Pravda často tak bolí … ale lieči.

Moja láska Gabrielka Gunčíkovie si dáva na seba pyžamko (čerstvo vysprchovaná

a vyvoňaná, tepľučká a hodvábna ako broskyňka po odtrhnutí zo slnkom zaliateho

Šalianskeho broskyňového stroma, ofukovaného presne tým neuveriteľne osviežujúcim

letným vetríkom, ktorý spôsobuje, že ani horúco, ani teplo, ani chladno, ani bŕŕŕ.

Ale kebyže náhodou bŕŕŕ, tak tie ponožtičky si teraz, počas chladnejších nocí končiaceho

leta predsa len dá, to viete, spievať niekde prechladnutá …

S láskou Jej ich naťahujem na tie nádherné, takmer nikdy smerom hore nekončiace nohy,

iba ak v …

Proste Raj, proste Vianoce …

A je to opäť tu, zas máme Vianoce 🙂

Chcem byť zo všetkých šialených tento rok úplne najsamprvší, tak preto.

Teda, ONI, ONY budú až o 95 dní, a to som plánoval uverejniť takýto článok už

100 alebo baťovských 99, ale akosi nevydalo, proste Gábina s podprsenkou,

vlhkými nohavičkami a  tak, veď viete, ľudí viac zaujímajú Gábine vnady ako

nejaký stromček či darčeky.

Aj keď … jeden nikdy nevie … to, čo vedia dvaja, traja alebo štyria. A to, čo

vieme my všetci, tak o tom už JEDEN ani len netuší.

My vieme svoje a cudzie nechceme.

Začnem celkom egoisticky a potom neskôr sebou ešte egoistickejšie skončím, aj

keď dúfam, že tototu bude prevažne o kráskach, lebo len pre ne dýcham, žijem ,

makám, budujem a rúcam, proste GIRLS are MY LIFE.

Prvú girl som včera ráno odviedol do škôlky, zabudli sme síce v maminej (moja ségra

TINA, MARTINA, ale má sem tam nálady, akoby bola KRIKTINA alebo KRITITINA,

simply teachers sometimes shout, cry and criticize) taške pyžamko, ale našťastie

autobus do Zuberca troškáčik meškal, tak bolo o pár minút tam, kde malo byť,

v rukách starostlivej Pani Vychovávateľky.

Mal som pri sebe dve šesťdesiat, rozmýšľam:

„Idem vlakom do Podbiela a potom skúsim postopovať“

Lenže keď som došiel do Krásnej Hôrky na vlakovú stanicu, zistil som, že už to nie je,

čo to bývalo a že najbližší vlak ide okolo 9.00. No určite, ja a čakať nečinne ako nejaký

ja pred dvoma rokmi.

Reku, postopujem, však za to nie že nič nedám, tam ešte poväčšine dostanem často

ako darček (hurá Vianoce) nového dobrého priateľa, s ktorým si veľmi dobre rozumieme,

aj keď sme sa s niektorými z nich práve stretli poprvýkrát v živote.

„Ale len po Nižnú“ – oznamuje mi dáma v najlepších rokoch a ja šťastný ako blcha, že

po 2 minútach kráčania smerom k cieľu sa už veziem a neriešim, ako a čím ďalej.

Do ďalšieho auta do Podbiela som nastúpil temer okamžite po vystúpení z toho prvého.

A keď som takmer rovnakým spôsobom sedel v treťom, a to priamo z Podbiela a

až po Zuberec, opäť som začal veriť na zázraky.

Vyskočil som z auta po celkom veselej debate, teda skôr monológu chlapíka, čo mal

všetky choroby sveta a doctors mu nie a nie pomôcť, nie že by nechceli, ale jednoducho

svine lieky nejako nezaberali, či skôr ešte len priťažovali a komplikovali.

Až našiel nejakého borca v Trsetenej, čo mu ponatieral seknuté kríže, kvôli ktorým až

nemohol chodiť, čudujsasvete, bielym vínom, čo už Oravci nevymyslia, chlastať víno

nie cez hrdlo, ale pórami kože v oblasti Krížov, to bude asi to prijímanie pod obojím, keď už

v kostole na Prijímanie dostávame len oblátku a fidlibasta, nothing čučo mór.

„Prosím Vás, kde tu máte základnú školu ?“ – mi ukázali krásna mamička a jej kamoška, že

na Dolnom konci, tak som sa pobral tým smerom, zaujímavé, že som došiel k Ségre a škole

nie zo Severu, Severo-západu, ale celkom opačne, z Juhu, Juhovýchodu, akoby som bol prišiel

od Zverovky.

V zborovni Sist∂, plus nejaké dve učky a ešte Sestra Mária, čo sa toť nedávno z Medžugoria

vrátila. A priniesla malé samolepôčky Panny Márie, kamienky s fixkou namaľovaným

krížikom a tuším menom Mária a nejakým vinšíkom ???

A na stoloch, že švédsky ani nie stôl, to skôr vyvýšené tatami jedla, pomaly som nevidel

od jedného konca na druhý a že vraj si môžem zobrať, čo chcem a koľko chcem, proste

sestra Mária (od včera mám dve sestry 🙂 ), proste Vianoce.

Som od úžasu zjedol iba jeden koláčik a išiel som s Tinkou do jazykovej triedy.

Tam druhú hodinu (prvú mala voľno, to sme sedeli v tej zborovni) že Piataci, anglina,

tri dievčence a šiesti lotri, čo sa nevedeli vpratať do kože, ale inak lotri zlatí a vysmiati,

takže ja sa pýtam, ako bývalo budúci učiteľ, lepšie je mať tichých vzorných

zachmúrených a nervóznych jednotkárov, alebo čirkášov, čo síce sem tam, že hádam

neprepadneme, ale ten šmrnc, lesk a jas v OKU !!! To je teda Niečo !!!

Tretia hodina bola so 6.B aj A ? … tuším to majú akosi tak, že sa z dvoch tried spoja

anglinári aj nemčinári a každá partia si má svoju učiteľku a svoju triedu, kde ich to Ona učí.

Šiestačky očumovali Inšpektora a Inšpektor šiestačky v ranom štádiu Rozpuku a Premeny

dievčat na Ženy, to je ako keď ste v Čarovnej Záhrade s Najvoňavejšími Kvetinkami a

sledujete, ako sa Puky premieňajú na Rozvité Okvetia …

A po hodine Angličtiny nabehli ku jazykovej triede dve komplet rozkvitnuté deviatačky

so sestrinej 9.B.

Som šiel do kolien, teda takmer, lebo už si dávam na to pozor, tváriť sa nezainteresovane,

ale v duchu pookrievať a zamdlievať.

Na chvíľu som stratil vedomie a po precitnutí boli v sne predo mnou, ako mladé štrnástky,

http://img.ahaonline.cz/img/18/full/962896-img-gabriela-guncikova-klaudia-pappova.jpg

… v tom sne vyzerala 14-ročná Ivanka ako mix skutočnej Ivany Ch. a Klaudiky Pappovej …

…. a 14-ročná Gábinka ako strednodlhovlasá brčkavá mladšia ségra skutočnej Gábiny GUN

Ivanka Christová a Gábinka Gunčíková, Ivanka vraj, že:

„Pani učiteľka, ale my sme si cez prestávku púšťali hudbu a pán učiteľ Bobo Robo nám

zobral aj môj mobil , aj repráky, čo mali chalani so sebou, mohli by ste nám pomôcť a vypýtať

to od neho ???“ – hádzali psie oči na svoju triednu, ale tak troška aj na mňa, predsa len,

nie som baba a ONY to vedia veľmi dobre, že keď niečo, a tentokrát popráve, chcú, tak ja

urobím absolútne všetko pre to, aby to dostali a mali.

„V školskom poriadku je, že mobily majú byť vypnuté aj počas prestávok“  – som sa

zamračil na túto sestrinu poznámku, ale ihneď som reagoval:

„Nemá právo Vám čokoľvek osobné zobrať, pokiaľ nemá súdne rozhodnutie a aj to by

musel byť policajt alebo iná oprávnená osoba, ktorá Vám môže odňať vašu osobnú vec“ –

som machroval pred Gábinou aj Ivankou a krídla mi rástli a rástli.

Ale ONY DVE sa ponáhľali na ďalšiu hodinu, tak sme sa rozlúčili s tým, že ja omrknem

školský poriadok a ony dve počkajú počas veľkej polhodinovej prestávky, kým sa niekde

a niekedy opäť zjavím.

Išiel som sa prejsť smerom ku tým obrovitánskym kopcom, Z Roháčov bolo vidno

Zuberec, Brestovú a Sivý Gandalf Vrch.

Vtedy sa to stalo, vedel som, ako na to, ako dostanem aj Gábinu s Ivankou, teda ako sa

dostanem do ich srdca.

Simply Mahátmá Ghándí, netuším, či spelling allright, ale to mi je srdečne egál.

Všetci žiaci a všetky žiačky boli na veľkej prestácke za školou, no v tom sne mi to

pripadalo ako pioniersky tábor, škola v prírode, odmena za celozákladnoškolskú

deväťročnú prácu.

Po očku som sledoval, ako idú OBE dovnútra školy, dokecal som so všetkými pánmi

učiteľmi …. rytiermi brániacimi, chrániacimi tie najväčšie poklady SeveroZeme.

Hore schodmi som vyletel ako za čias prvých Lások a ani som nevedel ako, už som sedel

obklopený Rytiersko Princeznovskou Družinou a cítil som sa ako Návštevník z Roku

2084, čo má zachrániť Svet, objavujúc zošit s tajnými zápiskami Adama Bernaua.

„Chalani, akože mohli by ste roztĺcť okná na škole alebo sa riadne ožrať a zajtra buď

neprísť do školy alebo pekne nacenganí, ale toto ako dobré riešenie nevidím, boli by

zbytočné problémy“ – takto nejako som začal asi 7-minútovú rozpravu o tom, ako začať

KILLING THE F..KING SYSTEM

“ Hovorí Vám niečo, že MAHÁTMÁ GHÁNDÍ ? „ – pozreli na mňa, akoby som hovoril

čínštínou s výrazným Tibetským prízvukom.

„No proste ja by som na Vašom mieste robil to, čo presne od Vás Vaši učitelia chcú,

aby ste nevyrušovali a sedeli ticho ako peť päňazí. Ale myslím to doslova a stále,

celú hodinu a všetci a neísť k tabuli, ani odpovedať, ani nič písať, proste sedieť sebe si,

tváriť sa, že tu vlastne ani nie sme, teda duchom určite nie, veď ako tu máme, my,

Princezné a Bohatieri fungovať bez mjúzik, IGNOR je môj najlepší kamarát“ – nejaký

chalan na chvíľku zaprostestoval, ale zlizol od Princeznej pohľad typu ešte raz a

letíš z okna mojej komnaty, ak Ťa tam niekedy zbadám, tak si chalan rozmyslel

defenestrovať pri najbližšej možnej príležitosti.

Sa mi to stáva často, zamilovaný absolútne do Gabiky SUPERSTAR PRINCESS a akonáhle

sa v napríklad JEJ prítomnosti vyskytne iná STAR, tentokrát IVANKA SUPERMISS

ČS ONE &ONLY before VELVET REVOLUTION, tak som schizofrenicky rozdvojený a neviem,

ktorú milovať viac a túžim byť s nimi obidvoma, bo, nepreháňajme a …

Žbiro nemyslieť hneď na Posledné 🙂

… hore pri najvyššom Roháčskom pliesku, vonku 35 v tieni, že ani turistu živáčika nevidno,

len my traja a zvyšok sveta neexistuje, poslední traja obyvatelia planéty Zem a riešime,

ako to urobiť, aby ľudstvo prežilo. Teda buď nájdeme nejakých preživších alebo to vidím

na nejakú absolútnu geneticky zázračnú operáciu, ktorá zabezpečí, aby našich deciek decká

a ich decká neboli až tak handicapované 🙂

Zo sna v sne ma prebudil príchod pani učiteľky, ktorá vchádzala do triedy a nechápala, že je v nej

ticho, ja som sedel a dovysvetľovával , čo a ako robiť, technológiu prevzatia moci a Oni

načúvali, akoby to mala byť Pravda Pravdúca.

A vonku bolo NEUVERITEĽNE TEPLO, až HORÚCO a

SLNKO SVIETILO  tak akosi INAK, SLOBODNE a NÁDHERNE VESELO, akoby

mu ODHRNULI ZÁCLONY aj ZÁVESY po DLHEJ ČIERNEJ NOCI …

A ja som mal v duši ten neuveriteľný pocit VIANOC, akonáhle som opustil

budovu školy a vedel, že TAM ZA MNOU ZAČÍNA REVOLTA, ale

ČISTO TICHÁ, MIERUMILOVNÁ, NENÁSILNÁ, USMIATA a MILÁ REVOLTA.

Joj, až ma pri SRDCI ZABOLELO od LÁSKY nielen ku IVANKE aj GABIKE 🙂

… moja láska Gabika DE GUN sa prebúdza v komnatách Zámku na Loire, len tak

nahá, zjavne bez pyžamka, zato stále v ponožtičkách, precupitá ku oknu smerujúcemu

do záhrady Ruží a je Jej absolútne jedno, že pán Capondrslav Záhradník na ŇU

zíza a civí ako na najkrajšieho ženského Anjediabla, čo kedy vo Franceoláne priletel z Neba.

Pán Capondrslav, úctivá poklona, som probably ja a je mi jedno, že ma Pán Kráľ dajú poobede

zbičovať za tento môj jeden ťažký preťažký z mnohopočetných iných ďalších hriešiskov.

Aj keby ma mali lámať v kolese, či rovno upáliť, umriem s úsmevom na perách, slnkom v duši

a Láskou ku Gabrielke v SRDCI, takže robte čo chcete, ja som HAPPIEST ANIMAL

in THE WORLD.

Mééééééééééééééééééééééééééééé 🙂