.   Udalosti nabrali pomerne šialené tempo, jedna strieda druhú a my už pomaly ani

nevieme, čo máme sledovať hneď, čo trocha neskôr a čo úplne vynechať, lebo veď aj

jesť, spať a pracovať treba, na zábavu moc času nieto … a pomaly príde na pamätné

slová, ktoré mi kedysi vo VolksWagene pri veselej spomienke na svojho bývalého

vedúceho toť Pali Feši Daňovie: „Ak to takto pôjde ďalej, tak to takto ďalej nepôjde!“

Strašne smiešna veta, až to zaváňa Dankovčinou, ale keď sa tak zamyslíte, je v nej

niečo diabolsky geniálne, tvári sa to totiž ako veta človeka, čo sa len práve zoznamuje

s jazykom slovenským, ale ten hlboký filozofický odkaz, čo je v nej, odkryje len ten,

kto má vyvinuté citlivé anténky pre veľa až vševravnú symboliku.

.   No jednoducho a proste, treba skončiť! Skončiť s tým, ako sa veci robili doteraz a

začať to robiť úplne po novom. No, … po novom, to vlastne ani nie, ale … potrebujeme

jednak opäť začať nazývať veci pravými menami a, … naozaj nemenej významnou

úlohou je PRESTAŤ BYŤ PREDPOSR, POKA a iní ANÝ, sem tam, zriedka (aká

signifikantná príslovka) aj ANÁ.

.   Veľmi dobre kdesi v sebe, vovnútri cítime, ako by sme „to“ mali robiť, ako „to“ je

úplne najsprávnejšie, ale, … to strašlivé, obávané ALE !!!

ALE čo ak prídem o zamestnanie! ALE čo ak budú z toho problémy! ALE čo ak ma

budú potom všetci označovať za naivného blázna, ktorý aj tak nič nedosiahne! ALE čo

ak ma niekto zažaluje, že porušujem nejaký pozemský zákon! No to porušuješ celkom

určite! Už len tým, že teraz sedíš, stojíš, ležíš a čítaš tento môj blog. Tie paragrafy sú

dnes napísané tak, že je podľa nich odsúditeľný ktokoľvek na pomaly ľubovoľne dlhú

dobu, i keby samotný Ježiš Kristus chodil dnes po tejto Zemi, aj na toho, alebo PRÁVE

na toho by sme našli a našili tie najdrakonickejšie tresty za porušenie naších skvelých

nie právo a spravodlivosť hľadajúcich, ale presne naopak, bezprávie a donebavolajúcu

nespravodlivosť navodzujúce „zákony“. Tamto? Tie kvantá zbytočných žvástov, toho

najsmiešnejšiho a najzbytočnejšieho pomníka ľudskej hlúposti a nadutosti na vlastnú

veľkosť?

.   Nie, zasa nebuďme nespravodliví, v spoločnosti to vrie, takmer všetci vidia, cítia

na vlastnej koži, že … TAKTO TO ĎALEJ UŽ PRÍLIŠ DLHO NEPÔJDE !!!

Naberú tentokrát hlavne chlapci, chlapi, muži neskláňať hlavu pred niečím tak

ponižujúcim a zneucťujúcim ich samých ako je tá BOHOROVNOSŤ dnešných ne-

mocne „mocných“ v tom, že ONI NAJLEPŠIE PREDSA VEDIA, ČO A AKO, ČO

SA SMIE A ČO SA NESMIE, ČO „PLEBSU“ BUDE DOVOLENÉ A ČO NIE! NIMI

SAMOTNÝMI! ROZUMIETE TOMU, CHÁPETE? „MAJITELIA PRAVDY“, BOHÁČI,

VLASTNÍCI UŽ TAKMER VŠETKÉHO, ČO IM EŠTE CHCEME DAŤ, VLASTNOU

KRVOU PODPÍSANÚ ZMLUVU, ŽE IM BUDEME VERNE, OTROCKY SLÚŽIŤ AŽ

DO NAŠICH POSLEDNÝCH DNÍ ???

.   Ak sa nenaučíme hovoriť jasné NIE na ich čoraz viac nezmyselné požiadavky a

nároky, ak nenaberieme odvahu stáť si za svojim správnym názorom a nepodriaďovať

sa tomu hlúpemu, lebo „ČO AK?“, ak nebudeme ľuďmi, ale sprostými nenapíšem

zvieratami, lebo tie sú častokrát múdrejšie ako „ľudia“ a vedia, kedy dosť, poviem to

narovinu a jasne, ak budeme ROBOTMI, slepo a hlucho plniacimi vôľu tých, čo

nás bez milosti naprogramovali a programujú deň čo deň robiť to a to, tamto určite

nie, tamto zákaz, tamto príkaz, nevstupuj do lesa, MÔJ !!!

.   Hejžesa, nožesa! Prebudíme sa už raz z toho Matrixovského sna a sebauvedomíme

sa/si, kto sme, čo sme, koho Pána sme dietky a Kto sa to na Pána iba hrá?

Odvahu, priatelia, odvahu, ak ju v sebe znova neobjavíme, ak budeme váhať, tak …

tak to takto ďalej nepôjde a my sa na tejto smiešnej vete budeme môcť chlamstať

a prehýbať v pupku ešte ďalšieho pol storočia. Zatiaľ! Potom to už bude po Arabsky!

ĽÚBIM ŤA, LÁSKA!