Pravda často tak bolí … ale lieči.

s podtitulom: Totižto on Boh je vždy na strane vojny! … hneď tak zrána, len čo si

otvorím noviny, že vraj, či :

Bude Boh opäť na strane vojny?

.   To tu máme poslednú dobu veľa múdrych, ktorí „vedia“, kohože to hlavným mestom

má a vlastne aj musí byť Jeruzalem, jeden mocnejší ako druhý. „Najmocnejší“ muž

planéty, vraj, … Trump, jeden. „Budúci“ sultán, neobmedzený vládca a zjednotiteľ

Moslimského sveta, Erdoğan, druhý.

.   Aby sme neskĺzavali do nejakých fantaskných predstáv, že Boh nám tu tie naše

vojny „nedajbože“ organizuje, spôsobuje, dopúšťa, či nejako inak priamo On je tou

pravou príčinou. Tak to samozrejme nie je, aj keď mnohí namietnu, že náboženstvá

a ich čelní predstavitelia začali nejednu vojnu a s „Bohom“, „Allahom“, „Jahvem“

na perách a v mysliach vyrazili do boja mnohí, premnohí. Niektorí mali dokonca aj

úspech a tú svoju bitku, či dokonca aj celú vojnu vyhrali.

.   Kedy? Kedy sa to stane, že na prvý pohľad zdanlivo vopred jasne prehratý súboj

nakoniec skončí pre väčšinu prekvapujúcim víťazom, kedy sa stávajú tie zázraky, že

technologicky, finančne, početne oveľa slabšie armády dokážu vzdorovať súperovi,

ktorý má všetky predpoklady na to, aby vyhral na celej čiare?

.   Pripomeniem Vietnam, pripomeniem minuloročné voľby Clintonová-Trump, a dám

ešte aj čojaviem, Leicester v sezóne 2015/16 alebo naopak, donedávna sa na samom

spodku tabuľky potácajúci sa Crystal Palace teraz v sobotu práve na ihrisku Leicesteru,

naložili im dokonca zahanbujúcich 3:0, to mali domáci za sebou štyri víťazstvá, medzi

inými nad momentálnymi členmi elitnej hornej tretiny, Tottenhamom a tohtoročným

„prekvapením“ Burnley F.C.

.   Ako to je vlastne, kedy to tí „bohovia“, či dokonca samotný Najvyšší, pomáhajú

slabším, outsiderom, tým, na ktorých si stavia len blázni alebo tí, čo sa ozaj vyznajú?

Nie, žiadne zázračné vysvetlenie tu odo mňa nečakajte, je to naozaj celkom, úplne

jednoduché, je to o tom, ako si my, brániaci sa presile, častokrát mnohonásobnej,

dokážeme pomáhať vo chvíľach najťažších, či dokážeme obetovať svoje pohodlie,

lenivosť, svoju prácu, či čerstvo čisté a oprané ponožky aj dresy a vrhneme sa nie

bezhlavo, naopak, s čistou a jasnou mysľou do súboja, vediac, že len ťahaním

za jeden povraz, spoločne, za dobrú vec, v prospech (ale naozaj prospech, nie

smiešne obohatenie sa na úkor, škodu) iných.

.   Ak ste niekedy hrali nejakú hru, zápas, súboj, športový, politický, či dokonca aj ten

vojenský, poznáte to veľmi dobre, každému sa prihodilo, že na druhej strane bol

niekto, pred kým máte obrovský rešpekt, ale udalosti sa zbehli nakoniec tak, že

ste, sami prekvapení, vyhrali, neveriac, že také niečo je vôbec možné. Čo je tou

zázračnou silou, živou vodou, neprekonateľným dopingom, čarovnou ingredienciou,

ktorá zabezpečí víťazstvo? Treba to vôbec ešte hovoriť? Cítime, vieme to všetci, ako

to naozaj je! Sú to také tie „ošúchané frázy“, ale len pre tých, ktorí ich zneužívajú,

nadužívajú, používajú aj tam, kde a kam vôbec nepatria. Netreba ich vyslovovať,

netreba ich písať. Vieme. Vieme svoje, nech si hovorí, kto čo chce.

.   Propaganda, mienkotvorné denníky, nezávislé médiá, lovci konšpirácii môžu fičať

na plné obrátky, ak vy viete, ako sa veci majú, darmo bude presviedčať o opaku hoci

aj samotný … Diabol? Boh?

Úprimnú radosť a veselý smiech prajem …

(doplnenie o 13:45, 18. dec.)

.   Čo s tým máme my, Slováci, Slovenky, máme MY na to vôbec nejaký vplyv,

veľmi malý alebo dokonca žiaden? Dokážeme sa my, tu, u nás doma, v práci, na

ulici, kdekoľvek, postaviť zneužívaniu moci, nie nevyhnutne násilím, ale rozhodne

neustupovaním, neospravedlňovaním si, že „mocní“ si aj tak budú robiť, čo sa im

zachce, netvárením sa, že nás sa netýka, keď niekto zjavne ubližuje z titulu svojej

moci „slabšiemu“, aj keď to je „len“ modrooké blonďavé „nevinné“ milé dievčatko

na pieskovisku, ktoré tyranizuje o pol hlavy väčšieho chlapčeka, ktorého rodičia ale

nie sú miestni „vážení“ podnikatelia, ktoré tým pádom nemá z tohto titulu vždy

nevyhnutne pravdu, aj keby to v budúcnosti bola skvelá partia pre vášho od nej o tri

roky staršieho syna. Ide nám teda o pohodlie, „nehas, čo ťa (zatiaľ) nepáli“ alebo

o princípy, starú dobrú spravodlivosť?

(doplnenie o 16:45, 19. dec.)

.   Najväčšou nádejou tak mnohých je, že … pravda nevyjde nikdy najavo. Súhlasím,

samozrejme! Už vyšla …