. Jednoaktovka
. Osoby a obsadenie:
_____________ Tiger Migra – premiér Róbert Fico (alebo ktorýkoľvek iný, ale
________________________ v každom prípade veľmi mocný politik v džungli)
__________ Vranka Branka – opozičná, najčastejšie priveľmi krákajúca,
________________________ alebo skôr kvákajúca opozičná politička, často
________________________ prezývaná chorá vrana, biela vrana, hovorkyňa
________________________ Mi(lého) chala(ňa) „Ha“ vrana …
__________________ Lucia – no, viacerým(ch) napadne Nicholsonová, ale buďme
________________________ nebuďme zlí, ktorákoľvek nositeľka Svetla a vzorná
________________________ budovateľka svetlých zajtrajškov na Slovensku
. Predslov:
. A niečo z rodinnej pokladnice, v rámci hlbokých kultúrnych tradícií, ktoré sa
v našej arto F/M ilnej famílii, a to vôbec nehovorím len o pokrvných zväzkoch,
dôležitými, podstatnými, flagrantnými, relevantnými sú zväzky tie absolútne iné …
Láska + Priateľstvo + Radosť + Smiech + Krása … je ich veľmi veľa, nimi sa dám
poviazať kedykoľvek, oni sú také zázračné, že ťa nespútavajú, ale presne naopak,
dávajú ti Krídla, Slobodu, Voľnosť, navzdory M. Kunderovi, konečne nekonečne
Znesiteľnú Ľahkosť Bytia, … zachovali.
–
. Kráča si starý tiger Migra, to priezvisko nemá náhodou, on ho dostal práve preto,
aby sa to v nadpise tejto rozprávkovej básničky pekne rýmovalo, veď ako by to bolo,
keby sa to vranke Branke rýmovalo a Tigrovi Migrovi nie! Si myslíte, že by prejavoval
čo i len základnú ochotu nachádzať sa v prvej rozprávke Klubu mladých čitateľov II,
keby bol obyčajný tiger bez rýmu? V žiadnom prípade NIE!
–
. Kráča si teda po lese Migra, svalami, fúzami mu len tak ihrá,
pyšne si tigrisko popod nos píska, vraví si, hrdina, prekážka nízka!
Preskočí si ju on vysokým skokom, lebo veď aj napriek vysokým rokom,
musí nám ukázať, aký je pružný, rýchly sťa vetríček severo južný.
. To je ten severák, čo nosí zimu. Pridaj sa Lucinka, k našemu tímu!
Preskočil Migra prekážku ladne, stavia sa k problémom vždy veru kladne!
Začul on od kríčka podivné zvuky, dušu mu zdrapili veliké muky.
Bolo to naozaj to strašné kvá kvá kvá? Žabiská protivné vždy on rád pokrkvá!
. Ale čo, ale čo, zúfalo vraví si – odkiaľ ten podivný, čudesný zvuk?
Žabiačik akýsi? Šibe mi? Veď ja som – vyhnal tie kvákačky zo všetkých lúk!
Z celého lesa už museli preč! Išli, však videli ostrý môj meč!
Migra však počuje slabučké „kvá“, čo to je za sprostosť, haluze má?
. Ide to od vrchu, žaby tam hore? Čo mám ja ušiská zasa raz choré?
A tam len: „Kuá, kuá, kuá – kuá, kuá, kuá, veselý zvuk.
Drbne ma, polámem asi ten veliký buk.
Vtom zrazu vtáčatko malinké podletí, tigrisku odpadnú z fúzisiek špagety,
vráňatko pozdraví fešáka ladne, tomu hneď z údivu sanica padne!
. Čo to má znamenať, ako to spíkuješ? „Kuá“ vždy žabiská kvákali ostošesť!
Ale nie, tiguíček, „kuá“ JE! ueč moja, neviem ja „R“ uieknúť, nemaj ty boja!
Ja sa to naučím, keď budem veľká, keď bude u teba v bejváku telka!
Budeme kamoši, čo vuavíš na to? Nedbám ja, ak ty chceš, ja som ZA, zlato!
. A tak sa tiguisko s vuanuškou spoznali, takmeu si tí dvaja aj lásku vyznali.
Uozpuávke tejto je zdauilý koniec, môžme ísť buvinkať, už zvoní zvonec!