Pravda často tak bolí … ale lieči.

.   B: „To je dnes na Zemi nádherný deň, škoda len, že ešte stále sú na Nej miesta, kde nevládne Pokoj Svätý, ale Svojvôľa a Ľubovôľa a ľudia sa tam úplne zbytočne ničia, zabíjajú namiesto toho, aby sa snažili dohodnúť. Presne ako hovorievala tvoja Maminka, Muž, každá vojna raz musí skončiť, tak prečo sa všetci zúčastnení nedohodnú čo najskôr.“

.  M: „Mám taký dojem posledných pár mesiacov, že niekoho ale, že strašne baví posielať Pozemšťanov čo najskôr do Nebíčka. Síce sa tam dostanú, ale prichádzajú o možnosť zažiť historické udalosti. A navyše pred vytúženým pobytom v Raji, Nebi už navždy si musia odtrpieť všetky útrapy a strasti vojnového konfliktu. Úplne zbytočne. Kľudne by mohli byť tu a zúčastňovať sa Výstavby Božieho Kráľovstva priamo tu, na Zemi.“

.  D: „Ale, ale, parťáci ružolíci, nejako neviete to Vaše slávne Božie Kráľovstvo odštartovať, … (do reči mu skočí Žena, ako inak)“

.  Ž: „No, Vážení a Milí, ako tak pozerám, čaká sa tu jedine a LEN na mňa!!! Sa mi to celkom páči, že Entity mužského Rodu čakajú … na Ženu. Na mňa!“

.  B: „Ja nemám Rod, nie som ani Muž, ani Žena vo vašom klasickom ponímaní, nie som Bytosť, rod majú len Bytosti!“

.  Ž: „To nevadí, ale aj tak aj Ty, Pane Môj, musíš čakať na mňa, dal si mi Slobodnú Vôľu! Celkom si to užívam!“

.  B: „Čo? Že máš Slobodnú Vôľu alebo to, že sa zdržiava začiatok Výstavby Božieho Kráľovstva?!?“

.  Ž: „Počkaj, Pane Môj, hneď Ti to poviem, to je snáď Jasné, nie?!? Či nie? ( … do reči tentokrát skočí Diabol Jej)

.  D: „Vážení, túto Žena s Veľkým Žet má predsa toho najlepšieho Poradcu, akého je možné mať. Okrem Teba, Pane, samozrejme, ale to sa neráta. Z Bytostí som ten najlepší Poradca aj pre tých Najdokonalejších Pozemšťanov a Pozemšťanky. Rozum a srdce, to každý, každá z Nich má, srdce sa preceňuje. Rozum, Ten treba počúvať! Rozum vládne Zemi! Poskytnem také argumenty, ktoré zdôvodnia úplne všetko!!! Aj to najväčšie Zverstvo, aj ten najväčší Hriech.“

.  M: „Mohol by som k tomu niečo … ?“

.  Ž: „NIE!!!“

.  M: „Počkaj, veď ani nevieš, čo … (prerušený Ženou)

.  Ž: „Viem!“

.  D: „To je vončo, TAKTO sa to robí, som na seba taký hrdý!“

.  B: „Môžem k tomu povedať niečo aj JA?“

.  M D Ž zborovo: „Jasné, že áno!“

.  B: „Ó, aká to Jednota, hotový Coop. Cooperation!!! Tebe som chcel, Žena, strašne, ale že stchašne, až som začal ráčkovať, je to také Sexi, stchašne si užívam, ako si užívaš, že máš Slobodnú Vôľu! A som, už bez ráčkovania, strašne zvedavý, ako dlho to vydržíš, držím Ti všetky palce!“

.  Ž: „Ale veď Ty, Pane, nemáš palce, nie si Bytosť!

.  B: „No výborne, som nadšený, že dávaš pozorpomY.  Ž: „Ó, Ďakujem Ti Pane, aspoň niekto má tu pochváli! (do reči Jej chce skočiť Muž)

.  M: „Ale veď ja …“

.  Ž: „Ticho! Nevidíš, že sa rozprávam s Najvyšším?!?“

.  M: „Vidím, vidím, môžem dopovedať vetu?“

.  Ž: „NIE! (pomyslí si, že by Muž mohol chcieť povedať presne to isté, ako Boh, tak preto to rezolútne ‚Nie!‘) Nemôžeš!“

.  B: „Sa mi páči, ako mu, Chlapcovi, nedáš ani vydýchnuť. Ani nadýchnuť. Ako vieš, čo chce a čo nechce, čo smie a môže a čo nesmie a nemôže. Milujem Vás Dvoch sledovať! Ste rozkošní!“

.  M: „Ty si bol vždy tak prevELIce vtipný. Od samej Rozkoše neviem, čo so sebou! Ešte chvíľku a zbláznim sa. Od rozkoše! Ďakujem, Pane, Rozkoš je moje veľké Hobby. Tamtá rozkošná mi dáva pekne zabrať!!!“

.  Ž: „Pane Bože, chcela by som sa opýtať, to naozaj mám takú Veľkú Moc, že môžem niekoho poslať do Neba?“

.  B: „Áno, máš, len by som Ťa chcel požiadať, či by si nemohla, milá niekedy Vážna a Rozvážna, inokedy váhavá a nerozvážna Váha, či by si ne/mohla zvážiť, nechať to na tých ľudkoch, nech si sami, samé vyberú, kedy a ako sa do toho Raja navždy dostanú. Jednoducho im neurčovať, ty a ty pôjdeš hneď, troška si potrpíš a šupky šup, si TAM! Ako by sa Tebe Samej páčilo, keby dajmetomu Muž rozhodoval o tom, … “

.  Ž: „No to ani nepokračuj, PaneBože, prepáč mi prosím, že To takto rozkazujem!“

.  B: „Naozaj Ti mám prepáčiť?!? Alebo to bude Moja, Božia Vôľa, nech ten ‚chlapec‘, čo ho stále prerušuješ a dosť často, taký mám dojem, poučuješ, sám rozhodne, kedy, ako, za akých okolností.“

.  Ž: „Ach Pane!“

.  B: „Presne tak, ACH, PANE! Sama veľmi dobre vieš, že Muž nesmie ublížiť žiadnemu živému tvorovi, ani len Muche, tak ako by mohol čo i len pomyslieť na to, že by nemal byť na Zemi pri Výstavbe BK spolu s Jeho Najmilšou z Najmilších. Veď to je do Neba volajúca Absurdita Non Plus Ultra!!!“

.  D: „Nemáte ani len že najmenšiu šancu, vy Traja, je to Najrozumnejšia Žena Vesmíru, aj tak bude počúvať iba Mňa! Chcete sa staviť?!? O čo?“

.  M: „PaneBože, môžem ja?

.  B: „No jasné!“

.  M: „ O to, že … (tri bodky), ak sa Žena rozhodne pre Božiu Vôľu.

.  D: „Tie tri bodky sú čo?“

.  M: „Spýtaj sa Ženy, Ona vie!, Ona naozaj VIE!“

.  Ž: „ Bože Môj, Bože Môj, čo som komu spravila?“

.  B: „Volala si ma, Žena?!?“

pokračujeme postupne