. Udalosti nabrali pomerne šialené tempo, jedna strieda druhú a my už pomaly ani
nevieme, čo máme sledovať hneď, čo trocha neskôr a čo úplne vynechať, lebo veď aj
jesť, spať a pracovať treba, na zábavu moc času nieto … a pomaly príde na pamätné
slová, ktoré mi kedysi vo VolksWagene pri veselej spomienke na svojho bývalého
vedúceho toť Pali Feši Daňovie: „Ak to takto pôjde ďalej, tak to takto ďalej nepôjde!“
Strašne smiešna veta, až to zaváňa Dankovčinou, ale keď sa tak zamyslíte, je v nej
niečo diabolsky geniálne, tvári sa to totiž ako veta človeka, čo sa len práve zoznamuje
s jazykom slovenským, ale ten hlboký filozofický odkaz, čo je v nej, odkryje len ten,
kto má vyvinuté citlivé anténky pre veľa až vševravnú symboliku.
. No jednoducho a proste, treba skončiť! Skončiť s tým, ako sa veci robili doteraz a
začať to robiť úplne po novom. No, … po novom, to vlastne ani nie, ale … potrebujeme
jednak opäť začať nazývať veci pravými menami a, … naozaj nemenej významnou
úlohou je PRESTAŤ BYŤ PREDPOSR, POKA a iní ANÝ, sem tam, zriedka (aká
signifikantná príslovka) aj ANÁ.
. Veľmi dobre kdesi v sebe, vovnútri cítime, ako by sme „to“ mali robiť, ako „to“ je
úplne najsprávnejšie, ale, … to strašlivé, obávané ALE !!!
ALE čo ak prídem o zamestnanie! ALE čo ak budú z toho problémy! ALE čo ak ma
budú potom všetci označovať za naivného blázna, ktorý aj tak nič nedosiahne! ALE čo
ak ma niekto zažaluje, že porušujem nejaký pozemský zákon! No to porušuješ celkom
určite! Už len tým, že teraz sedíš, stojíš, ležíš a čítaš tento môj blog. Tie paragrafy sú
dnes napísané tak, že je podľa nich odsúditeľný ktokoľvek na pomaly ľubovoľne dlhú
dobu, i keby samotný Ježiš Kristus chodil dnes po tejto Zemi, aj na toho, alebo PRÁVE
na toho by sme našli a našili tie najdrakonickejšie tresty za porušenie naších skvelých
nie právo a spravodlivosť hľadajúcich, ale presne naopak, bezprávie a donebavolajúcu
nespravodlivosť navodzujúce „zákony“. Tamto? Tie kvantá zbytočných žvástov, toho
najsmiešnejšiho a najzbytočnejšieho pomníka ľudskej hlúposti a nadutosti na vlastnú
veľkosť?
. Nie, zasa nebuďme nespravodliví, v spoločnosti to vrie, takmer všetci vidia, cítia
na vlastnej koži, že … TAKTO TO ĎALEJ UŽ PRÍLIŠ DLHO NEPÔJDE !!!
Naberú tentokrát hlavne chlapci, chlapi, muži neskláňať hlavu pred niečím tak
ponižujúcim a zneucťujúcim ich samých ako je tá BOHOROVNOSŤ dnešných ne-
mocne „mocných“ v tom, že ONI NAJLEPŠIE PREDSA VEDIA, ČO A AKO, ČO
SA SMIE A ČO SA NESMIE, ČO „PLEBSU“ BUDE DOVOLENÉ A ČO NIE! NIMI
SAMOTNÝMI! ROZUMIETE TOMU, CHÁPETE? „MAJITELIA PRAVDY“, BOHÁČI,
VLASTNÍCI UŽ TAKMER VŠETKÉHO, ČO IM EŠTE CHCEME DAŤ, VLASTNOU
KRVOU PODPÍSANÚ ZMLUVU, ŽE IM BUDEME VERNE, OTROCKY SLÚŽIŤ AŽ
DO NAŠICH POSLEDNÝCH DNÍ ???
. Ak sa nenaučíme hovoriť jasné NIE na ich čoraz viac nezmyselné požiadavky a
nároky, ak nenaberieme odvahu stáť si za svojim správnym názorom a nepodriaďovať
sa tomu hlúpemu, lebo „ČO AK?“, ak nebudeme ľuďmi, ale sprostými nenapíšem
zvieratami, lebo tie sú častokrát múdrejšie ako „ľudia“ a vedia, kedy dosť, poviem to
narovinu a jasne, ak budeme ROBOTMI, slepo a hlucho plniacimi vôľu tých, čo
nás bez milosti naprogramovali a programujú deň čo deň robiť to a to, tamto určite
nie, tamto zákaz, tamto príkaz, nevstupuj do lesa, MÔJ !!!
. Hejžesa, nožesa! Prebudíme sa už raz z toho Matrixovského sna a sebauvedomíme
sa/si, kto sme, čo sme, koho Pána sme dietky a Kto sa to na Pána iba hrá?
Odvahu, priatelia, odvahu, ak ju v sebe znova neobjavíme, ak budeme váhať, tak …
tak to takto ďalej nepôjde a my sa na tejto smiešnej vete budeme môcť chlamstať
a prehýbať v pupku ešte ďalšieho pol storočia. Zatiaľ! Potom to už bude po Arabsky!