. Pomôže tomuto tak ťažko skúšanému Národu už konečne niekto?
. Zo spomínaných troch, spĺňal aspoň niektorú, či nebodaj všetky tri podmienky,
niektorý, či niektorá, aj keď som si nie istý, či som mal použiť toto slovko, keď bola
iba jedna? Ale áno, netvárme sa, že v každom z nich nebolo zo spomínaných troch
premiérov nič z tých troch veľkých Darov, ba priam naopak, ten, kto ich poznal, pozná
osobne, veľmi dobre vie, že tí ľudia by sa rozdali, áno, ešte aj dnes, keby dostali
tú možnosť, dali by (takmer) aj to posledné, len aby pomohli.
. Áno, počujem to burácanie a veľmi, veľmi hlasný nesúhlas až ostrý protest.
Ach, vy neverci a vševedkovia.
Presne, presne, PODĽA SEBA SÚDIM TEBA
a aj to druhé, Slovač Kresťanská, SMIETKU VIDÍŠ, VLASTNÉ BRVNO NIE !
. Poznám ich všetkých troch, osobne. Nehovorím, že som s nimi strávil dlhé a dlhé
chvíle pri spoločných družných rozhovoroch a bohatých hojných stoloch (aj keď,
ktovie, ako to so mnou, pisateľom tohoto blogu vlastne je, kto ja som a o čo mi ide,
sem tam si prečítam debaty pod článkami a celkom sa aj zasmejem pri
hodnoteniach a zbožných prianiach ohľadom mojej maličkosti), ale čo, to o nich
viem. Vlastne veľmi veľa. Netreba mi nejako extrémne dlho debatovať s ľuďmi osobne,
niekedy stačí byť blízko a počúvať, niekedy stačí zapnúť televíziu a porovnať počuté
s tým, čo ste od nich počuli osobne pred pár hodinami či dňami. Kontext, áno,
kontext a prudké zmeny podmienok a hlavne, slobodná vôľa ľudí. Je to všetko
príliš veľa premenných na to, aby bolo jednoduché a jednoznačné určiť, či
dotyční/á momentálne klamú alebo hovoria pravdu alebo sa k nej aspoň
snažia maximálne priblížiť. K tomu kontextu som chcel … v novinách, správach,
osobných rozhovoroch sa tak hriešne často nedbá na tento snáď najdôležitejší
moment.
. Príklad:
Keď poviem dajmetomu: “ ‚Pán premiér Fico je hlupák na pohľadanie‘ – toto tvrdia
mnohí jeho kritici a tí, ktorí by ho radi utopili v lyžičke vody. Ja hovorím, že sa hlboko
mýlia a že je to presne naopak, je to vzdelaný muž, ktorý urobil toho pre
Slovensko veľmi veľa, o chybách a prešľapoch sa môžme pobaviť inokedy alebo
nikdy, na hlúposti a zbytočnosti nemám čas, svoje chyby nech si zreviduje sám,
však to pravidelne robieva.“ – pomerne dlhá veta. Keď sa však nájde hlupák, ktorý z
kontextu vytrhne iba tú úplne prvú časť, tak z toho vyjde, že som povedal, že ‚Pán
premiér Fico je hlupák na pohľadanie‘. Áno, povedal, ale ešte aj niečo za tým, malo
to nejaký kontext, dovetok, vysvetlenie, takže ja som vlastne povedal niečo
absolútne iné ako to, čo tvrdí dotyčný hlupák.
Chápete už, o čo tu ide?
. Rozprávať sa, vysvetľovať, nechať si vysvetliť, nerobiť príliš rýchle úsudky až súdy,
neposielať druhých do horúcich pekiel, kde nakoniec skončím ja, ak to budem robiť
príliš často.
. O čo krajší nie by bol, ale BUDE, svet, keď sa naučíme očakávať u druhých to
najlepšie, vychádzať z toho, že ľudia sú vovnútri všetci dobrí, len podmienky sú
momentálne také všelijaké, takže rožky maličké či väčšie máme narastené každý
z nás, niekedy aj celkom vedome a naschvál, lebo veď čím lepšie odstraším otravy
otravné, ako ohňom a sírou chrlenou v slovnom súboji, čo viac odradí, ako
diabolský úsmev, o ktorom neviete, či je z lásky alebo znamená istý koniec.
No, … nie života, lotrovín dajmetomu.
. Pekný deň!