Tak som sa včera tešil na večernú debatu s Rišom Sulíkom …
a nakoniec nepriniesla žiadne extra nové poznatky a nápady, len sa
mi potvrdilo to, že Rišo je rodený pohoďák a klasik, zaujímalo ma však,
ako bude pôsobiť live, takpovediac face to face.
Na debatu o Páde vlády, ktorá bola pôvodne avizovaná na 18.30, som sa
vybral priamo z roboty – teda z brigády, kde som sortíroval desaťtisíce kadejakých
skrutiek, podložiek, nitov a podobných zábavných spojovacích vecičiek, našťastie
som to všetko nemusel počítať po kusoch, ale robilo sa to štýlom odváž si dajme
tomu dvadsať kusov, zisti priemernú váhu jedného z nich a potom naváž dajme tomu
tisícnásobok tej váhy … a máš 1000 čojaviem … skrutiek do dreva.
Našťastie som tam mal pustené rádio … Jemné Melódie, takže mi z toho nešibalo tak,
ako by mi bolo bývalo šibalo bez neho.
Lebo monotónne a nudné to naozaj bolo, ale našťastie sa od dnes vrátila na ten
skvelý flek zabehaná pracovníčka a vykúpila ma tak od pohromy nekonečnej nudy
v práci, predsa len – ja aj tak milujem most of all – písmenká, slová, texty, reč 🙂
Diskusia teda začala o pol hoďky neskôr – a aj to Rišo ešte trocha meškal – tuším
priletel priamo z koaličnej rady, celkom vytešený, že dohodli za podporu Radičovej
vláde zrušenie koncesionárskych poplatkov, zrušenie priestupkovej imunity a … no
neviem presne, ale mrknite sa do nejakých news, tam to určite bude.
Aha – neplatenie zdravotných odvodov ľudmi, čo nemajú príjem.
Nakoniec sme sa nikto nedozvedeli nič nové a podstatné, akurát ma potešila poznámka
Emila Páleša o tom, že by sme sa nemali na seba pozerať ako na Slovenskú kvapku
v Európskom mori, ale skôr ako na iskričku v kope sena … fajn, ja by som len zvolil
vhodnejší prímer, predsa len iskra v kope sena – to je viac škody ako osohu, mne by sa
viac páčilo byť iskrou zapaľujúcou Vatru Slobody, alebo ešte poetickejšie Oheň Pravdy,
Odvahy, Nebojácnosti, Hrdinskosti, Hrdosti, Rozhodnosti a Múdrosti, čo v nás
zaplanie a už nikdy nevyhasne.
Ale bolo vidno, že sú chlapci a dievčatá z SaS-ky fajn partia a že sa tým, čo robia, dobre
bavia.
Áno, áno – počkal som si na Riša, potriasli sme si pravicou a aj sa usmial popod fúz
nad mojou poznámkou, že nie je celkom nereálne, aby zostavoval po desiatom marci
vládu práve on – veď stačí, aby protificovský blok mal o jeden hlas viac ako Ficovci a aby
Rišo plus partia o jeden hlas viac ako Miki, Mikloš a spol.
Ale ponáhľal sa na nejakú inú akciu, takže nebolo viac času na ďalšie potlachaníčko.
Ešte som sa Ľuba Galka spýtal, kedyže to vlastne na tom Matfyze študoval a dozvedel
som sa, že vyštudoval presne ten odbor, s ktorým som tam ja v 88 roku začínal,
Teoretická Kybernetika, Matematická Informatika a Teória Systémov, v skratke TK, MI a TS.
Ale aj on sa ponáhľal – do hája zeleného, všetci sa niekam ponáhľajú, niežeby vypočuli
pospolitý ľud a jeho starosti a radosti 🙂
Z tej roboty som šiel tak, ako som v nej robil – špinavšie rifle, mikina, takže som sa stavil
oproti Polusu odovzdať lístky potvrdzujúce, že som pracoval a potom šup ho do Polusu
na toalety pekne po špiónsky hodiť celkom different look a image … behom nejakých
ten minutes som zo seba vyrobil mladého, no dobre, najlepšiorokového elegána v
brokátovolesklej tmavomodrej košieľke s bordovou kravatkou, black nohavice a poltopánočky
z takmer crocodile leather k nim.
Už keď som trielil k záchodkom, zahliadol som očkom, že akási hlučná Rock Group
obveseľuje miestnych návštevníkov a keď som sa načančaný vracal k hlavnému
východu, zastavil som sa na štvrť hodinky, aby som si vypočul nejaký ten nový hitík
… vypočul som si dva a počas starinky Som na Tebe závislý som sa odobral preč …
dúfajúc, že neskončím, ako Kuly spieval len toť pred chvíľkou (v prdeli).
Vždy ma bavil ten jeho sýty, mocný, prierazný hlas – a naživo to bola naozaj pochúťka –
dobrá a paratúra a ozvučenie len umocnili zážitok z kvalitnej produkcie.
A keď to tak celkovo porovnám – asi som mal naozaj ostať v Poluse a podebatiť
možno s Kulym – je celkom pravdepodobné, že jeho prínos k zmene tohto sveta
na lepší je oveľa väčší ako ten Rišov, aj keď neberiem SaSkárovi jeho zásluhy o nový
štýl a prístupy v Parláči na Hradnom Kopci.
Hoci sa nie vždy všetkým páčili a páčia …
OKI, som zasa o troška múdrejší a příště budem počúvať viac srdce ako rozum –
predsa len, my heart always loved music, music and once more music.
V tom zelenom domčeku SaSkárov som mal taký ten blbý pocit zbytočnosti a
pachuť prílišného sebapresadzovania sa zo strany diskutujúcich sediacich v dave
návštevníkov – pozrite sa všetci ostatní, aký som ja múdry a čo ja všetko viem.
Ale aby som neubližoval všetkým, čo sa pýtali a hovorili – niektorým tam naozaj išlo
o vec, napr. pán sediaci za mnou hodnotil súčasnú krízu ako krízu morálky, človeka
samotného, nie ekonomickej, finančnej – teda áno, ale až druhotne.
No proste – pekne to vyjadril Igor Matovič v pamätný odvolávací utorok … ujo
testosterón. A tie naše nadľudské božské dokonalé superegá.
Joj, ako som len rád, že aspoň chvíľočku to moderovala tá kočka s geniálne príjemným,
až eroticky príťažlivým hlasom. Aspoň nejaké povzbudidlo a potešidlo včerajšieho
večera. A večer aj Marienka, čo mi odložila obed napriek tomu, že som si zabudol
ráno zabookovať pochúťku, čo doobeda pripravila pre návštevníkov hotela
California, plného odložených cisárov, kráľov, Ich Veličenstiev.
A ešte jednu maličkú … Father DEDO Johnny, maj sa tam hore, IN THE HEAVEN, krásne 🙂
A nebuzeruj tam všetkých ako nás tu dole, ON THE EARTH 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty