU !!!