Pravda často tak bolí … alELIeči.

.   Marek, ten, ktorý sa VŽDY snaží o čo najobjektívnejší pohľad na všetko, čo sa okolo

neho deje, kultivovaný muž v najlepších rokoch, človek, ktorý si ako jeden z mála

o sebe nemyslí, že ako víťaz môže všetko, to ON má byť ten hlúpy a arogantný? No

to sú novinky! Ako dlhoročný nevolič Smeru, ten, ktorého onehdá aj sám slovutný

premiér, vlastne vtedy nie, to mal dvojročnú prestávku, veľkým oblúkom obišiel, len

aby sa mi nemusel pozerať do očí, lebo to by potreboval priamo a hrdo a na to mal

vtedy gule iba Milan Ftáčnik, môj vysokoškolský učiteľ, ktorý ako jeden z mála vedel

vysvetliť aj najzložitejšie odborné veci zrozumiteľným jazykom, takže aj tí menej

talentovaní dokázali pochopiť veľa už na prednáške a mali o to menej trápenia pred

skúškou, a to si môžete byť istí, že na MatFyze to neboli nejaké ľavou zadnou

záležitosti, … (aby som dokončil tú dlhú rozvitú vetu), … si dovolím pár slov

ohľadom spomínaného talentovaného mladého pána, podpredsedu Smeru.

.   Čakal som na bráne, teda skôr pri pultíku pri vchode vovnútri NR SR na môjho

kamoša Igora Matoviča, aby som mu odkázal od mojej mamky, dlhoročnej voličky

Smeru (to jsou ty rodinné paradoxy!), že nech si už dá konečne aspoň na chvíľku

pohov s tým neustálym atakovaním Fica a spol. ohľadom jeho údajného a aj

neúdajného zlodejstva, áno, ukradol nám ako mnohí iní nádej na Švajčiarske platy a

Ukrajinské ceny, aj keď to malo byť s malými písmenami.

.   Áno, Igor je to, kto kradne dennodenne! Ale nié! Nemám na mysli peniaze, o tom

bude vedieť niečo najskôr on, jeho kamoši Robofico a Robokali a možno pár blízkych

z rodiny a z práce, možno aj tetka Irenka, mamkina známa z Trnavy, tá vie ozaj

kdejaké pikošky z celého Malého Ríma!

.   Igor nás okráda o nádej, že parlamentní politici dokážu vo svojom názorovom

oponentovi vidieť nie priamo služobníka Diabla a temných síl, ale človeka, ktorý robí,

čo robovie a čo robodokáže, že aj jemu ide o dobro prinajmenšom svojich voličov a

zasa nech nik nehovorí, že aj zarytých odmietačov Fica z radov študentov a dôchodcov

nepotešilo cestovanie za pomerne súťaživú cenu. Nehovoriac o neskrývanej radosti

z premiérových bajpasov a tak trošku aj maličkej závisti a hriešnej myšlienke: „Žeby

som si aj ja také dal/a uROBIť, sused/ka ?!?“

.   Ale vráťme sa k úvodu môjho blogu, stojac a čakajúc pri šarmantných asistentkách

na Igora, pri mne stál aj nejaký čiperný deduško, čakajúci na kohokoľvek, kto by bol

ochotný vypočuť jeho kritické názory na súčasné politické dianie. Áno, tušíte dobre,

von z Národnej Rady si to cez hlavný vchod namieril práve Marek, ktorému ale len

tak jednoducho odísť dovolené nebolo! Z distingvovaného starého pána sa vykľul

tvrdý kritik politiky Smeru, ktorý „Smeráka“ len tak odísť nenechá, to v žiadnom

prípade, a tak sme vytvorili debatný krúžok, Smerák, AntiSmerák a ja? Smerák?

AntiSmerák? No v tom momente som sa musel stať Marekovym kamošom a on to tak

aj chápal, usmievajúc sa od ucha k uchu nad mojou obranou jeho samotného, lebo

čo chŕlil zo seba nasr … ka ka ný sivovlasý starček, bolo príliš už aj naňho, a tak som

sa „právnej“ ochrany zhostil ja, čo znesiem komplet všetko! Na doslovné znenie sa

nepamätám, Igor mi nestihol priniesť svoje záznamové zariadenie, mobil s diktafónom

som vtedy ešte nemal, takže exaktný dôkaz naozaj nemám. Proste zlý, zlý, fuj Marek

Maďarič, dobrý, predobrý, mňam sivovlasý starček inkvizítor, … no a ten, čo je bez

chuti (prosím, posledné tri slovká nehovoriť vkuse, lebo by mohlo vzniknúť veľké

nedorozumenie), porotca, sudca, kat, ja. Rozťal som gordický uzol, ktorý vznikal už

vyše štvrťhodinovým sólo monológom inkvizítora, nepustil k slovu ani obžalovaného,

ani sudcu, zato nám obom poskytol spústu času na dorozumievanie sa iba zrakom

a takmer výbuchy smiechu, lebo niektoré jeho argumenty hraničili naozaj s veľmi

dobrým, absurdným humorom.

.   Na záver sme si s Marekom dobreže nepadli do náručia, lebo ako nás zblížili tie

prísne pohľady mierumilovného deduška z chalúpky pred večerníčkom, tak dokážu

zblížiť ľudí len najťažšie situácie v neľútostných bojoch v zákopoch či vo vojne naostro,

alebo ešte viac tej v zákopoch politických.

.   Vie to aj Marek, aj ja, aj ktokoľvek, kto je pri zdravých zmysloch. Ak do vás niekto

priveľmi hustí, aby ste robili toto, nerobili tamto, to musíš a to nesmieš, opováž sa toto

urobiť a tamto zasa nie! No proste necháte dotyčného vyrozprávať sa, vypísať,

„vyřádit se“, jak říkají naši bratři a sestry v duchu spoza rieky Moravy.

.   Ozaj, štýlom, akým píše práve onen ohrdnutý kritik, nepíšu a nehovoria práve

arogantní a hlúpi? Neviem, len sa pýtam, ja to tu až tak nepoznám, nie som

odtiaľto, ak by ste o tom mali niekto akú takú vedomosť, dajte mi, prosím, vedieť.

Prajem krásny deň, ÚSMEV 🙂