. s podtitulom:
JA robím všetko vynikajúco, ostatní zle
. Poznáte to … z práce, zo školy, z krúžku mladých pekáriek Vianočného Pečivka,
nech urobíte čokoľvek, ako len najlepšie viete, vložíte do veľdiela celú svoju invenciu,
snahu, dlhoročné znalosti a skúsenosti, stále je to zle, lebo … lebo ste to robili vy a
neurobili ste to podľa predstáv tej najmúdrejšej zo všetkých, toho najdokonalejšieho,
akému v šírom svete páru niet. Je tu ďalšia disciplína, v ktorej sme Majstrami Európy,
sveta, Galaxie aj celého Vesmíru. Neplatí to samozrejme len vo vzťahu k nám, ešte
lepšia zábava nastáva, keď je to celé v opačnom garde.
. Ja predsa viem (takmer) vždy všetko zo všetkých najlepšie, a to (takmer) sa mi
tam písalo veľmi neochotne, to bola len šaškárina, aby som vyzeral/a skromne,
predsa musí byť dopredu všetkým naprosto jasné, že najdokonalejším tvorom
Univerza som tu JA. JA, JA, JA, JA !!! A ešte raz:
. Zapneš bedňu v obývačke, čo v obývačke, už pomaly aj v sprchovom kúte a ešte aj
na wecku ich musíme mať, veď čo keby nám unikli, … tie najlepšie predstavenia
z dosiek znamenajúcich Slovensko. Tamtá rozpráva nie jak, ona tú Múdrosť Sveta
naozaj pojedla, úplne sama, a preto sú všetci okolo nej totálne sprostí, nehodní vôbec
toho, aby smeli v jej prítomnosti dýchať, míňať JEJ vlastný osobný kyslík. To môžete
len preto, aby ste ju mohli obdivovať, tlieskať jej, zbožňovať ju a spomínať všetkým
svojim známym a blízkym, kohože ste to len stretli, uznanlivo pokyvovať hlavou, akí
sme len vyvolení, že práve ONA sa tak dokázala znížiť, že zostúpila zo samotných
Nebies a teraz nám, čo máme od údivu ústočká dokorán otvorené, !OSOBNE!
odovzdáva Múdrosť najvyššiu. Velebme Ju a kričme Hosana!
. Nie Múdrosti, ale tej dotyčnej, veď tá Múdrosť v múdrosti už dávno predstihla,
teraz musíme počúvať a nasledovať už iba ju, … političku, frajerku, babku, vnučku.
A nie, netešte sa, vy chlapci a chlapi, vás sme si nechali na koniec, zopár dievčat ten
tento zlozvyk naozaj má, ale je to ešte stále prijateľné percento, no čo sa však týka
slabšej polovičky ľudstva, fyzicky síce silnejšej, ale o to slabšej psychicky, to je samé
fňuk sem, fňuk tam, mamička poď sem, potrebujem utrieť soplík a slzičky, lebo všetci
mi zle robia, nechápu ma – mňa, Pravzor dokonalosti, výnimočnú bytosť, ktorú
majú všetci uznávať, klaňať sa jej, sypať kvetinové lupene pod nohy a prevolávať
nadšením a s frenetickým potleskom na slávu.
. Náš parlament, naše rodiny, basketbalové mužstvo, priadkové ženstvo, partička
neohrozených na pieskovisku, neomylných na zjazdovom svahu onedlho, o cestách
ani len nehovorím, to je kapitola sa ma osebe, čím väčšie auto a menší pipík, tým
väčšia pravda na strane hrdého majiteľa. No proste strašný problém pochopiť, že
ostatní si vždy všetko aj tak podľa seba robiť budú, vlastnými postupmi, inak, úplne
inak, ako sme mali my predstavu, nie zle, nie horšie, NAJLEPŠIE možňe, ten mäkčeň
tam byť musí, proste aj keď pri tom vyhorí susedovi chalupa, tak ho to len karma
postihla, kvôli jeho „múdrosti“ pred tisícsto rokmi zhoreli chalúpky v polke dobytého
kniežatstva, tak nastal čas naučiť sa, aká to je zábava, sledovať svoj veselo horiaci,
môjdommôj hrad, poskytujúci všetkým divákom naživo i zo záznamu neskrývanú
radosť, lebo veď teplo v tejto zime, a hlavne, sused už dlhé roky viedol zápalisté reči
na tému … na všetky témy. Tak sa od nich chytila jeho pýcha a to môže byť rád, že
jeho pýchou nebolo niečo oveľa osobnejšie a chúlostivejšie na plamene.
. Všetko má svoj tajný, skrytý zmysel, a to, že ho práve ja neviem, nepoznám, to
som si sám na vine svojou slepotou a neznalosťou všetkých alebo aspoň podstatných
súvislostí, a je to všetko len a len moja záležitosť, ani nebudem hovoriť chyba, veď
byť hlupákom je predsa také zábavné. Túto hru mám zo všetkých najsamradšej,
komplet všetci vás môžu deň čo deň poúčať a vy sa ochotne dáte, lebo veď …
prečo nie. Keď ako učiteľ máte dokonalý prehľad a viete, že tá najlepšia škola je
pokus, omyl, jednoducho ich treba nechať a ozaj len v akútnych problém zasahovať.
A vlastne, tak akútne nie je nič. Sledovať a cynicky hláškovať: „Veď si to vravel,
vravela!“ a nas(ie)r(diev)ať tou druhou osobou v predošlej vyfialovenej tak obľúbenej
fráze milého „poškodeného“ a rovnako tak ešte milšiu „nevinne“ trpiacu.
. Nech si rozbijú držku dvadsať, sto, osemtisíckrát, osemtisíc prvý to dajú nakoniec
dobre, akotak dobre a sledovať ten šťastný výraz v päťdesiatročnej detskej tvári:
„Ja som na to prišiel, prišla, HEURÉKA!“ je jeden z najs pocitov na svete.
. Pekný víkend vám prajem, milí a milé,