. Bol som včera na rodičovskom združení. Vravel som, že sa mi nechce prezliekať
z teplákov, stále hovorím Andymu Babišovi, že nech dlabe na premiérovanie a nechá
to pre decká, čo to ešte robiť nevedia, aby sa to mohli naučiť, že nemusí teraz štyri
roky všetkým dokazovať, že práve on je ten najvhodnejší kandidát na tento vychytený
post, o ktorom snívajú najrôznejší Kalouskovia. Inak, zaujímavé, tieto priezviská
politikov začínajúce sa na „Kal“. A to nemyslím absolútne v zlom! Zlom treba urobiť
vo svojom nazeraní na to, čo je dobré a čo zlé!
. Veronika Remišová síce niekedy pôsobí, akoby pojedla všetku múdrosť
sveta, ale ona to nemyslí zle, ona proste musí povedať čo na srdci, to na
jazyku, darmo sa to mnohým nepáči a najradšej by ju utopili v lyžičke vody …
. Ako nedoštudovaný, no o to skúsenejší pedagóg, viem, že najlepšie sa všetci všetko
naučia zažitím na vlastnej koži. Darmo budete študovať, darmo budete počúvať každý
deň Slobodný Vysielač a simultánne čítať Sme a pozerať v televízii DARKízu a ešte
k tomu online BíBíSí v cudzom jazyku, ktorému síce celkom dobre nerozumiete, ale
rečnia tam určite múdro, lebo dlho a so správnym výrazom v tvári.
. Áno, správny výraz v tvári! TO je to najpodstatnejšie pre váš úspešný profesionálny
život! Ak nemáte pre svoju profesiu správny výraz tváre, nemáte šancu. Endy Kiska
by sa ako stabilný umývač riadu v USA dlhodobo udržať nemohol, veď jeho kukuč je
predurčený na to, aby bol našim najviacprieskumovopercentným politikom súčasnosti,
a nehovorte mi, že tie Agentúry, čo sa pýtajú tisícky ľudí, kto je ich najobľúbenejší
politik, podvádzajú! Nie! Prieskumné agentúry zo zásady nepodvádzajú nikdy!
. Zvítal som sa so starými známymi z mojich gymnaziálnych časov, prehodil pár slov
s občiankárom Mojmírom, síce ho všetci prezývali FuKo a KoBra, zainteresovaní vedia,
o aké kódové označenia ide, ale veď všetci dobre vieme, že sa týmito prezývkami sa
neschováva ten, kto je nimi pomenovávaný, ale celkom určite pomenovávač, on je to,
komu na Mojmírovi prekáža(lo) všetko možné, on je to, kto sa nechcel zamyslieť nad
zmyslom slov, ktoré vyslovil a ktoré nechápali a nechápu snáď dodnes.
. Biológ Laci je, vlastne už za našich hviezdnych čias bol, je, bol, opäť nečítať príliš
rýchlo za sebou, ale dôsledne dodržať čiarkovú pauzu pre zdramatizovanie deja,
nehynúcou legendou, toho zažijete raz v živote a už nikdy nezabudnete. Síce príliš
veľa toho nevidí, keď sme stáli po plenárnom vonku v tme a svietili na nás reflektory
odchádzajúceho auta jedného z nadšených rodičov, ktorý usúdil, že na ten deň už
združovania stačilo, no o čo slabší má Laci zrak, o to lepšie vyvinuté má zmysly ako
sú hmat a čuch, matka príroda vždy pridá inde, keď na nepotrebných miestach uberie.
Pospomínali sme na Stanleyho, môjho triedneho, poklábosili ešte pár minút o tom, čo
robím a čomu sa venujem, rozlúčili sa a ja som vystrelil na najvyššie poschodie
novej prístavby mojej Alma Mater.
. Pred štvrtou Dé postával hlúčik šarmantných mladých šťabajz(ž)ien, MeToo a jej
slovenská odnož JaTiež má vo mne ďalšieho nenásytného maniaka, ktorý si dovolil
očkom hodiť po ladných krivkách komplet všetkých do jednej a nebol som v tom zasa
úplne sám, boli tam aj ich dvaja spolužiaci, takže o dvadsaťpäť rokov si niektorá z nich
určite bude môcť spomenúť, akým hrubým spôsobom ju obťažoval v roku 2042
úspešný hovorca pána prezidenta.
. Pán riaditeľ, starší bráško môjho spolusediaceho spolužiaka stredoškolských čias,
vyšiel z ich triedy celkom nadšený a oznamoval kŕdliku štebotajúcich hviezdičiek, že
namiesto jedného dňa študijného voľna na záverečný výlet im dáva dni tri! No hneď mi
napadlo, že prečo nie rovno päť a urobiť z toho nádherných dva plus päť plus dva =
nezabudnuteľných deväť dní neviazaných zábav a spomínania na najlepšieho riaditeľa
stredných škôl na Slovensku za práve prebiehajúce storočie.
. Paulína má na celú triedu zlý vplyv, vypadlo z matikára s rodnou rečou španielskou,
na čo nemohol dostať odo mňa inú repliku ako „Ty máš zlý vplyv na celú triedu a aj
na celú školu!“, klábosili sme potom pár minút klasicky o tých najdôležiteších veciach
v školstve, a.k.a. o ničom, až sme dospeli k spásonosnej myšlienke: „Zavolajme tie
decká stojace vonka pred triedou sem, k nám, do triedy, aby mohli milého Miguela
konfrontovať osobne“, a Miguel, že nie, a my doňho, že nech nie je zbabelec, a že
inak ideme preč, veď to nemá zmysel, odkazovať si cez sprostredkovateľov, čo sa to
v tej ich slávnej triede vlastne deje.
. Nebudem vás tu unavovať siahodlhými analýzami toho, čo sme tam všetko okecali,
múdrosťou sa to tam len tak hemžilo, keby tam boli pani ministerka školstva aj spolu
s pánmi prezidentom, premiérom a šéfom parlamentu, hneď by sa dozvedeli všetko
potrebné a v našej krajine by zavládli mier, úsmev a radosť a platy v školstve by stúpli
prinajmenšom na dvojnásobok priemernej premiérnej mzdy v hospodárstve, lebo veď
každá poriadna škola je jednou veľkou hospodou, kde sa pije a klábosí od otváracej
až do neskoronočnej záverečnej.
. V mieri sme sa rozišli a … že prečo bola vlastne v pôvodnom nadpise článku
spomenutá nejaká hovorkyňa a v texte o nej takmer vôbec nič? Ale, ale, aké nič,
veď celý článok bol jedine o tom, … o tom, ako si niekto, od koho sa to neočakáva,
na drzovku otvorí ústa, otvára si ich oveľa častejšie, ako to je poniektorým príjemné,
navyše hovorí veci, ktoré sa počúvajú nie zrovna najlepšie, lebo veď predsa učiteľ
má vždy pravdu, to je viac ako tatko, mamka, pápež a frajerka, tí možno na druhom
mieste, ale učiteľ a učiteľka, tí majú pravdu za každých okolností, nech sa deje, čo
sa deje, aj keby MagiJÁN peňažné dary v inej sume ako 1488 €ur rozdávať mal.
Takých ako Remišová, Paulína, nech sú im svetlým vzorom, sa teraz vyroja desiatky
a stovky a niektorým to bude znieť ako neskutočná zábava, iným zasa ako absolútne
neznesiteľná, nechutná a zbytočná, exhibicionistická ohavnosť, ktorej nás,
spiacich deduškov a babičky, mohli láskavo, škrekľúňky jedne (y?), ušetriť !!!
. Ahoj, usmievavá 🙂 Dáša! Nestihli sme včera kecnúť, ale veď ja sa zastavím … a
sista Teena, ty sa zasa pre zmenu stav u babky …