Pravda často tak bolí … ale lieči.

Až som vyšprintoval z kuchyne do izbičky, kde mám počítač. Lebo mám taký tušák, že toto

bude naozaj B O M B A.

Dnes to bude o dvoch Babách.

Jednou z nich je Martina, moja ségra.

Druhou Violet, Kvetinka, ktorú som stretol pred pár hodinami v našom LIDL-i.

Ráno som ani nevedel ako, moja Sista bola preč. Išla do školy, Zubereckej Základky, aby

sa tam pomaly dostala do pracovného tempa nového školského roka.

Jej mladšia dcéra ostala u nás doma, možnosti boli tri, babka, dedo, Braňo.

„OK, najskôr skočím do Tesca po tie Jasmínine cukríky, Jasmína , ideš so mnou ?“

„Ee, sa mi nechce“

„Ale po ceste bude voda, ideme do TESCA (!!!) a pôjdeš úplne sama na bicyklíku“ – som

Ju opil rožkom (priam Luciferovým).

Ako každá opitá mi podľahla a s rozžiarenými očičkami sa mi takmer vrhla do náruče,

našťastie má len necelé tri a pedofil som len v počiatočnom štádiu.

Teda lepšie povedané v štádiu, cítiš dievča niečo ku mne ako ku mužovi a robí sa Ti

hmlisto pred očami, keď na Teba vytiahnem nejakú z tých mojich nekonvenčných zbraní

typu opiť rožkom, tlačiť kaleráby, baliť zahorúca, oblbnúť neoblbiteľnú, hltať očami

a shoockat brain, lebo aj také Jitka vymyslela, tak môžme niečo riešiť.

Jednoducho, nikdy nechcem ja, keď ONA nie, naopak, keď ONA áno, ja vždy …

Zasa závisí, čo ktorá, ale prianie splním Každej a KAŽDÉ.

Však vravím, že Vianoce po celý rok a ZADARA.

Jasmína bola chvíľu hlavnou hviezdou Tesca.

V tých ružovučkých tepláčkoch a bundičke svietila ako Šípková Ruženka v šedivom lese

slovenskej priemernosti, aby som nekrivdil, bolo tam zopár silno svietiacich mladých dám

a nejaká segrina kámoška s Bleskami v očiach a Wild in Heart.

Sa zasa robilo hmlisto pred očami mne.

Ovocie som zaplatil Modelke za pokladňou komplet všetko, na Čočky nevydalo.

Veď som starý erotoman a na najkrajšiu modelku v našom treskutesku sa predsa musím

prísť pozrieť ešte raz. Zobral som svojích posledných aktuálnych 88 centov

a s Jasmínou a novým bicyklíkom, oranžovým s podpornými kolieskami sme pristáli

priamo pri pokladni Krásky.

Ja že sa idem postaviť do radu, aby som sa na ŇU mohol čo najdlhšie pozerať a ONA, že

rovno mi to účtovala, ani sa nespýtala ľudí v rade. Zaľúbená. Teda ja som a tajne dúfam, že

aj ONA do mňa. Na trojo čočiek po 44 cenťákov som naschvál nemal, aby ten tringelt bol

čo najväčší. Ja strašne milujem tie naše Slovenské Krásky, čo sa aj hanbia pozrieť sa Vám

do očí a zároveň VÁS upália tým polsekundovým pohľadom do zbláznenia.

Akože už mi nerob také veci, lebo ti JA ukážem, čoho som schopná.

Sa mi až dvíha pulz a … nebudem ďalej pokračovať, useless.

Na námestíčku sme to rozbalili, Jasmína išla do gatiek a krátkeho trička a začala sa

čvachtať pod kamennou fontánkou.

A chlapci jej zhora striedavo Aurel aj Kristián hádzali nie čerešne za blúzku, ale loptičky

dolu vodou, nech si chytá.

Strávili sme tam hoďku a pol a keď všetci poodchádzali, vybrali sme sa do centra.

Tam sme pristáli s Jasmíninou motorkou priamo u Janky, šéfky cestovky, pričom Prcek

mal ešte v čerstvej pamäti moje:

„Brzdi, dievča, brzdi“ – keď išla na tom svojom čarostroji dolu kopcom a príliš sa Jej to

rozbiehalo. Buď to brzdila príliš rýchlo a sa ani nerozbehla alebo to rozbehla na plné

obrátky a nevedela zastať a začala hrozne jačať: „Bojí, bojí !!!“

Tak som Ju vždy chytal.

Ale keď sme boli už úplne dole, tak som ju raz nechal, rozbehnúť sa tak, že nebudem

nablízku na pomoci.

Nohy roztiahnuté drhla podrážkami o asfalt, až sa z neho iskrilo, v očiac smrť.

V rýchlosti 0,5 km za hodinu prudko vrazila do pneumatiky Oktávky.

To bolo ale REVU. Jakto, že som Ju nechytal, čo si to dovoľujem.

Jej hovorím, že nebudem pri Nej do konca života.

Ale celú tú Jej rýchlojazdu som na ňu hučal : „Brzdi, Brzdi !!!“

U Janky sme dostali od Johanky Fidorku, priamo od Janky ja dve soft light cafe, mi ich

normálne takmer celé vychloptila Jasmína, ešteže v nich nebol žiaden kofeín.

Cestou domov ešte zastávka pri rieke,

„Vodopád, tam je vodopád“ – uveličená, ako to tam na spáde pekne vrie a buble.

Doma na stole mlieko nedopila, zaspala ihneď a dedo ju len preniesol do spálne, kde

spala spánkom Celtíka Keltíka s Anjelskou tváričkou. Celtík je v jej reči čertík.

A ja som bol vyslaný na ďalšiu misiu impossible.

LIDL, dve šľahačky, €urio dvadsať tri vo vrecku.

Najprv to vypadalo na rýchlu jazdu, zbežná kontrola krások, dve šľahačky po 59 centov,

ešte mi 5 ostane.

Ale tá Fialová nie a nie dvihnúť zrak.

Tak som šiel ku pokladni, kde som obsmŕdal dobre dlho a ONA nie a nie prísť.

To kašlem, idem jednu šľahačku vymeniť za lentilkový jogurt a nanuk.

Ako som JU míňal takmer obšuchovačskoúchylným spôsobom, konečne sa pozrela.

Zmäkol som, zamrel som, mala ma nekonečne, beznádejne, už navždy.

S trojicou jogurt šľahačka nanuk som robil pri pokladni piruety, aby som dohliadol

k susednej pokladni, kam došla spolu s mamou aj Violet.

Jasmínina staršia sestra to volala prečo má tá  teta v podprsenke také dve guličky.

Ségra jej to vysvetľovala, že tete je zima. Vtedy jej to stačilo.

Mne to stačilo teraz.

Tá jej pokladníčka ju spolu s Jej mamou doslova vyhnali spoza pokladne priamo pred moje

zraky. Ale toto mi nesmiete robiť, dievčatá, ja sa potom nemôžem sústrediť na robotu.

To neboli šatočky, to bolo negližé, ktorým novomanželka zvádza počas svadobnej noci

svojho milého, aby prežili superstárovskú neverforgetable hot night.

Nečumel som, len som krátkymi štvrťsekundovýmo pohľadmi Terminátora skenoval

Dokonalosť samu.

„V tých topánkach sa chodí dobre?“ – vediac odpoveď, som predstieral, že ma veľmi

zaujíma.

„Ale to je ako v papučkách, chcete si vyskúšať?“ – doplnila dcéru mamina.

„To by som sa neodvážil, ale možno niekedy …“ – hltal som nedočkavo

skutočne neskutočné tvary Bohyne Krásy na odchode.

„Chcete telefónne číslo ???“ – ma zabila Mamina.

V smrteľnej agónii som sa zmohol na „No dokonca …“

Mŕtvy som popri nich vyšiel z LIDLa a odviezol sa pohrebným vozom domov.

Tam už čakala ségra, aby sme išli s Jasmínou na pieskovisko.

Ségra má dvakrát viac ako Violet.

Je vládkyňou Marsu. S kamošmi Phobom a Deimom vládne tomuto svetu.

Aj svojej dcére, tá preto pri NEJ často mrnčí, reve, plačká, budí sa zo sna.

Meno MARTINA som Jej vybral ja sám, bojuje statočne, ale poslednú dobu už iba

sama so SEBOU. Dnes v noci by to mala vyhrať. Dám vedieť.

Pred rokmi bola presne ako tá sedemnástka.

Žiarivá, vysmiata, okúzľujúca, nesmierne príťažlivá, sexi a príliš žiadúca, aby sa

v chalanoch okolo Nej okamžite nerozihrali všetky žilky v tele.

Ale veď ono sa to vráti.

To je ako nezabudnete bicyklovať, plávať a milovať, aj keď ste to už roky netoto.

Vraj som nemal Jasmíne nosiť tú vodu.

A ja, že som musel.

Lebo TÚ VODU Jasmína, chcela, potrebovala, pýtala si JU a prahla po NEJ.

Som príliš ROZŽHAVENÝ a HOT, aby to pri mne nejaká vydržala bez trvalého CHLADENIA.

Najradšej mám to z 9 a 1/2 týždňa.

Ale to len s tými, ktoré už môžu a chcú …