. Sme varili vajíčka. Štyri. Šéfka kuchyne zobrala hnedý hrniec, v ktorom varieva
vajíčka a ja jej, poznajúc zásadný problém tohoto vychytaného kúska kuchyne,
hovorím: „Dajme to do tohto, s rovným a hrubým dnom“.
Totižto tamten hnedý má dno také, že sa dotýka platničky jedine po obvode, takže
kým v ňom zovrie voda, … ale veď čo, náreky, ako máme málo peňaží, pričom
absolútne to nie je pravda, v jeden moment som napočítal necelých päťtisíc €ur ako
mesačný príjem, takže to vôbec nie je o tom, toto je o: „BUDE PO MOJOM, TY
HLUPÁK !!!“.
. Až som sa čudoval, ako ľahko mi prešiel „môj“ „moderný“ hrniec, ou máj gúdnes, to
úplne vážne ešte v dvadsiatomprvom storočí niekto nechápe základné veci z fyziky
vyučovanej na základnej škole, ale čo, kašľať školskú učenosť, starý dobrý, čo dobrý,
vynikajúci sedliacky rozum, … vyskúšam, viem, nemám čo viac mudrovať.
Vravím si, spravíme si malú lekciu.
. Lekciu som dostal ja. TAKÚ, NAD AKÉ NIET !
Štyri vajíčka zovreli vo vesmírnotechnologickej (na pomery našej domácnosti, fyzické
i duševné) vychytávke ale strašlivo rýchlo, dve a pol minúty !?!?!?!?! oproti nejakým
sedemnástim v hnedom hrnci. Ale, vážení, teraz pozor, prichádza najnovší poznatok
z fyziky, totižto, aby voda v hrnci vrela, musí byť platnička zapnutá na šestke.
Ja som ju totižto hneď potom, ako začala vrieť voda, vypol, s tým, že ju ešte zo dva,
trikrát vždy po nejakých troch minútach zapnem na zhruba dvadsať sekúnd, takže
dokopy malo moje varenie trvať, poručenopánu, bajočko tri a pol minúty, no štyri,
nech nežerem !!!
. To ste mali vidieť ten až zúrivý útok na moje pracovné postupy, že čo si to
dovoľujem, vypínať sporák, veď takto sa predsa jajká NIKDY NEUVARIA !!!
Som si v prvý moment myslel, že si robí zo mňa prdel, že to snáď …
Nie, NIE !!! Ona zasa začala chytať zo mňa ten zúrivo peniaci mód, že čo si to
dovoľujem, že ONA VARÍ VAJÍČKA VYŠE PÄŤDESIAT ROKOV, ŽE JA!!! JU
NEBUDEM POÚČAŤ, AKO SA TO MÁ ROBIŤ !!!
. Ja som si zasa povedal: „NO NIE !!!, túto bitku vybojujem, aj keby som zasa mal
kriesiť dôchodcu po infarkte, proste voda vrie aj vtedy, keď je platnička na nule !!!“
Samorejme, pokiaľ bola tesne predtým zapnutá na nejakom vyššom čísle, ale to bolo
fpoho, my, proklamované chudobné socky s päťtisícovým príjmom na to predsa máme,
čo sa ja len napočúvam na tému PENIAZE, MÁLO, CHOĎ ZAROBIŤ VIAC!, MNE JE
VŠETKO, ČO MÁME, MÁLO, NECH JE TO KOĽKOKOĽVEK !!!
No isteže, vážení a milí, také veľké rovno (viete, aký produkt trávenia mám na mysli),
bude po mojom a basta. Tie kecy o šetrení a „mále“ peňazí prestanú byť kecmi a JA!!!
vám predvediem šetrenie a najnovšie vesmírne technológije.
Nevydržala to psychicky a odišla do obývačky, dúfajúc, že keď sa požaluje vnučke, tak
tá ju podrží a spoločne vybojujú so mnou ten neľútostný súboj na život a na smrť!
Jak sa len cpala ku tomu sporáku! No pozri ju, inokedy, keď nedeľný obed treba, to
nie, to samozrejme babka alebo ja, ale teraz, teraz to bolo niečo iné, teraz to bola
naša obľúbená férovka dve na jedného, no nič, slabota, som zvyknutý na iné počty,
ale bol som spoko, že ich bolo viac, vtedy sa mi to ráta.
. A išla si tú svoju z milosti gymnaziálnej profesorky štvorkársku fyziku, že …
PLATNIČKA BUDE ZAPNUTÁ A BASTA !!!
No nebude!, kontrujem, ale ona plná mladíckej odvahy, drzosti a hlúposti, že bude !!!
No hahaha, nebude, ale keďže som videl, že je zúrivo odhodlaná brániť seba, babku a
všetky zástankyne nevesmírnych technológií, tak som pre istotu zobral vajíčka
z platničky a hovorím: „OK, tieto vajíčka budú uvarené po mojom, vy si varte, čo
chcete, ako chcete“. Ešte opáčila poprovokovať, že čo mali znamenať moje včerajšie
vajíčka namäkko, ale to bol len zúfaly pokus odviesť pozornosť od podstaty veci.
Neodpustil som si uštipačnú poznámku „No TY, VY DVE mi idete dávať lekcie z fyziky,
no to mě potěš koště!“ Keď videla moje neochvejné odhodlanie zaviesť vesmírnu
technológiu aj u nás doma, rezignovala, nič iné jej ani neostalo.
. Platnička bola zapnutá 20-25 percent bežného času, ja som so cťou ustál jeden
z tisíciek mikrosúbojov, ale keď vidím tie diabolské výrazy tvárí, tak si začínam
myslieť, počkať, nie myslieť, začínam byť presvedčený, že tu ide o niečo oveľa viac.
ŽE MÚDREJŠÍ NEUSTUPUJE! TEDA, … ASPOŇ NIE V KAŽDOM PRÍPADE.
Proste pokrok musí byť, ale na ten sa môžem vcelku vykašľať, išlo tu hlavne o to,
že si OBRÁNIM PRAVDU … TOTIŽTO, ŽE NIE JA SOM HLUPÁK, KTORÝ SÍCE VARÍ
VAJÍČKA O NEJAKÉ TO ŠTVRŤSTOROČIE KRATŠIE, ALE TO NEZNAMENÁ, ŽE
TO NEVIEM, ALEBO ŽE NEMÁM NÁROK NEROZHADZOVAŤ PRACHY, KEĎ TO
PONIEKTORÍ ROBIA PRAVIDELNE DESAŤROČIA A V KOMBINÁCII S TÝM
SÚSTAVNE NARIEKAJÚ: „MÁLO MÁME, MÁLO, CHCEME VIAC, VIAC, VIAC !!!“