. Medzi Kittsee a hranicou AUT/SVK, sídlisko Nesto. Proste Apokalypsa v priamom prenose. Krúpy niektoré 1 cm v priemere mi šľahali na hlavu a do nôh, našťastie som mal svoju milovanú koženú Bundu s kapucňou, takže hrče ne gebuli nemám také veľké. Nohy sa nerátajú. To ako keby ma na zápase jedenástej Ligy okopávali všetci súperi a aj piati moji. No paráda. Fotky dám o chvíľku.
. No nič, fotky vraj majú byť menšie ako 1MB, tie moje sú okolo 5MB a zmenšovať ich nemám teraz čas, takže skúsim len reportážne.
. Proste idete si z Kittsee a troška popŕcha, potom sa zodvihne Lahký letný Vánok, potom začne fúkať tak, že sa nedá chodiť, potom začnú padať malinké krúpy a potom …
. To sa ani nedá popísať, to treba zažiť na vlastnú kožu, na vlastné holé nohy a na vlastnú Hlavu. To boli také fajnové pecky, že si človek až hovorí, že PaneBože, rešpekt!!! Proste sa len postavíte k najbližšiemu Domu a dúfate, že to čo najskôr skončí. Desať, pätnásť minút. Najväčšie petlice schytávali nohy a hlava. Normálne to miestami bolelo! Krúpy sa zväčšovali a len som dúfal, že to nebudú pingpongové a tenisové loptičky. Ale vlastne, ruksak na hlave by to asi zachránil. Padali tak čudne, nie kolmo na Zem, ale kvôli celkom svižnému vetríčku, tipujem tak nad 100km/h ma to fajňovo triafalo do nôh.
. Hlava schytala zopár takých jednocentimetrových v priemere, celkom zvláštny pocit! Stále mi behalo po rozume, že PaneBože, naozaj rešpekt pred Silami Prírody, ktorej si Pánom. A potom obrovská Úľava, že už je Koniec. Cesta k Hranici, našťastie nie kvôli Upáleniu, ale len prechodu cez Ňu. Pováľané obrovské stromy, vyvrátené z Koreňov, kadejaké Chatky rozmetané ako keby boli z papiera.
. Dve krásne mladé dievčatá tesne pri Hranici, celkom v pohode to dali priamo z otvoreného priestoru, prišiel po Ne asi niekto z rodiny. Veľmi silné Dojmy, nič také som za mojich 56 a pol nezažil. Nemám nič suché, ale žijem, reportujem, komentujem. Je to môj Život, je to moja Láska. Slová, texty, hovorené, písané.
I LOVE YOU, E …
Celá debata | RSS tejto debaty