. s podtitulom
. Chcel by som širokej slovenskej a nielen tej, ale aj európskej, ba dokonca celej
svetovej verejnosti oznámiť, že sexuálne napádané boli, sú a ešte dlho budú nielen
ony, ale že sme hlavne my, bezbranné obete ženskej sexuálnej nenásytnosti. Ba čo
viac, my muži sme na tom oveľa horšie, ako by kto pomysel, ničí nám to životy,
doháňa nás to k najzúfalejším činom, nie, nie, samovraždu nemyslím, to si my, úbohí,
dovoliť nemôžeme a nesmieme, my musíme ukázať celému svetu, ako je nám každý
deň ubližované predátorkami z ríše silnejšieho pohlavia a ako nám dávajú najavo
svoju nadradenosť v každom ohľade, keby aspoň ten pindík bol ešte akou takou
výhodou, ale už ani ten nie, už dávno to nie je to, čo zamladi bývalo.
. Pokúsim sa vám porozprávať aspoň zopár hlboko frustrujúcich príhod z môjho
biedneho života, no sú ich stovky a stovky, ale pokúsim sa aspoň tie najmiernejšie,
z tých drastických by mohlo slabším povahám prísť zle, mohli by sa začať objavovať
vážne zdravotné problémy a kľudne by mohli skolabovať a mať až do konca života
nedozierne zdravotné, hlavne psychologické problémy.
. Si predstavte, muž celkom k svetu, som z tých, čo nie sú na tom materiálne zle,
ba dá sa riecť, že patrím do horných 7edem(tisíc), ale nič mi to nie je platné, si to
skúste nasimulovať vo svojej mysli: Ráno, len sotva vyjdem z domu, kráčam po ulici,
sotva urobím prvé desiatky krokov a už to mučenie začne, všetky, komplet všetky
ženy, ktoré ma stretnú, ma okamžite začnú desivým spôsobom sexuálne obťažovať,
usmievajú sa na mňa a v ich očiach sa tak zvláštne zaleskne, mám pocit, akoby odo
mňa chceli komplet všetky niečo akoby z toho najstrašnejšieho hororu, ako keby mi
chceli pohladiť vlásky, ako keby mi chceli poďakovať, že vôbec som, dať božtek
na, len si to, prepánajána, predstavte, no fuj!!!, na líčko, veď som vám hovoril, že
mám proste hrozne, strašne krutý život, ani radšej ďalej nečítajte, lebo psychické
problémy budú len to najľahšie, čo vás čaká. Pokračujme, aj keď mi srdce praská,
keď si musím pripomínať tie hrôzy, čo denne zažívam. Vošiel som do autobusu a
ako som vyberal z vrecka mince, jedna, opäť usmievavá a veselá, ma upozornila,
že mi spadla na zem Jedno€urovka. Sklonil som sa po ňu, nechtiac som dvihol zrak
a … a znova, strašný úder mojej citlivej mužskej duši, no len si predstavte, ona, ona
nemala nohavice, ale: SUKŇU !!! A nie len takú hocijakú, ale MINI !!! Chápete to ?!?
. Ona mala odhalené nohy viac ako desať centimetrov nad kolenami a ešte tuším aj
oddialila kolená na viac ako dva centimetre – no jasný predátorský sexuálny atak na
najnevinnejšieho mňa. Proste nechcel som tam čumieť, ale tak čudne, zvláštne ma
zhypnotizovala, či čo a ja som ako v mrákotách pokračoval po zdvihnutí eurovej mince
až k nej a pretože bolo vedľa nej voľno, tak ma prinútila tou svojou hypnózou sadnúť
si vedľa toho vyše z polovice nahého ženského tela! A to nie je zďaleka všetko! Ona
iniciovala, znenazdajky, zákerne, podlo, bez mojej prípravy, … rozhovor! Chápete?
Ja, nesmelý, nevinný, bezbranný, morálne bezúhonný a ona začala mať so mnou …
nezáväznú komunikáciu. Proste rozklepali sa mi kolená, vyschlo mi v krku, vypúlil
som oči a ona namiesto toho, aby zavolala záchranku, začala okamžite, bez toho,
aby ju ktokoľvek a hlavne ja vyzval, s prvou pomocou!
. Áno, javil som naozaj všetky príznaky (potil som sa, podivne chrčal a nahlas hekal)
totálneho kolapsu, veď som mal aj prečo a ona namiesto toho, aby ma zbavila môjho
utrpenia, tak ešte viac ho zväčšovala, keby aspoň bola nejaká špata, ale bola to
nedávna Miss nášho okresu, 96-69-96, blonďavá, modrooká, všetci chlapi v okrese
po nej šalejú, teda okrem mňa, ešte aj ženským sa páči a vážne uvažujú o zmene
svojej orientácie na lez alebo aspoň bi, ale práve ja musím mať tú smolu, že hoci
na všetkých kašle a dáva im len veľmi mierne nádeje, tak zrovna mne sa musí
prihodiť takáto desivá tragédia. Proste z úst do úst, nádych, výdych, hore, dole,
ešte aj tá blúzka sa jej akosi rozopla, horúce leto bolo, takže som videl viac, ako
som kedykoľvek v živote chcel, no proste rana osudu za ranou, strašlivá karma ma
postihla, to určite za to, že som v minulom živote dával prvú pomoc nevinným ženám,
tak to aj tak beriem. S pokorou, že čo som si zaslúžil, to aj mám. Proste takto a ešte
oveľa horšie ma mučia tieto nenásytnice, vyklepkávajú mi na okná, na sociálne siete
vypisujú nemravnosti, už som skúšala aj zahraničie (vidíte, už začínam od stresu aj
v ženskom rode o sebe písať, to je ale to najmenej), ale tam je to ešte horšie, no des
a hrôza, vrátil som sa domov a tu ma ďalej mučia tieto naše domáce dominy.
. Neviem si už poradiť, zháňam právnikov, ktorí by mi pomohli zažalovať všetky tie
sád(l)o más(l)o Diablove dcéry, robiace mi z môjho života naprosté peklo. Chcel by
som niečo také na spôsob ako rozprávka Princ a Bedár, kde si tí dvaja vymenili svoje
roly a Princ mal konečne pokoj od všetkých tých nepríjemností budúceho vladára a
kráľa. Ak poznáte nejakého bedára, ktorý ma odbremení aspoň na mesiac od všetkých
týchto mučiacich praktík, veľmi rád sa vzdám nie trónu, ale polovice, kľudne aj takých
deväťdesiat percent majetku, len aby to všetko čo najskôr skončilo! Píšte mi, prosím,
do debaty pod článok, rád by som poprosil o seriózne rady, čo mám robiť, kebyže sa
nenájde nikto ochotný podstúpiť všetky tie ohavné tortúry, čo sa mi dejú posledné
roky môjho nešťastného, ubíjajúceho života.
. Takže áno, sme tu aj my, sexuálne deprimovaní a zohavovaní muži! My sme
tie chúďatká, a že vraj MeToo, to práve ony odvracajú pozornosť od NÁŠHO
UTRPENIA, ešte aj týmto nás mučia, ony, silné, to nejako dajú, ale čo my,
chlapci a chlapi, príslušníci slabšieho pohlavia, na nás sa, ako nakoniec vždy,
zabúda a sme zas a znova, diskriminovaní, no niečo nevídané, neslýchané!
Pokladník spolku Slovenských MasCOOLinistov, v slzách a šoku, v.r., prosím vás,
pomôžte, kto môžte, zmilujte sa nad nevinnými, o pomoc zúfalo prosiacimi …