Pravda často tak bolí … ale lieči.

.   Človek sa takto zrána zobudí po výdatnom trojapolhodinovom spánku a hneď naňho

vyskočí, dokonca zo statusu pána prezidenta, že: KAPITOLA HANBY … dokonca

kapitola nie len taká obyčajná, ale rovno kapitálkami, priamo v našom vzorovom

slovenskom kapitalizme, nebodaj aj priamo „from The Capital“, ako sa v Paláci a aj

na Hviezdoslavovom námestí, tak, ako nám zobák narástol, hovorí.

.   A teraz hopsa, … mohlo, malo, musí nasledovať aspoň tisíc znakov úderných viet

o tom, ako si tí Rómovia vlastne za všetko môžu sami, ako sa majú snažiť hlavne oni,

aby im bolo lepšie, kľudne vylejme to, čo máme na srdciach ohľadom pána prezidenta,

do blogov a ešte viac do diskusií pod nimi, nakoniec, bude to vždy prospešným

hľadaním pravdy a súčasťou diskusií, z ktorých jednu zorganizovala hlava štátu.

V texte prezidentovho a aj v kratučkom videu zaznelo to dôležité slovo: CHUDOBA

.   A sme zhruba pri podstate veci. Akcia Paláca je, ako sa zdá, reakciou na akciu

vlády, konkrétne Róberta Kaliňáka, v statuse síce konkrétne mená nezazneli, ale

pod populistami, ktorí kradnú túto tému, si akiste máme predstaviť Mariána Kotlebu a

ĽSNS, ba dokonca niekoho ešte „horšieho“ a „nebezpečnejšieho“, samotného

ministra vnútra a prezidenta policajného zboru. Takže aby bolo všetkým jasné,

Kotleba, Kaliňák a Gašpar nie sú tými, ktorým ide o riešenia a ich označenie za

populistov v žiadnom prípade populizmom nie je, to je čistá pravda, čistejšia ako

tatranská studnička, či podtatranská studnička múdrosti, vyložte si tú poslednú

metaforu ako len chcete.

.   Ono pokiaľ sa niečo rieši už dlhé stáročia a nie a nie to zmeniť, vyvstáva otázka,

či to, čo tak krvopotne, usilovne, s vynaložením nesmierneho množstva námahy a

ešte väčšieho financií meníme „k lepšiemu“ … nemá byť. Presne tak, ako to je.

Nuž, ťažká disciplína, táto pozemská spravodlivosť, v statuse zaznelo, že:

„Nerozhoduje talent, ale šťastie, kde sa narodíte.“ akože chúďatká deťúrence,

ktoré sa narodia rodičom žijúcim v osade majú absolútne inú štartovaciu čiaru, ako

iné deti, ktoré problémy spojené so životom v totálnej chudobe neriešia. Čo to je?

Nejaká Božská lotéria? Ty tuto, ku slušný rodičom a ty zasa tam, do špinavej diery!

Lámu si hlavu všetci, odborníci, filozofovia, ateisti i veriaci, tí posledne menovaní sú

sem tam aj na pochybách, ako je to s tou Božou Spravodlivosťou, keď my, tuto,

u boháčov a s IQ hodným Mensy a tam, nešťastníci priam predurčení k tomu, čo keď

vidieť chceme a nezakrývame si oči, aj vidíme  a poznáme, navyše mnohí z nás aj

s následkami, veď žiť v susedstve veľkých osád nie je zjavne žiadna slasť ani zábava.

.   Na zváženie je aj myšlienka zástancov minulých životov, reinkarnácie, že vraj …

no ako by ste potrestali ľudí, ktorí niečo spôsobia, sú vplyvní, bohatí, mocní, takže

počas svojho pozemského života dokážu celkom v pohode unikať pozemskej

spravodlivosti a až do smrti sa im nikdy nič nestane. A tým „niečo spôsobia“ nie je

myslené, že odtrhnú z lúky sedmokrásku, ale že kvôli ich činom vo svete vznikajú

presne javy ako chudoba, bieda, nešťastie, vojny, nenávisť, utrpenie, hlad. A pokiaľ

tí, čo všetko toto zapríčiňujú, nestihnú za pár desiatok rokov momentálneho

pobytu na Zemi pochopiť, že majú blížnym naopak, pomáhať, podať pomocnú ruku,

(nie, netreba všetkým a rozdať všetko, čo mám, aj tým, čo si nezaslúži, ale niekto už

len hoden našej pomoci hádam je, dennodenne máme na to desiatky príležitostí, do-

konca dnes už vľúdne slovo, spolupatričnosť, pochopenie a láskavosť je viac,

než plná taška jedla, či pol skrine kvalitného, značkového, nenoseného šatstva), …

tak šup ho, narodiť sa na Zemi ešte raz a tentokrát tak, aby si si na vlastnej koži

zažil všetky tie „radosti a slasti“, ktorých si bol toť nedávno pred štyrmi storočiami, či

dokonca v druhej svetovej príčinou.

.   Ale nie, ani filozofickú prednášku o reinkarnácii som nechcel, ono to aj tak môže

byť troška inak, narodiť sa v osade nemusí byť „za trest“, ale za odmenu a na vlastnú

žiadosť, veď prečo by sa, vážení reinkarnacionisti, taký doko, svetlý duch, nemohol

z vlastnej vôle narodiť niekde, kde má v budúcnosti pôsobiť ako učiteľ a kľudne ich

môže byť aj desať do jednej osady, ale prežijú si nejakých dvadsať, tridsať rôčkov

všetkých trápení, aby dokonale zistili, v čom je problém a ako na jeho riešenie. Alebo

aj dokonca všetko nechať tak, „neprebudiť sa“ k činu a zabudnúť sa svoje sľuby a

priania tam „zhora“. Toto nakoniec mnohí dokonalí, „dokonalí“, znalí pravého

Slova Božieho, toť v minulom storočí prineseného, aj robia, dokonca je im ich úloha

pripomínaná každú noc, počas nutného odpočinku pozemského tela, … a oni, ony:

NIČ! Pohoda, džez, sme dokonalí, nesmrteľní, bez rizika zatratenia, to samozrejme

hrozí len tamtým biednym nedovyvinutým, presne, ako bol Abd-Ru-Shin spomínal

v prvej polovici minulého storočia. Kedy už konečne príde ten Prastvorený, Nositeľ

Meča a zavelí k prebudeniu a k radostnému činu? Ako my len môžme takto, bez

velenia a najnovších inštrukcií, niečo sami, samé od seba, vlastne, my aj robíme,

upozorňujeme nehodné ľudstvo a stojac na pomyselnej kazateľnici vrháme síru a oheň,

oheň a síru, vždy v správnom poradí, na tom si dáme kua záležať!

.   Už som to povedal neraz a zopakujem to znova: Buďme šťastní, že tých Rómov

máme! Nik, vážne nikto iný nám neukáže lepšie, akí sme my, príslušníci väčšinovej

populácie. Akýkoľvek jav, ktorý ste si len schopní predstaviť, dejúci sa aj v osadách,

aj na uliciach dedín a miest, konaný ľuďmi z tohoto veľmi špecifického etnika, presne

taký, ale v oveľa väčšej miere nájdete „u nás“. „medzi našimi“, „bielymi“ – s čiernymi

dušami. Apropó, všimli ste si? Čím viac čistoty rasy, „našej“ nadradenosti, teraz

dám nové slovo, … antiasociálnosti, to tak radi poniektorí, „ASOCIÁLI PARAZITUJÚCI“

na plodoch „našej“ práce, … na jazyku, tým viac nečistoty v srdci a na duši.

Neexistuje nič také medzi Rómami, čo by sme nedoviedli do dokonalosti my, väčšinoví,

len to vieme v bielej košieľke, pred kamerami, v kuchyni či krčme pekne navoňať,

prizdobiť, načančať a samopochváliť, takže to vyzerá ako najbohumilejšia činnosť

na celej planéte.

.   Rómovia sú najdokonalejší učitelia a upozorňovači na naše vlastné chyby.

Čo je obrovské šťastie, nielen na ne. Aj na naše dobrá, klady, plusy, poklady.

Nik to nerobí lepšie ako oni sami. To PRETO nám tak mnohým vadia, nie to, čo robia,

ale že sa v nich vidíme, spoznávame, odhaľujeme, nenávidíme. Áno, je to presne

pomenované, JE TO RÓMSKY PROBLÉM, v ich reči je totiž Róm človek, muž, je to

presne ČLOVEČENSKÝ PROBLÉM, problémy a my máme jedinečnú možnosť sa

deň čo deň učiť … akí sme my sami. Aký som ja. Ako, prečo sa mám zmeniť ja sám,

ja sama. Cez smietku v rómskom, človečom oku, brvno v mojom vlastnom.

Pozdravujem všetkých mojich úžasných Rómskych, ale aj Cigánskych, ktorí sa

hlásia aj k tomuto menu, známych a známe. Som rád, že Vás „mám“ a že ste, akí ste,

VĎAKA!