. „Neotravujte, tu sme teraz na žatve pošahaných názorov a zmätočných opatrení“, až sa žiada zacitovať a voľne parafrázovať klasika Roba F., keď priaktívni a všeteční novinárikovia plnili plán dehonestácie a znemožňovania Robina, tak troška štátnej radkyne a tak troška štátnej onej, no, ako to, pomôžte, nože, psychologickej expertky na pocukané nervy vrchných článkov slovenskej exekutívy, ej kua, dobre som to vymyslel, znie to učene, neznevažuje to a až na spojenie „pocukané nervy“ to znesie nároky na kamuflátorský VŠ titul storočia. Mentálne zdravie, už to mám, milé seriózne, aj tie pokútnejšie almamatere budúcich ministrov aj premiérov, dávam vám len tak mírnichs dírnichs, bez nároku na honorár za skvostný tip na ryžu, akej dávno nebolo, možnosť, ako sa hrdiť množstvom absolventiek, ktoré našli uplatnenie po skončení štúdia v počte sto, číslom 100, percent na trhu práce. Doteraz sa na povolanie tohoto typu pozeralo cez prsty, s dešpektom a istým nádychom pohŕdania, malo pečať menejcennosti … také to slovenské, no pozri ju, naničhodnicu, špinu akúsi, čím sa to živí.
. Ale červený diplom z Univerzity zaradenej do TOP 10 svetových vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií, v odbore Psychological Expert for Mental Welfare of Top Political Executive Members. to znie hrdo, výnimočne, nadčasovo, cudzokrajne a teda správne, drŽITEľky takýchto diplomov budú vyhľadávané, uznávané, žiadané, vplyvné a mocné. Ako doteraz, len s tým rozdielom, že ich pomeNOVAnie nestálo za veľa a patrilo do sorty menej luxusných, ach!, … nie týmto smerom som sa chcel vybrať, … do výberu menej akceptovaných, exkluzívnych, vychytených. Skrátka babka z Hornej Dolnej si nedávala servítku pred ústa, keď si utierala rukou stekajúcu slinu a hundrala si popod nos, hodnotiac susedovie Marišu študujúcu v hlavnom meste, tú Marišu, o ktorej sa povrávalo kadečo a hlavne sa vedelo, že je štedrá až nadmieru. Tomu dala, tomu dala, tamtomu tiež a nepohrdla veru ani tamtým. Taká … slovenská matka Tereza, síce s iným typom darov, ale … radosť a úsmevy na tvári spôsobovala. Síce väčšinou len jednej polovičky ľudstva, ale … aspoň niečo.
. Aby ste ma správne chápali, možno to celé vyznieva tak troška ironicky a rovnako troška výsmešne, ale ja to myslím celkom vážne, veď posúďte, spomenúc si na bibliu a na časy, keď aj tzv. „hriešnice“ mali nakoniec veľmi blízko k Najvyššiemu, príbeh obrátených, ktorí nastúpenú cestu po zlých chodníčkoch sami, dobrovoľne, ochotne a radi, rady vymenili, … nakoniec práve tieto príbehy sú nám také blízke, lebo predsa aj my sami, samé sme kedysi, teraz, …
. A nakoniec sa vrátiac k samotnému úvodu, titulku, ono je to tak, v čase predkorónovom novinovým titulkám kraľovala Svetá Gréta, sektári uctievajúci ju a otvárajúci jej dvere takmer všade, zároveň otvárajúci ústočká a híkajúci, akéže múdrosti nám to „sděluje“ a blahosklonne odovzáva, dnes!?! Tuší niekto, či nejaká Gréta ešte existuje? Chodí do školy? Namosúrene zazerá na (plagát) Trumpa, či Vovku Putina? Prejde aj Koróna, ľudí to aj tak nakoniec prestane baviť, naserú sa a povedia vrchnosti stačilo, už sme presýtení, chceme niečo nové, neokukané, ešte akčnejšie ako len takéto „akože“ obmedzovanie ľudských práv, my chceme … No? Čo to vlastne chceme. Aby dobre bolo? A to je už čo?!? Aby dobre bolo MNE, mojim kamošom, rodine a tým, o ktorých rozhodnem JA, aby im dobre bolo! Á KUA, spravodlivosť na slovenský spôsob Našoľudí. A sme doma. Samozrejme, mám na mysli NAŠICH našich ľudí, tí zločineckí, odporní a špinaví ich naši ľudia majú byť dávno v base a bručať, až sa múry Leopoldova otriasajú.
. Igor Tigor MáToVíc to má více méně spočítané, ešte troška pošaškuje, pofejsbúkuje, povyhráža sa Slovači, vykarhá ju za jej hlúposť a aroganciu, akoby sa menované ani len troška rečníka netýkali a … život ide ďalej a ďalší v poradí Slovenský premiér, PeťoPremiér, si už môže kefovať nohavice a leštiť … ale no!, … topánky, aby nebol za chlapca z lazov, od hnoja a z dediny. Hoci vo veľkej Európe … zaňho stále bude, nech robí, čo robí, oni to už akosi v krvi, ako súčasť kultúry majú, že sú … (sic) niečo viac! Nech si to myslia. My vieme svoje. Prví budú poslední, poslední … sme my! Tak ako dlho ešte?!?
ZVOLEBNIEVA SA, … JAR, ČI JESEŇ BUDÚCEHO ROKA?!?