s podtitulom: Totižto on Boh je vždy na strane vojny! … hneď tak zrána, len čo si
otvorím noviny, že vraj, či :
. To tu máme poslednú dobu veľa múdrych, ktorí „vedia“, kohože to hlavným mestom
má a vlastne aj musí byť Jeruzalem, jeden mocnejší ako druhý. „Najmocnejší“ muž
planéty, vraj, … Trump, jeden. „Budúci“ sultán, neobmedzený vládca a zjednotiteľ
Moslimského sveta, Erdoğan, druhý.
. Aby sme neskĺzavali do nejakých fantaskných predstáv, že Boh nám tu tie naše
vojny „nedajbože“ organizuje, spôsobuje, dopúšťa, či nejako inak priamo On je tou
pravou príčinou. Tak to samozrejme nie je, aj keď mnohí namietnu, že náboženstvá
a ich čelní predstavitelia začali nejednu vojnu a s „Bohom“, „Allahom“, „Jahvem“
na perách a v mysliach vyrazili do boja mnohí, premnohí. Niektorí mali dokonca aj
úspech a tú svoju bitku, či dokonca aj celú vojnu vyhrali.
. Kedy? Kedy sa to stane, že na prvý pohľad zdanlivo vopred jasne prehratý súboj
nakoniec skončí pre väčšinu prekvapujúcim víťazom, kedy sa stávajú tie zázraky, že
technologicky, finančne, početne oveľa slabšie armády dokážu vzdorovať súperovi,
ktorý má všetky predpoklady na to, aby vyhral na celej čiare?
. Pripomeniem Vietnam, pripomeniem minuloročné voľby Clintonová-Trump, a dám
ešte aj čojaviem, Leicester v sezóne 2015/16 alebo naopak, donedávna sa na samom
spodku tabuľky potácajúci sa Crystal Palace teraz v sobotu práve na ihrisku Leicesteru,
naložili im dokonca zahanbujúcich 3:0, to mali domáci za sebou štyri víťazstvá, medzi
inými nad momentálnymi členmi elitnej hornej tretiny, Tottenhamom a tohtoročným
„prekvapením“ Burnley F.C.
. Ako to je vlastne, kedy to tí „bohovia“, či dokonca samotný Najvyšší, pomáhajú
slabším, outsiderom, tým, na ktorých si stavia len blázni alebo tí, čo sa ozaj vyznajú?
Nie, žiadne zázračné vysvetlenie tu odo mňa nečakajte, je to naozaj celkom, úplne
jednoduché, je to o tom, ako si my, brániaci sa presile, častokrát mnohonásobnej,
dokážeme pomáhať vo chvíľach najťažších, či dokážeme obetovať svoje pohodlie,
lenivosť, svoju prácu, či čerstvo čisté a oprané ponožky aj dresy a vrhneme sa nie
bezhlavo, naopak, s čistou a jasnou mysľou do súboja, vediac, že len ťahaním
za jeden povraz, spoločne, za dobrú vec, v prospech (ale naozaj prospech, nie
smiešne obohatenie sa na úkor, škodu) iných.
. Ak ste niekedy hrali nejakú hru, zápas, súboj, športový, politický, či dokonca aj ten
vojenský, poznáte to veľmi dobre, každému sa prihodilo, že na druhej strane bol
niekto, pred kým máte obrovský rešpekt, ale udalosti sa zbehli nakoniec tak, že
ste, sami prekvapení, vyhrali, neveriac, že také niečo je vôbec možné. Čo je tou
zázračnou silou, živou vodou, neprekonateľným dopingom, čarovnou ingredienciou,
ktorá zabezpečí víťazstvo? Treba to vôbec ešte hovoriť? Cítime, vieme to všetci, ako
to naozaj je! Sú to také tie „ošúchané frázy“, ale len pre tých, ktorí ich zneužívajú,
nadužívajú, používajú aj tam, kde a kam vôbec nepatria. Netreba ich vyslovovať,
netreba ich písať. Vieme. Vieme svoje, nech si hovorí, kto čo chce.
. Propaganda, mienkotvorné denníky, nezávislé médiá, lovci konšpirácii môžu fičať
na plné obrátky, ak vy viete, ako sa veci majú, darmo bude presviedčať o opaku hoci
aj samotný … Diabol? Boh?
Úprimnú radosť a veselý smiech prajem …
(doplnenie o 13:45, 18. dec.)
. Čo s tým máme my, Slováci, Slovenky, máme MY na to vôbec nejaký vplyv,
veľmi malý alebo dokonca žiaden? Dokážeme sa my, tu, u nás doma, v práci, na
ulici, kdekoľvek, postaviť zneužívaniu moci, nie nevyhnutne násilím, ale rozhodne
neustupovaním, neospravedlňovaním si, že „mocní“ si aj tak budú robiť, čo sa im
zachce, netvárením sa, že nás sa netýka, keď niekto zjavne ubližuje z titulu svojej
moci „slabšiemu“, aj keď to je „len“ modrooké blonďavé „nevinné“ milé dievčatko
na pieskovisku, ktoré tyranizuje o pol hlavy väčšieho chlapčeka, ktorého rodičia ale
nie sú miestni „vážení“ podnikatelia, ktoré tým pádom nemá z tohto titulu vždy
nevyhnutne pravdu, aj keby to v budúcnosti bola skvelá partia pre vášho od nej o tri
roky staršieho syna. Ide nám teda o pohodlie, „nehas, čo ťa (zatiaľ) nepáli“ alebo
o princípy, starú dobrú spravodlivosť?
(doplnenie o 16:45, 19. dec.)
. Najväčšou nádejou tak mnohých je, že … pravda nevyjde nikdy najavo. Súhlasím,
samozrejme! Už vyšla …