Pravda často tak bolí … ale lieči.

Mohli by sme to pre zmenu zobrať opačne.

Je pravdepodobné, že 99 percent najmenej finančne, hmotne bohatých

ľudí bude vlastniť plus mínus toľko majetku (možno oveľa menej, možno

o dosť viac) ako to zvyšné jedno.

Stále sa tu všetci tvárime (klamem, ale takmer všetci URČITE), pekne

v duchu toho starého materialistického, že HMOTA VLÁDNE NAD DUCHOM.

Ale áno, plne súhlasím, ale to naozaj len vtedy, keď jej ako človek,

ako ľudský duch, tú vládu prenechám.

Boli to teda dosť husté hodiny dejepisu na gympli, kde pani profesorka veľmi

dôrazne presviedčala budúceho katolíckeho kňaza, spolužiaka Paľa, že

PRVOTNÁ je HMOTA, až DRUHOTNE Z NEJ VZNIKÁ DUCH.

A on, že vraj PRESNE NAOPAK.

Aj sa mu potom kedysi ku koncu nášho štúdia ospravedlňovala, ale tuším ani nie

za svoj názor, ale iba za ten spôsob, ako z pozície sily (predsa len, ešte „zúril“

socializmus, aj keď o zúrení iných systémov by sme si, a to ešte aj dnes,

mohli povedať svoje) presadzovala práve ten svoj.

A teraz, pekných pár päťročníc neskôr, mi všetok ten chaos, čo sa tu

navôkol deje, pripadá presne ako tie HODINY DEJEPISU, HODINY TVRDÝCH

SLOVNÝCH SÚBOJOV MATERIALIZMU a IDEALIZMU.

Všetkým je jasné, že momentálne sa nachádzame v HMOTE.

A niektorým z nás je jasné AJ TO, ŽE V HMOTE SÍCE SME, ALE PO SMRTI

Z NEJ PEKNE KRÁSNE ODÍDEME, PRÍPADNE SA DO NEJ EŠTE PÁRKRÁT

VRÁTIME (aby sme nevylúčili aj možnosť pre tých, čo veria v opätovné

návraty) a POTOM NAKONIEC SKONČÍME, AK VŠETKO PÔJDE, AKO MÁ,

V RAJI, V NEBI, VO VEČNEJ BLAŽENOSTI (nie plnej zaháľky a ničnerobenia,

ale aktivity v prospech okolia).

Nezachránia nás ŽIADNE PRESUNY AKÉHOKOĽVEK MNOŽSTVA PEŇAZÍ,

ŽIADNE ÚSPORNE OPATRENIA VLÁD, ORGANIZÁCIÍ, ÚRADOV.

Zachráni nás JEDINE TO JEDNO PERCENTO ĽUDÍ, ktorí, ktoré ešte dokážu

byť napriek všetkému spravodliví, čestní, odvážni, dobrí a nesplynú

s tými deväťdesiatimideviatimi percentami, či dokonca už aj

s deväťstodeväťdesiatimideviatimi promilami populácie, ktoré už

neveria nikomu a ničomu, dokonca už ani sami sebe nie.

A to jedno percento (promile) ľudí musí byť  také silné, že nepopustí, ani keby

sa dialo neviemčo, naopak, MUSÍ VYDRŽAŤ DOVTEDY, KÝM NEBUDE

Z JEDNÉHO JEDNO A ŠTVRŤ, JEDNO A POL a tak pekne poporiadku

VIAC a VIAC. S takýmto VIACaVIACom z hĺbky svojej duše SÚHLASÍM.

Tak by sme sa mohli pridať k tomu percentu, ak už ROVNO NIE

STE TÍ ŠŤASTNÍ, ktorí DOŇHO už ROKY ROKÚCE PATRIA.

ABY KONEČNE UŽ RAZ VYHRAL DUCH NAD HMOTOU.

AJ TU, V HMOTE 🙂